20
Kristova moc
1 Jedného dňa, keď Ježiš opäť učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia
2 s otázkou: „Povedz nám, akým právom robíš to, čo robíš? Kto ťa tým poveril?“
3 „Aj ja mám pre vás otázku:
4 Keď Ján krstil, od koho mal poverenie? Od Boha alebo od ľudí?“
5 Začali sa medzi sebou dohadovať: „Ak povieme že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu neuverili.
6 Ak však povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján bol prorok.“
7 Napokon mu odpovedali: „Nevieme, kto poslal Jána.“
8 Ježiš im na to povedal: „Ani ja vám nepoviem, kto mi dal moc konať to, čo konám.“
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
9 Potom sa znova obrátil k zástupu a povedal im toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10 Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami.
11 Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, potupili ho a nič mu nedali.
12 Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali.
13 ‚Čo mám robiť?‘ spytoval sa majiteľ vinice v duchu. ‚Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.‘
14 Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán: ‚Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.‘
15 Vyvliekli ho teda z vinice a zabili.
16 Čo myslíte, čo urobí majiteľ vinice, keď sa to dozvie? Príde, dá ich pozabíjať a vinicu prenajme iným.“ Tí, čo ho počúvali, odpovedali: „To nech sa nikdy nestane!“
17 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Čo teda znamenajú slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe?‘ “
18 A doložil: „Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví.“
19 Veľkňazi a učitelia Zákona ho chceli hneď zatknúť, lebo si uvedomovali, že to podobenstvo bolo o nich. Báli sa však ľudí.
Spor o dani
20 Židovský vodcovia Ježiša urputne sledovali. Poslali za ním špehov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Ich úlohou bolo Ježiša pri rozhovore chytiť do pasce, aby ho mohli obžalovať a vydať do rúk rímskemu miestodržiteľovi.
21 Tí Ježišovi povedali: „Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý sa vo svojich názoroch nedá nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu.
22 Povedz nám teda: je správne platiť cisárovi dane, alebo nie?“
23 Ježiš postrehol ich lesť, preto im povedal:
24 „Ukážte mi mincu! Čí obraz a meno je na nej?“ Odpovedali mu: „Cisárove.“
25 Nato im Ježiš povedal: „Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“
26 Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zostali zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči.
Spor o vzkriesení
27 Potom za ním prišli aj saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a povedali mu:
28 „Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané, že ak zomrie muž, ktorého manželstvo bolo bezdetné, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka, aby sa zachoval jeho rod.
29 Bolo raz sedem bratov. Najstarší sa oženil a zomrel bez potomka.
30 Vdovu si vzal druhý brat a tiež zomrel bez detí.
31 To sa opakovalo aj s ďalšími: všetci pomreli a nezanechali deti.
32 Napokon zomrela aj žena:
33 komu bude pri vzkriesení patriť, keď mala sedem mužov?“
34 Ježiš im na to odpovedal: „Pre ľudí je normálne, že sa ženia a vydávajú.
35 Tí, ktorých Boh uzná za hodných žiť na novej zemi a vzkriesi ich z mŕtvych, sa už nebudú ženiť, ani vydávať
36 a nebudú ani umierať. V tomto sa budú podobať anjelom a budú Božími synmi, lebo ich Boh vzkriesil z mŕtvych do nového života.
37 A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, to naznačil už Mojžiš pri kre. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jákoba.
38 Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Z Božieho pohľadu sú teda všetci živí.“
39 „Majstre, dobre si im odpovedal!“ poznamenali niektorí z učiteľov Zákona.
40 A už sa neodvážili dávať mu ďalšie otázky.
Kto je Kristus?
41 Ježiš sa opýtal tých, čo ho počúvali: „Uvažovali ste nad tým, prečo ľudia nazývajú Mesiáša synom Dávidovým?
42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43 kým ti všetkých nepriateľov nepoložím k nohám.‘
44 Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako potom môže byť aj jeho synom?“
45 Učeníkom potom pred všetkými povedal:
46 „Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú na verejnosti úctivo zdraviť a klaňať sa im. Radi sedávajú na čestných miestach pri bohoslužbách i na hostinách.
47 Využívajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Práve preto ich Boh potrestá prísnejšie, než ostatných.“