1 Aj v Ikoniu kázal Pavol s Barnabášom v synagóge, a to tak mocne, že uverilo mnoho Židov aj pohanov. 2 Ale tí Židia, ktorí odmietli Božie posolstvo, pobúrili pohanov a vyvolali nenávisť voči kresťanom. 3 Pavol a Barnabáš napriek prekážkam zostali v meste dosť dlho a neohrozene zvestovali Krista. Ich slová o milosti Boh potvrdzoval tým, že dal apoštolom moc konať znamenia a zázraky. 4 Obyvatelia mesta sa rozdelili na dva tábory: niektorí boli na strane Židov, ktorí odmietli Ježiša, iní držali s kresťanmi. 5 Keď sa Pavol a Barnabáš dozvedeli, že pohania, Židia a židovskí vodcovia kujú proti nim plány a chcú ich ukameňovať, 6 utiekli a zdržiavali sa v lykaonských mestách v Lystre, v Derbe a v okolí. 7 Aj tam hlásali radostnú správu o Kristovi.

8 V Lystre žil istý človek, ktorý sa nemohol postaviť. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. 9 Aj on bol medzi Pavlovými poslucháčmi. Pavol si ho všimol, a keď videl, že má vieru, aby bol vyliečený, 10 hlasno naňho zavolal: „Postav sa na rovné nohy!“ A muž hneď vyskočil a chodil. 11 Ľudia, ktorí boli svedkami tohto zázraku, nahlas volali vo svojom jazyku: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!“ 12 O Barnabášovi vraveli, že je grécky boh Zeus, a o Pavlovi, že je Hermes, posol bohov, lebo väčšinou hovoril on.

13 Kňaz Diovho chrámu, ktorý stál pred hradbami, dal dokonca priviesť k bráne ovenčené býky a chcel ich spolu s ostatnými apoštolom obetovať. 14 Keď sa to apoštoli dozvedeli, roztrhli svoj odev, vbehli medzi zástup a volali: 15 „Priatelia, čo to robíte? Veď aj my sme len smrteľní ľudia ako vy. Prinášame vám dobrú správu a vyzývame vás, aby ste sa opustili tieto márnosti a obrátili sa k živému Bohu, ktorý stvoril nebo i zem i more i všetko, čo je v nich. 16 V minulosti dovolil všetkým národom chodiť po vlastných cestách, 17 ale dával o sebe vedieť tým, že vám preukazoval dobro: zosielal vám dážď z neba i úrodu v pravý čas, dával vám jedlo a napĺňal vás radosťou.“ 18 Týmito slovami sa im len horko-ťažko podarilo prehovoriť zástupy, aby im nepriniesli obete.

19 No o pár dní prišli z Antiochie a Ikonia niekoľkí Židia, strhli ľudí na svoju stranu a poštvali ich proti apoštolom a Pavla kameňovali. Keď sa im zdalo, že je už mŕtvy, vyvliekli jeho nevládne telo za hradby. 20 Keď sa okolo neho zbehli učeníci, Pavol sa prebral a vrátil sa do mesta. Na druhý deň však odišli aj s Barnabášom ďalej do Derby. 21 Tu takisto hlásali radostnú zvesť o Kristovi a získali mnoho nasledovníkov.

Potom sa vracali cez Lystru, Ikonium a Pisidskú Antiochiu. 22 Všade posilňovali veriacich a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere. Vraveli: „Kým vojdeme do Božieho kráľovstva, musíme prejsť cez mnohé utrpenia.“ 23 Pavol a Barnabáš zároveň ustanovili starších a po pôste a modlitbách ich všetkých zverili do ochrany Pána, v ktorého uverili. 24 Vydali sa na spiatočnú cestu cez Pisidiu a Pamfýliu 25 a opäť kázali v meste Perga. Potom odišli do Atálie, 26 odkiaľ sa plavili späť do Antiochie v Sýrii, kde im pred časom vyprosili Božiu milosť pre prácu, ktorú práve zakončili. 27 Po ich príchode sa zišiel celý zbor a oni im rozprávali, čo všetko prostredníctvom nich Boh vykonal a ako otváral dvere viery aj pohanom. 28 Pavol a Barnabáš zostali s kresťanmi v Antiochii dlhší čas.