19
Pavol v Efeze
1 Kým bol Apollo v Korinte, prešiel Pavol hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tu sa zoznámil so skupinou učeníkov.
2 Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Nie, o Duchu Svätom sme ani len nepočuli.“
3 Pavol pokračoval: „Čomu ste teda uverili, keď ste sa dali pokrstiť?“ „Tomu, čo učil Ján,“ odpovedali.
4 Tu im Pavol vysvetlil: „Ján krstil tých, ktorí oľutovali svoje hriechy a odvrátili sa od nich, ale nabádal ľudí, aby uverili v toho, kto príde po ňom, v Ježiša.“
5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Ježiša Krista.
6 A len čo na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili cudzími jazykmi a prorokovali.
7 Tých mužov bolo asi dvanásť.
8 Potom išiel Pavol do synagógy. Tri mesiace tam každú sobotu smelo učil, diskutoval a presviedčal, že to, čo hovorí o Božom kráľovstve, je pravda.
9 Ale keď niektorí neústupne trvali na svojom, ba dokonca verejne hanobili Krista, Pavol od nich odišiel a odviedol so sebou aj tých, čo uverili. Každý deň potom kázal a diskutoval v prednáškovej sieni filozofa Tyrana,
10 čo trvalo dva roky, takže všetci obyvatelia provincie Ázia, Židia aj Gréci, počuli o Ježišovi.
11 A Boh konal prostredníctvom Pavla nezvyčajné zázraky.
12 Stačilo dokonca, ak ľudia vzali šatky alebo časti odevu, ktorých sa Pavol dotkol, priložili ich s vierou na chorých a tí boli uzdravení. Aj mnohých zlých duchov takto vyhnali.
13 Niektorí židovskí zaklínači, ktorí cestovali z mesta do mesta, sa pokúsili používať pri vyháňaní zlých duchov novú zaklínaciu formulku: „Zaklínam ťa v mene Ježiša, ktorého káže Pavol.“
14 Tak to robilo sedem synov židovského veľkňaza Skevu. Raz sa pokúsili takto uzdraviť človeka posadnutého démonmi.
15 Ale démon im odpovedal: „Ježiša aj Pavla poznám, ale kto ste vy?“
16 Potom sa na nich ten posadnutý človek vrhol, postŕhal z nich šaty a zmlátil tak, že napokon nahí a doráňaní museli utekať z domu.
17 To sa hneď rozchýrilo medzi Židmi aj Grékmi v Efeze, takže sa všetkých zmocnila bázeň a meno Pána Ježiša bolo vo veľkej úcte.
18 Prichádzali mnohí, ktorí už uverili a pred všetkými vyznávali, že aj oni sa kedysi venovali zaklínaniu.
19 Mnohí, ktorí sa zaoberali mágiou, prinášali svoje knihy a pred všetkými ich pálili. Odhadovalo sa, že mali cenu päťdesiattisíc drachiem.
20 Aj to bol dôkaz, že Božie slovo zasahovalo čoraz viac ľudí a malo na nich mocný vplyv.
Vzbura v Efeze
21 Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol, že precestuje Macedónskom a cez Achajsko sa vráti do Jeruzalema. „Keď tam nejaký čas pobudnem, určite sa vyberiem do Ríma,“ povedal si.
22 Dvoch svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal napred do Macedónska a sám zostal ešte nejaký čas v Ázii.
23 Práve v tom čase vypukli v Efeze vážne nepokoje kvôli novému učeniu.
24 Vyvolal ich zlatník Demeter, ktorý vyrábal strieborné napodobeniny chrámu gréckej bohyne Artemis, a poskytoval tak remeselníkom nemalé zisky.
25 Demeter ich zvolal spolu s ostatnými, ktorí vyrábali podobné veci, a povedal im: „Priatelia, veľmi dobre viete, že naše remeslo nám veľmi dobre vynáša.
26 No teraz, ako iste vidíte a počujete, príde si nejaký Pavol a popletie a zvedie mnohých ľudí nielen v Efeze, ale aj po celej Ázii. Vraví, že bohovia vytvorení ľudskými rukami nie sú nijakí bohovia.
27 Hrozí nám, že nielen prídeme o svoje zisky a že sa naším remeslom začne pohŕdať, ale že aj chrám veľkej bohyne Artemis stratí svoju vážnosť a sama bohyňa, ktorú si ctí celá Ázia, ba aj celý svet, príde o svoju slávu.“
28 Tieto slová rozzúrili zhromaždených remeselníkov a začali kričať: „Veľká je Artemis Efezanov!“
29 Pobúrenie postupne zachvátilo celé mesto. Ľudia sa hrnuli do amfiteátra a vliekli so sebou aj Gája a Aristarcha, Pavlových macedónskych sprievodcov.
30 Pavol chcel predstúpiť pred zhromaždený dav, ale učeníci mu v tom zabránili.
31 Aj niektorí vysokí úradníci provincie, ktorí mu boli naklonení, ho varovali, aby do amfiteátra nechodil.
32 Každý kričal niečo iné, vládol tu náramný zmätok a väčšina ani nevedela, načo sa vlastne zišli.
33 Židia postrčili dopredu Alexandra a niektorý z davu na neho začali pokrikovať. Zakýval rukou a chcel povedať niečo na obhajobu.
34 Ale keď zástup zistil, že je to Žid, znova spustil krik a takmer dve hodiny volali: „Veľká je Artemis Efezanov! Veľká je Artemis Efezanov!“
35 Konečne došiel predstavený mestskej rady a podarilo sa mu utíšiť dav: „Občania Efezu! Našiel by sa na svete niekto, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemidy a kameňa, ktorý padol z neba?
36 Keďže o tom niet pochýb, upokojte sa a neurobte nič unáhlené.
37 Priviedli ste sem týchto ľudí. Ale oni predsa neznesvätili chrám, ani sa nerúhali našej bohyni.
38 A ak sa Demeter a ostatní remeselníci chcú na niekoho ponosovať, na to sú verejné súdne zasadnutia a sú tu aj rímske úrady, tam sa to môže prerokovať.
39 A ak máte nejaké iné požiadavky, môže sa to vyriešiť na riadne zvolanom stretnutí občanov.
40 Inak hrozí nebezpečenstvo, že budeme za dnešné udalosti obvinení zo vzbury. Nie je totiž nič, čím by sme mohli toto stretnutie obhájiť.“
41 Po týchto slovách rozpustil zhromaždenie.