5
Kázanie na vrchu
Jedného dňa, keď Ježiš videl dav ľudí, vystúpil na vrch a keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci. Ježiš ich začal učiť:
„Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoju potrebu Boha, lebo tým patrí kráľovstvo nebeské.
Šťastní sú tí, ktorí plačú, lebo Boh ich poteší.
Šťastní sú tichí, lebo oni sa stanú dedičmi zeme.
Šťastní sú tí, ktorí túžia po spravodlivosti ako smädní po vode a hladní po jedle, lebo oni budú nasýtení.
Šťastní sú milosrdní, lebo aj Boh bude k nim milosrdný.
Šťastní sú tí, ktorí majú čisté srdce, lebo oni uvidia Boha.
Šťastní sú tí, ktorí šíria pokoj, lebo tých Boh nazve svojimi deťmi.
10 Šťastní sú tí, ktorých prenasledujú preto, že poslúchajú Boha, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.
11 Šťastní ste, ak vás hania, prenasledujú a očierňujú preto, že sa hlásite ku mne. 12 Áno, máte dôvod radovať sa a jasať, lebo v nebi máte veľkú odmenu. Napokon, rovnako prenasledovali aj prorokov, ktorí žili pred vami.“
Soľ a svetlo – poslanie kresťanov vo svete
13 „Vy ste soľ zeme. No ak soľ stratí svoju chuť, čo jej ju vráti? Taká soľ sa už nedá použiť na nič, možno ju iba vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.
14 Vy ste svetlo sveta. Ste ako mesto postavené na kopci, nemôže sa schovať. 15 Ani lampu nerozsvietite na to, aby ste ju schovali, ale dáte ju na viditeľné miesto, aby svietila každému v dome. 16 Nech tak svieti vaše svetlo všetkým ľuďom, aby videli dobro, ktoré konáte, a oslavovali za to vášho Otca v nebesiach.“
Božie slovo má trvalú platnosť
17 „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som to zrušiť, ale naplniť. 18 S úplnou vážnosťou vám hovorím, kým trvá nebo a zem, ani písmenko, ani čiarka zo Zákona nestratí platnosť, kým sa všetko nenaplní. 19 Keby teda niekto zrušil čo i len jedno z týchto prikázaní, hoci to najmenšie, a učil by tomu aj iných, bude sa nazývať v nebeskom kráľovstve najmenším. Kto však rešpektuje Božie prikázania a učí tak aj iných, toho Boh označí za veľkého v nebeskom kráľovstve. 20 Hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť učiteľov Zákona a farizejov, určite nevstúpite do nebeského kráľovstva.
21 Viete, že vašim predkom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Preto, kto zabije, musí ísť pred súd. 22 Ale ja vám hovorím: Súdený bude každý, kto sa hnevá na iného človeka; a kto iného ponižuje, odsúdi ho najvyšší súd, no kto mu zlorečí, zaslúži si pekelný oheň.
23 Ak prinášaš na oltár svoj dar, aby si ho obetoval Bohu, no uvedomíš si, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj tam svoj dar, choď za svojím bratom a zmier sa s ním. Až potom obetuj svoj dar. 25 Ak máš so svojím protivníkom spor a chce ťa obžalovať, usiluj sa s ním zmieriť už cestou. Inak ťa zavlečie k sudcovi, sudca ťa vydá dozorcovi a ten ťa uvrhne do väzenia. 26 A nevyjdeš odtiaľ skôr, kým nesplatíš svoj trest do posledného haliera.
27 Viete, že vašim predkom bolo povedané: ‚Nebudeš cudzoložiť.‘ 28 Ale ja vám hovorím: každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. 29 Ak ťa teda zvádza pravé oko, vylúpni si ho a zahoď; lebo je pre teba lepšie, ak prídeš o jednu časť tela, ako by malo celé tvoje telo prísť do pekla. 30 Ak ťa navádza na hriech pravá ruka, odsekni si ju a odhoď od seba. Lepšie je, ak prídeš o jednu časť tela, ako sa dostať do večnej záhuby.“
O rozvode
31 „Bolo tiež povedané: ‚Kto by sa chcel rozviesť so svojou ženou, nech jej dá rozvodový list.‘ 32 Ale ja vám hovorím: každý, kto sa rozvedie so ženou – okrem prípadu smilstva – vystaví ju cudzoložstvu, a kto sa ožení s rozvedenou, dopúšťa sa cudzoložstva.
Prísahy
33 Ďalej ste počuli, že bolo vašim predkom povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi pod prísahou sľúbil.‘ 34 Ale ja vám hovorím: neprisahajte vôbec; ani na nebo, lebo je Božím trónom, 35 ani na zem, lebo je jeho podnožou, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. 36 Neprisahajte ani na svoju hlavu, lebo nie je vo vašej moci, aby vám čo i len jeden vlas narástol biely alebo čierny. 37 Vaša reč nech je jednoznačná – áno nech znamená áno, nie nech znamená nie. Ak k tomu niečo pridávate, pochádza to od zlého.“
Odplácanie zla láskou
38 „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko, zub za zub.‘ 39 Ale ja vám hovorím: neodplácajte zlo zlým. Naopak, ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj ľavé. 40 A ak by sa chcel niekto s tebou súdiť a vziať ti košeľu, daj mu aj kabát. 41 A ak ťa niekto poprosí, aby si mu odniesol bremeno na kúsku cesty, zanes mu ho dva razy tak ďaleko. 42 Tomu, kto ťa o niečo prosí, daj, a kto si chce od teba požičať, tomu neodmietni.
43 Počuli ste, že bolo povedané: ‚Miluj svojho blížneho a nenáviď svojho nepriateľa.‘ 44 Ale ja vám hovorím: milujte svojich nepriateľov! Modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú. 45 Takto budete konať ako deti nebeského Otca. On spôsobuje, aby slnko svietilo na dobrých aj na zlých, a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. 46 Aké uznanie by ste chceli za to, že prejavujete lásku iba tým, ktorí vás milujú? Nerobia vari to isté aj vyberači daní? 47 Ak sa správate priateľsky iba k svojim blízkym, ste vari v niečom výnimoční? Nerobia tak azda aj pohania? 48 Buďte teda dokonalí v láske, ako je dokonalý aj váš nebeský Otec.“