Evanjelium podľa Marka
1
Ján Krstiteľ
Začiatok nádhernej správy o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, bol takýto:
V knihe proroka Izaiáša oznámil Boh: „Posielam pred tebou svojho posla, ktorý ti praví cestu.“ „Na púšti volá hlas: ‚Pripravte cestu Pánovi a odstráňte z nej všetky prekážky.‘ “
Týmto poslom bol Ján Krstiteľ. Býval na púšti a nabádal ľudí, aby sa dali pokrstiť, a vyjadrili tak, že sa odvracajú od svojich hriechov a túžia po Božom odpustení. Na púšť za ním prichádzali ľudia z Jeruzalema i z celého Judska. Tam vyznávali svoje hriechy a Ján ich krstil v rieke Jordán. Nosil odev z ťavej srsti a bol prepásaný koženým opaskom: jeho pokrmom boli kobylky a med divých včiel. Ľuďom prinášal toto posolstvo:
„Po mne príde ktosi omnoho väčší ako ja. Nie som hodný ani toho, aby som mu rozviazal remienok na obuvi. Ja vás krstím vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
Ján pokrstí Ježiša v Jordáne
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta k Jordánu, kde ho Ján pokrstil. 10 Vo chvíli, keď Ježiš vystupoval z vody na breh, videl, ako sa otvorilo nebo a Boží Duch na neho zostúpil ako holubica. 11 Vtom zaznel z neba hlas: „Ty si môj Syn. Milujem ťa a to, čo robíš, ma napĺňa radosťou.“
Ježiš vystavený satanovým pokušeniam
12 Hneď nato ho Svätý Duch viedol na púšť. 13 Strávil tam štyridsať dní vystavený satanovým pokušeniam. Bol medzi divou zverou a anjeli sa o neho starali.
Začiatok Ježišovej činnosti
14 Neskôr, keď kráľ Herodes uväznil Jána, prišiel Ježiš do Galiley a zvestoval tam Božie radostné posolstvo: 15 „Nadišiel už čas. Božie kráľovstvo je blízko. Odvráťte sa od svojich hriechov a dôverujte dobrej správe o Bohu!“
Povolanie učeníkov
16 Keď šiel Ježiš po brehu Galilejského mora, pozoroval Šimona a jeho brata Andreja, ako hádžu do vody siete, lebo sa živili rybárstvom. 17 Ježiš na nich zavolal: „Poďte za mnou a ja vám ukážem, ako zachraňovať ľudí pre večnosť!“ 18 Ihneď nechali všetko tak a odišli s ním.
19 Kúsok ďalej videl pri brehu Zebedejových synov Jakuba a Jána, ako v loďke opravujú potrhané siete. 20 Aj ich zavolal a oni nechali svojho otca Zebedeja v loďke s najatými pomocníkmi a pobrali sa za Ježišom.
Ježiš dokazuje svoju moc
21 Spoločne prišli do mesta Kafarnaum a hneď v prvú sobotu vošli do synagógy, kde Ježiš začal učiť. 22 Poslucháči žasli nad jeho učením – učil ich totiž ako niekto, kto má autoritu i moc, nie ako ich náboženskí učitelia. 23 Bol tam istý muž posadnutý démonom a začal vykrikovať: 24 „Ježiš z Nazareta, prečo nás nenecháš na pokoji? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: ten Svätý, čo prichádza od Boha!“
25 Ježiš mu prísne povedal: „Mlč s vyjdi z neho!“ 26 Vtom démon zreval, divoko tým mužom zalomcoval a vyšiel z neho. 27 Poslucháčov sa zmocnil úžas a začali sa dohadovať, čo sa stalo. „Čo to je? Nejaké nové učenie?“ spytovali sa vzrušene. „A akú má len moc – aj zlí duchovia poslúchajú jeho rozkazy!“ 28 Správa o ňom sa rýchlo rozšírila po celom území Galiley.
Ježiš uzdravuje chorých
29 Keď potom vyšiel zo synagógy, pobral sa s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Andrejovho domu. 30 Tu našli Šimonovu svokru ležať chorú v posteli s vysokou horúčkou. Povedali Ježišovi, čo ju trápi. 31 Pristúpil k jej lôžku, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka jej ihneď zmizla a ona im začala pripravovať jedlo.
32 Večer, keď zapadlo slnko, bolo nádvorie plné chorých a posadnutých démonmi, ktorých k nemu priviedli, aby ich uzdravil. 33 Pred domom sa zhromaždil a pozoroval ho obrovský zástup ľudí z celého mesta. 34 V ten večer uzdravil veľký počet chorých a mnohých démonov vyhnal z ich obetí. Ale démonom nedovolil hovoriť, lebo vedeli, kým je.
35 Na druhý deň vstal Ježiš hneď ráno, ešte pred svitaním a odišiel na osamelé miesto, kde sa mohol v pokoji modliť. 36 Šimon spolu s ostatnými sa za ním ponáhľali. 37 Keď ho našli, vraveli mu: „Každý sa na teba vypytuje!“ 38 On im odpovedal: „Musím ísť aj do okolitých dedín a oznámiť ľuďom moje posolstvo – veď to je dôvod, prečo som prišiel.“ 39 A potom kázal v synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov.
Uzdravenie malomocného
40 Raz k nemu pristúpil človek postihnutý malomocenstvom, hodil sa pred ním na kolená a úpenlivo ho prosil: „Viem, že ma môžeš uzdraviť, ak budeš chcieť!“ 41 Ježišovi ho prišlo ľúto, natiahol ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ 42 Len čo vyslovil tieto slová, nezostalo po malomocenstve ani stopy. 43 Ale Ježiš mu prísne nariadil: „Nikomu nič nepovedz! 44 Choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako to nariadil Mojžiš uzdraveným z malomocenstva, aby všetci mali dôkaz, že si naozaj zdravý.“ 45 Ale uzdravený nevydržal mlčať a všetkým radostne oznamoval, čo sa s ním stalo. A tak sa Ježiš nemohol verejne dostať do nijakého mesta. Zdržiaval sa preto na opustených miestach, ale aj tak sa za ním zbiehali zástupy ľudí zo všetkých strán.