2
1 Rozhodol som sa totiž, že vám nechcem opäť priniesť zármutok.
2 Ak by vám moja návšteva mala priniesť zármutok, kto by ma potom potešil? Vari vy, keď vás zarmútim?
3 Preto som vám písal, aby som pri svojom príchode nebol zarmútený tými, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa totiž na vás, že moja i vaša radosť bude spoločná.
4 Keď som vám písal, trpel som, mal som bolesť v srdci a slzy v očiach. Nechcel som vás raniť, ale naopak, ukázať vám hĺbku mojej lásky k vám.
Trest a odpustenie
5 Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale čiastočne aj vám všetkým. (Hovorím to takto, lebo na neho nechcem byť príliš tvrdý.)
6 Myslím, že takému človeku stačí pokarhanie, ktorého sa mu už od väčšiny z vás dostalo.
7 Teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby ho jeho zármutok úplne nepohltil.
8 Prosím vás, aby ste mu prejavili svoju lásku.
9 Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní.
10 Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. A keď odpúšťam (ak vôbec mám čo), odpúšťam mu pred Kristovou tvárou preto,
11 aby nás satan neoklamal; veď jeho zámery poznáme.
Pavlova úzkosť
12 Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre posolstvo o Kristovi.
13 Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s bratom Títom. Rozlúčil som sa teda s nimi a vydal sa ďalej do Macedónska.
Víťazstvo s Kristom
14 Ďakujem Bohu, že nám za každých okolností dáva víťaziť v Kristovi a že prostredníctvom nás sa dáva poznať, ako keď sa šíri vzácna vôňa.
15 My sme akoby Kristovou, Bohu príjemnou vôňou, ktorá sa šíri medzi všetkých ľudí: tých, čo nachádzajú záchranu, i tých, ktorí kráčajú do záhuby.
16 Pre jedných sme smrtonosnou vôňou, ktorá vedie k záhube, pre druhých životodarnou vôňou, ktorá vedie k životu. Je vôbec niekto schopný plniť takéto poslanie?
17 My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.