9
1 Zatrúbil piaty anjel. Videl som, ako z neba spadla na zem ďalšia hviezda. Mala kľúč od pažeráka priepasti.
2 Len čo sa priepasť otvorila, vyvalil sa z nej dym ako z obrovskej pece a zastrel slnko i všetko povetrie.
3 Z dymu sa na zem vyrojili kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.
4 Mali príkaz neškodiť tráve na zemi ani zeleni stromov, iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.
5 Nesmeli však ľudí usmrcovať, iba trápiť päť mesiacov. Bolesť, čo spôsobujú, sa podobá uštipnutiu škorpióna.
6 Vtedy budú ľudia túžiť po smrti, ale márne, budú si žiadať zomrieť, ale smrť od nich utečie.
7 Kobylky sa podobali koňom vychystaným do boja. Hlavy sa im jagali, akoby na nich mali zlaté vence, a mali ľudský výzor.
8 Hrivy im povievali ako ženské vlasy a ich zuby boli levie.
9 Prsia akoby mali okované železným pancierom a zvuk ich krídel pripomínal rachot vozov tiahnúcich do boja.
10 A chvosty mali ako škorpióny a v nich žihadlá, aby nimi trýznili ľudí päť mesiacov.
11 Ako kráľ nad nimi vládol anjel priepasti. Po hebrejsky sa volá Abaddon, po grécky Apollyon – Zhubca.
12 Ale to ešte nie je koniec. Prvá pohroma prešla a už sú tu dve ďalšie.
Šiesta poľnica
13 Zatrúbil šiesty anjel. Počul som akýsi hlas od štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom.
14 Ten hlas rozkázal šiestemu anjelovi, ktorý mal poľnicu: „Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“
15 Tu boli rozviazaní štyria anjeli, pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, kedy majú zabiť tretinu ľudí.
16 V ich obrovskom vojsku bolo dvesto miliónov jazdcov; dozvedel som sa ich presný počet.
17 Vo videní som videl jazdcov, ako sa nesú na koňoch a majú ohnivočervené, fialovomodré a sírovožlté panciere. Hlavy koní boli ako hlavy levov a z tlám im sršal oheň, dym a síra.
18 Touto trojitou pohromou – ohňom, dymom a sírou z tlám – usmrtili tretinu ľudí.
19 Vražedná moc tých koní nevychádzala iba z tlám, ale aj z ich chvostov, ktoré boli ako jedovaté hady a nimi štípali ľudí.
20 Avšak ľudia, ktorí prežili tieto pohromy, nerobili pokánie a neodvrátili sa od výtvorov svojich rúk. Neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, medi, kameňa a dreva, ktoré sú slepé, hluché a nemôžu sa pohybovať.
21 Nie, ľudia sa vôbec nezmenili, neprestali sa vraždiť, nezanechali čarovanie, smilstvo a krádeže.