14
Uzdravenie chorého na vodnatieľku
1 Raz v sobotu istý popredný farizej pozval Ježiša do svojho domu na obed. Všetci farizeji napäto striehli, čo Ježiš urobí.
2 Bol tam totiž aj človek chorý na vodnatieľku. Ježiš sa na neho zadíval,
3 a potom sa obrátil na farizejov a učiteľov Zákona s otázkou: „Dovoľuje zákon v sobotu uzdraviť človeka, alebo nie?“
4 Oni však mlčali. Ježiš teda vzal chorého za ruku, uzdravil ho a poslal domov.
5 Farizejom a učiteľom zákona povedal: „Ak niekomu z vás spadne do nádrže s vodou syn alebo vôl, nevytiahnete ho z nej hneď v sobotu?“
6 Na to mu však nemali čo povedať.
Prvé a posledné miesto
7 Keď si všimol, ako sa niektorí hostia usilujú zaujať popredné miesta pri stole, povedal im takéto podobenstvo:
8 „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na predné miesto. Mohlo by sa totiž stať, že príde niekto váženejší ako ty
9 a hostiteľ by prišiel za tebou a vyzval ťa: ‚Uvoľni miesto tomuto človeku!‘ A tebe by zostalo už len podradné miesto na konci stola.
10 Naopak, ak ťa pozvú, sadni si celkom dozadu. Keď ťa hostiteľ uvidí, príde a povie: ‚Poď, priateľ môj, presadni si dopredu!‘ A to ťa pozdvihne v očiach ostatných hostí.
11 Lebo ten, kto sa povyšuje, bude ponížený a ten, kto sa ponižuje, bude povýšený.“
12 A hostiteľovi povedal: „Keď usporadúvaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných či bohatých susedov. Veď títo ľudia ti môžu tvoje pozvanie oplatiť.
13 Radšej pozvi na hostinu chudobných, zmrzačených, chromých a slepých.
14 Tí sa ti nemajú čím odmeniť, ale ty budeš mať v srdci radosť. A pri vzkriesení spravodlivých ťa Boh za to odmení.“
Podobenstvo o veľkej hostine
15 Jeden z hostí, čo sedel pri stole s Ježišom, zvolal: „Aké to bude šťastie pre každého, kto bude pozvaný k stolu v Božom kráľovstve!“
16 Na to mu Ježiš odpovedal týmto podobenstvom: „Istý muž chystal veľkú hostinu a pozval na ňu mnoho ľudí.
17 Keď sa priblížil ten slávnostný deň, poslal svojho sluhu k pozvaným s odkazom: ‚Príďte, všetko je už pripravené!‘
18 Ale oni sa začali svorne vyhovárať. Jeden povedal: ‚Kúpil som pole a potrebujem si ho ísť obhliadnuť. Ospravedlň ma, prosím.‘
19 Druhý sa vyhovoril: ‚Žiaľ, nemôžem prísť. Kúpil som päť párov volov a musím ich vyskúšať. Ospravedlň ma, prosím.‘
20 Ďalší povedal: ‚Práve som sa oženil; nemôžem prísť.‘
21 Keď sa sluha vrátil a všetko rozpovedal pánovi, ten sa rozhneval a prikázal mu: ‚Choď rýchlo do ulíc a na námestia a pozvi sem chudobných, zmrzačených, slepých a chromých.‘
22 Sluha sa vrátil a povedal: ‚Splnil som tvoj príkaz, ale ešte ostalo dosť miesta.‘
23 Tu mu pán prikázal: ‚Choď na poľné cesty a medzi ohrady a každého, koho stretneš, pozvi tak, aby prišli a naplnili môj dom.
24 A buďte si istí, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi nič z mojej hostiny.‘ “
Ježišovi praví nasledovníci
25 Za Ježišom šli obrovské zástupy. On sa k nim obrátil a povedal:
26 „Kto ma chce nasledovať, musí ma mať radšej ako svojho otca a matku, ako svoju ženu či deti, bratov a sestry, ba väčšmi ako sám seba, inak nemôže byť mojím učeníkom.
27 Kto nie je ochotný znášať utrpenie a ťažkosti, ktoré mu nastanú, keď ma bude nasledovať, nemôže byť mojím učeníkom.
28 Kto chce stavať dom, musí si najprv urobiť rozpočet a odhadnúť, či bude mať dosť prostriedkov na jeho dokončenie.
29 Inak, ak postaví iba základy a stavbu nedokončí, všetci sa mu budú vysmievať:
30 ‚Pozrite, to je ten, čo začal stavať, ale nedokončil, lebo na to nemal.‘
31 Alebo ak niektorému kráľovi hrozí vojna, či najprv nezvolá vojenskú radu a neporadí sa, či môže so svojimi desiatimi tisícami vojakov čeliť dvadsiatim tisícom?
32 Ak sa ukáže, že nie, či nepošle svojich poslov vyjednávať o mier skôr, ako ho nepriateľ napadne?
33 A podobne je to aj s vami: nikto z vás sa nemôže stať mojím učeníkom, ak sa nevzdá všetkého, čo má.“
O soli
34 Potom Ježiš pokračoval: „Soľ je užitočná vec. Ale ak stratí svoju chuť, čo jej vráti slanosť?
35 Nie je z nej žiadny úžitok a ľudia ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“