18
Podobenstvo o sudcovi a vdove
1 Jedného dňa Ježiš vyrozprával učeníkom podobenstvo o tom, že Bohu treba neprestajne v dôvere predkladať svoje prosby a byť v tom vytrvalý.
2 V ktoromsi meste bol sudca, ktorý nerešpektoval Boha a nezaujímal sa ani o ľudskú mienku.
3 V tom meste žila aj istá vdova, ktorá za ním neustále chodila s prosbou: „Zastaň sa ma proti môjmu odporcovi!“
4 Sudca síce dlho odmietal, ale napokon si povedal: „Aj keď mi je naozaj jedno, čo hovorí Boh a ľudia ma tiež nezaujímajú,
5 pomôžem jej, lebo inak ma svojou neodbytnosťou celkom umorí.“
6 A Ježiš dodal: „Vidíte, takej neodbytnej prosebníčke vyhovel aj nespravodlivý sudca!
7 Ako by sa potom Boh nezastal svojich milovaných, ktorí k nemu volajú vo dne i v noci? Vari bude otáľať so svojou pomocou?
8 Uisťujem vás, že im pomôže čo najrýchlejšie. Otázkou je, či Syn človeka pri svojom návrate na zem nájde ľudí, ktorí mu budú dôverovať.“
Farizej a colník
9 O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a ostatnými ľuďmi pohŕdali, porozprával Ježiš toto podobenstvo:
10 „Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa zhovárali s Bohom. Jeden z nich bol farizej a druhý colník.
11 Farizej sa postavil dopredu a takto sa modlil: ‚Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník.
12 Dva razy do týždňa sa postím a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov.‘
13 Colník však stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a hovoril: ‚Bože, som hriešnik, prosím zľutuj sa nado mnou.‘
14 Uisťujem vás, že ten, kto sa vrátil domov ospravedlnený, bol colník, nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Ježiš a deti
15 K Ježišovi prinášali malé deti, aby im požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili.
16 Ale Ježiš si zavolal deti k sebe a učeníkom povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom. lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo.
17 Zapamätajte si, že kto nepríde k Bohu s detskou dôverou, do nebeského kráľovstva sa nedostane.“
18 Jeden zo židovských vodcov sa spýtal Ježiša: „Dobrý učiteľ, čo musím robiť, aby som získal večný život?“
19 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je iba Boh.
20 A poznáš predsa prikázania: Nescudzoložíš, Nezabiješ, Neukradneš, Nebudeš falošne svedčiť, Budeš si vážiť svojich rodičov.“
21 Muž odpovedal: „Ale veď podľa týchto prikázaní žijem už od svojej mladosti.“
22 Ježiš mu povedal: „A predsa ti ešte niečo chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“
23 Muž po týchto slovách zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
24 Keď Ježiš videl jeho smútok, povedal: „Ako ťažko sa bohatým vstupuje do Božieho kráľovstva.
25 To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vojde do Božieho kráľovstva.“
26 Tí, čo to počuli, zvolali: „Tak kto vlastne môže byť zachránený?“
27 Odpovedal im: „Ľudia sa sami zachrániť nemôžu, to môže urobiť len Boh.“
28 Vtom sa ozval Peter: „A ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“
29 Ježiš im na to odpovedal: „Buďte si istí, že každý, kto sa pre Božie kráľovstvo niečoho vzdal – domova, súrodencov, rodičov alebo detí –
30 dostane bohatú odmenu: už na tomto svete získa omnoho viac a v budúcom svete dostane večný život.“
Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie
31 Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: „Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo proroci predpovedali o Synovi človeka.
32 Bude vydaný do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia ho a opľujú.
33 Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
34 Učeníci však nič z toho nepochopili a jeho slová pre nich ostali záhadou.
Uzdravenie slepého pri Jerichu
35 Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral.
36 Počul, že okolo prechádza množstvo ľudí, preto sa vypytoval, čo sa to deje.
37 Povedali mu: „Ide tadiaľto Ježiš z Nazareta.“
38 Len čo to počul, zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39 Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, aby mlčal. On však volal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
40 Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď slepý prišiel, Ježiš sa ho opýtal:
41 „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ Muž mu odpovedal: „Pane, chcem opäť vidieť!“
42 „Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila,“ povedal mu Ježiš.
43 Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.