9
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiranꞌ síí cuꞌna̱j Saulo ga̱a canica̱j nimán soꞌ quiꞌyaj Jesucristó a
Dan me se síí cuꞌna̱j Saulo me se ꞌo̱ guun rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ sayuun man nij síí noco̱ꞌ se na̱na̱ Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ne̱ nda̱a guun rá soꞌ cavi̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan canocoꞌ uxrá soꞌ man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó a. Ne̱ caꞌanj soꞌ rej ne̱ xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ naxca̱j soꞌ yanj actá rihaan xrej, ne̱ yanj actá yoꞌ roꞌ, caꞌa̱nj chumanꞌ Damasco rihaan nij síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés a. Ne̱ taj xnaꞌanj yanj yoꞌ rihaan nij soꞌ se vaa sese nari̱ꞌ Saulo man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó, ne̱ se snóꞌo se chana̱ se no̱ xcúún soꞌ nu̱míj soꞌ man nij soꞌ ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj soꞌ man nij soꞌ nda̱a chumanꞌ Jerusalén caxri̱i̱ soꞌ man nij soꞌ tagaꞌ a. Dan me se nica̱j Saulo yanj, ne̱ va̱j soꞌ chrej, ne̱ quinichrunꞌ soꞌ chumanꞌ Damasco yoꞌ, ne̱ taj niꞌyón cuchuguu̱n nu̱ꞌ xta̱ꞌ nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ quinij soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ dan me se cuno Saulo se vaa cataj yoꞌo̱ soꞌ rihaan soꞌ:
―Cu̱nó so̱ꞌ caꞌmi̱j, Saulo. Me cheꞌé ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj ga̱ ―taj nana̱ cuno Saulo a.
Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Saulo man síí caꞌmii rihaan soꞌ, cataj soꞌ:
―Síí Chij, me síí mé so̱ꞌ ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ a.
Ga̱a ne̱ síí caꞌmii rihaan soꞌ cataj:
―ꞌU̱nj roꞌ, me Jesús, ne̱ ꞌyaj ndoꞌo so̱ꞌ sayuun manj ado̱nj. Tza̱j ne̱ na̱xaga̱a̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ nda̱a chumanꞌ Damasco, ga̱a ne̱ cata̱j nii rihaan so̱ꞌ da̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan Saulo a.
Ne̱ nij snóꞌo va̱j chrej ga̱ Saulo me se canicunꞌ nij soꞌ, ne̱ a̱ doj nana̱ ne caꞌmi̱i̱ nij soꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ cuno nij soꞌ nana̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ taj a̱ ꞌó rasu̱u̱n ne queneꞌe̱n nij soꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ Saulo me se naxuma̱a̱n soꞌ, ne̱ nuxraꞌ soꞌ rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ taj se quiꞌyáꞌ queneꞌe̱n soꞌ maꞌ. Yu̱u̱n cheꞌe̱ caráán rihaan soꞌ na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ quitaꞌaa yoꞌó nij soꞌ raꞌa soꞌ, ne̱ racuíj nij soꞌ man Saulo chéé Saulo, ne̱ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Damasco a. Ne̱ quisíj vaꞌnu̱j güii ne caꞌve̱e queneꞌe̱n soꞌ maꞌ. Ne̱ ne cha̱ soꞌ ne̱ ne coꞌo̱ soꞌ na a̱ maꞌ.
10 Dan me se chumanꞌ Damasco roꞌ, yáán ꞌo̱ síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó, ne̱ Ananías cuꞌna̱j soꞌ a. Ne̱ naquiꞌyaa Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
―Cu̱nó so̱ꞌ caꞌmi̱j, Ananías ―taj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ no soꞌ a.
―Nihánj né ꞌu̱nj unó ꞌu̱nj aꞌmii so̱ꞌ á ―taj Ananías rihaan Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
11 Ga̱a ne̱ cataj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Ananías a:
―Canicu̱nꞌ ca̱yá so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ callé cuꞌna̱j Callé Nica̱, ne̱ cuchi̱ꞌ so̱ꞌ veꞌ tucuá síí cuꞌna̱j Judas, ne̱ nano̱ꞌ so̱ꞌ ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Saulo síí cavii chumanꞌ Tarso á. ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se achíín niꞌya̱j soꞌ rihanj, 12 ne̱ dan me se ga̱a cachíín niꞌya̱j soꞌ ne̱ naquiꞌyaa ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Ananías rihaan soꞌ, quiꞌyáj ado̱nj. Ne̱ catúj Ananías yoꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cutaꞌ raꞌa soꞌ raa̱ Saulo, cheꞌé rej caꞌve̱e curuvi̱ꞌ uún rihaan soꞌ qui̱ꞌyáj a ―taj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Ananías a.
13 Ga̱a ne̱ cataj Ananías rihaan Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a:
―Tza̱j ne̱ a̱j cataj xnaꞌanj ndoꞌo nii rihanj cheꞌé síí nihánj, Síí Chij. ꞌO̱ se a̱j quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo soꞌ man nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ mán so̱ꞌ nij síí ya̱nj chumanꞌ Jerusalén, 14 ne̱ nihánj me se veé da̱nj nica̱j soꞌ yanj actá cheꞌé rej nu̱míj soꞌ man cunuda̱nj núj si̱j achíín niꞌya̱j rihaan so̱ꞌ, quiꞌyaj nij xrej ata̱ suun noco̱o doj ado̱nj ―taj Ananías a.
15 Ga̱a ne̱ cataj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ a:
―Caꞌa̱nj so̱ꞌ cuaj ei. ꞌO̱ se a̱j narii ꞌu̱nj man soꞌ quiꞌya̱j suun soꞌ rihanj, ne̱ xca̱j nij síí yaníj do̱ꞌ, nij síí nica̱j suun rey do̱ꞌ, maꞌa̱n nij síí israelitá do̱ꞌ, cuentá cheꞌé ꞌu̱nj, quiꞌya̱j soꞌ ado̱nj. 16 ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí cata̱j xnaꞌanj rihaan soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ sayuun no̱ xcúún soꞌ quira̱nꞌ soꞌ, cheꞌé yan nata̱ꞌ soꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌej ado̱nj ―taj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Ananías a.
17 Dan me se caꞌanj Ananías, ne̱ catúj soꞌ rá veꞌ yoꞌ, ne̱ cutaꞌ raꞌa soꞌ raa̱ Saulo, ne̱ cataj soꞌ:
―Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ caꞌnéé manj caꞌna̱j rihaan so̱ꞌ nihánj, tinu̱j. Ne̱ soꞌ roꞌ, me Jesucristó síí queneꞌén so̱ꞌ ga̱a va̱j so̱ꞌ chrej ga̱a caꞌnáꞌ so̱ꞌ nihánj ei. Ne̱ me rá soꞌ curuvi̱ꞌ uún rihaan so̱ꞌ ne̱ catu̱u̱ ndoꞌo Nimán Diose̱ nimán so̱ꞌ ei ―taj Ananías rihaan soꞌ a.
18 Nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ cayuu ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan Saulo, ne̱ ase vaa ꞌo̱ nuj catu̱nꞌ roꞌ, da̱nj vaa se cayuu rihaan soꞌ, ne̱ curuviꞌ rihaan Saulo, ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ cataꞌ ne soꞌ a. 19 Ne̱ chá soꞌ chraa, ne̱ nariꞌ nucuaj rá soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌmii natáj Saulo se na̱na̱ Jesucristó chumanꞌ Damasco a
Dan me se cayáán Saulo do̱j güii ga̱ nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Damasco, 20 ne̱ nu̱ꞌ caꞌanj soꞌ nij veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa Jesucristó roꞌ, taꞌníí ya̱ Diose̱ me soꞌ a.
21 Ne̱ cunuda̱nj nij síí cuno se na̱na̱ Saulo roꞌ, caráyaꞌa̱nj ndoꞌo nij soꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Tza̱j ne̱ nuveé si̱j nihánj me síí ta̱j riꞌyunj man nij síí ya̱nj chumanꞌ Jerusalén achíín niꞌya̱j rihaan Jesucristó, ne̱ caꞌnaꞌ soꞌ nda̱a nihánj cheꞌé rej me rá soꞌ nu̱míj soꞌ man nij soꞌ ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj soꞌ man nij soꞌ rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj, rá soꞌ naꞌ ―taj nij síí cuno se na̱na̱ Saulo rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
22 Tza̱j ne̱ doj a̱ nucua̱j nataꞌ soꞌ se na̱na̱ Jesucristó rihaan nij yuvii̱ israelitá ya̱nj chumanꞌ Damasco, ne̱ veꞌé tihaa̱n soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa Jesucristó me síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, ne̱ nda̱a cunuu dínj tuꞌva nij soꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quinanii Saulo rihaan nij yuvii̱ israelitá guun rá ticavi̱ꞌ man soꞌ a
23 Dan me se cachén queꞌe̱e̱ güii, ga̱a ne̱ cavii raa̱ nij yuvii̱ israelitá da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ caꞌve̱e ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Saulo a. 24 Tza̱j ne̱ xcaj Saulo cuentá da̱j guun rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ, ne̱ dan me se nuvi̱i niga̱nꞌ tumé ndoꞌo nij yuvii̱ israelitá taꞌyaa chingá yahi̱j ta̱j rej atúj yuvii̱ chumanꞌ yoꞌ, cheꞌé rej me rá nij soꞌ nari̱ꞌ nij soꞌ man Saulo ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Saulo, rá nij soꞌ a. 25 Cheꞌé dan nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Saulo roꞌ, caꞌnéé nij soꞌ man Saulo rá ꞌo̱ scaa xi̱j, ne̱ rej nii̱ tacuachén nij soꞌ man Saulo rque taꞌyaa leꞌe̱j ta̱j chingá yahij aráán tuꞌva chumanꞌ, ne̱ tananij nij soꞌ man Saulo rihaan yoꞌóó xeꞌ, ne̱ dan me se quinanii soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa veꞌé caꞌmii nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jerusalén ga̱ Saulo a
26 Dan me se cuchiꞌ Saulo chumanꞌ Jerusalén, ne̱ guun rá soꞌ cunu̱u chre̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó, tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ cunuda̱nj nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Saulo a. ꞌO̱ se ne cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ se na̱na̱ Saulo se vaa si̱j tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó me soꞌ a. 27 Cheꞌé dan nica̱j síí cuꞌna̱j Bernabé man soꞌ, caꞌanj soꞌ rihaan maꞌa̱n nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ nataꞌ Bernabé rihaan nij soꞌ da̱j guun ga̱a queneꞌen Saulo man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a va̱j soꞌ chrej ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ nataꞌ uún Bernabé da̱j quiꞌyaj Saulo chumanꞌ Damasco ga̱a caꞌmii natáj soꞌ, ne̱ ne cuchuꞌvi̱ꞌ soꞌ a̱ doj caꞌmi̱i̱ natáj soꞌ rihaan nij yuvii̱ cheꞌé Jesucristó, taj Bernabé a.
28 Dan me se guun cheꞌe̱ nij soꞌ veꞌé caꞌmii nij soꞌ ga̱ Saulo, ne̱ ꞌo̱ va̱j soꞌ ga̱ nij soꞌ a. Ne̱ caꞌmii natáj soꞌ se na̱na̱ Jesucristó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén, ne̱ a̱ doj ne cuchuꞌvi̱ꞌ soꞌ, ne̱ nucua̱j caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. 29 Dan me se caꞌmii soꞌ ga̱ nij síí israelitá aꞌmii xnaꞌánj griego, ne̱ canó tuviꞌ nij soꞌ ga̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ nij soꞌ roꞌ, guun rá ticavi̱ꞌ man soꞌ a. 30 Dan me se xcaj nij tinu̱j nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó cuentá se vaa guun rá yoꞌó nij síí israelitá ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Saulo, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Saulo nda̱a chumanꞌ Cesarea, ga̱a ne̱ caꞌnéé nij soꞌ man soꞌ nda̱a chumanꞌ Tarso a.
31 Veé dan me se dínj yáán cunuda̱nj nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj nu̱ꞌ estadó Judea do̱ꞌ, Galilea do̱ꞌ, Samaria do̱ꞌ a. Dan me se caráj cochro̱j ndoꞌo nij soꞌ rihaan Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cheꞌé dan veꞌé doj nariꞌ nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ se tucua̱nj soꞌ a. Ne̱ Nimán Diose̱ tucuꞌyón man nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun ri̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ doj a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quinahuun sa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Eneas, quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a caꞌmii Pedró ga̱ soꞌ a
32 Dan me se chéé síí cuꞌna̱j Pedró nu̱ꞌ rej ne̱ nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱, ne̱ dan me se cuchiꞌ soꞌ nda̱a rihaan tinúú nij soꞌ ne̱ chumanꞌ Lida, 33 ne̱ chumanꞌ Lida roꞌ, nariꞌ soꞌ ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Eneas, ne̱ soꞌ me se a̱j quisíj tu̱nj ya̱ yoꞌ yoꞌo̱ naj soꞌ rihaan yuvéé, ne̱ ꞌo̱ síí taj se ꞌyáꞌ cache̱e̱ me soꞌ, 34 ne̱ dan me se cataj Pedró rihaan soꞌ:
―Cuano̱ nihánj me se nahuun sa̱ꞌ so̱ꞌ, ꞌyaj Jesucristó, Eneas. Na̱xagaa so̱ꞌ cuaj, ne̱ nacue̱ so̱ꞌ tuvéé so̱ꞌ cuaj ei ―taj Pedró rihaan soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ caꞌmii Pedró da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ naxuma̱a̱n caya̱ soꞌ canicunꞌ soꞌ a.
35 Ga̱a ne̱ queneꞌen cunuda̱nj nij síí ya̱nj chumanꞌ Lida do̱ꞌ, nij síí ya̱nj taa cuꞌna̱j Sarón do̱ꞌ, nda̱a vaa nahuun sa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Eneas yoꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan canica̱j nimán nij soꞌ canocoꞌ nij soꞌ man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún chana̱ cuꞌna̱j Dorcas, quiꞌyaj Pedró a
36 Dan me se chumanꞌ Jope yáán ꞌo̱ chana̱ tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó, ne̱ Tabita cuꞌna̱j noꞌ xnaꞌánj hebreo, ne̱ Dorcas me se chuvi̱i noꞌ xnaꞌánj griego a. Ne̱ chana̱ quiꞌyaj ina̱nj se sa̱ꞌ me noꞌ, ne̱ rqué ndoꞌo noꞌ rasu̱u̱n man nij síí nique̱, 37 ne̱ güii dan me se canó chiꞌii̱ man noꞌ, ne̱ quiranꞌ ndoꞌo noꞌ, ne̱ caviꞌ noꞌ a. Ne̱ tucuane nii man noꞌ, ne̱ cuchruj nii man noꞌ rque veꞌ nataꞌ, 38 ne̱ dan me se nichru̱nꞌ na̱j chumanꞌ Lida ga̱ chumanꞌ Jope, ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jope se vaa va̱j Pedró chumanꞌ Lida yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ man vi̱j snóꞌo cuchi̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan Pedró a. Dan me se cuchiꞌ ro̱j soꞌ rihaan Pedró, ne̱ cataj ro̱j soꞌ:
―Se̱ guun ra̱a̱n so̱ꞌ cuchi̱ꞌ so̱ꞌ rihaan núj si̱j ya̱nj chumanꞌ Jope maꞌ ―taj ro̱j soꞌ rihaan Pedró a.
39 Ga̱a ne̱ naxuma̱a̱n Pedró, ne̱ caꞌanj soꞌ cuaj ga̱ ro̱j soꞌ a. Ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ chumanꞌ Jope, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Pedró rá veꞌ nataꞌ na̱j chana̱ caviꞌ cuꞌna̱j Dorcas, ne̱ caꞌnaꞌ cunuda̱nj nij chana̱ caviꞌ nica̱ rihaan Pedró, ne̱ taꞌvee nij noꞌ, ne̱ tihaa̱n nij chana̱ rihaan Pedró cunuda̱nj nij yatzíj quiꞌyaj Dorcas ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ noꞌ a. 40 Dan me se quirii Pedró man cunuda̱nj nij noꞌ xeꞌ, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo soꞌ rihaan Diose̱ a. Ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ, cataj soꞌ rihaan cúú man chana̱ a:
―Na̱xagaa so̱ꞌ, Tabita ―taj soꞌ rihaan noꞌ a.
Ga̱a ne̱ naxraꞌ rihaan noꞌ, ne̱ ga̱a queneꞌen noꞌ man Pedró, ne̱ caꞌanj cane̱ caya̱ noꞌ, 41 ne̱ quitaꞌaa Pedró raꞌa noꞌ, ne̱ naxuma̱a̱n noꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. Ga̱a ne̱ canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ nij chana̱ caviꞌ nica̱ do̱ꞌ, yoꞌó nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱ do̱ꞌ, ne̱ tihaa̱n soꞌ man níí cuꞌna̱j Dorcas rihaan nij soꞌ se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún noꞌ a. 42 Dan me se cuchiꞌ nana̱ cheꞌé Dorcas rihaan cunuda̱nj nij síí ne̱ chumanꞌ Jope, ne̱ cheꞌé dan queꞌe̱e̱ nij síí ma̱n Jope cuchumán rá niꞌya̱j man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a. 43 Dan me se guun ra̱a̱n Pedró queꞌe̱e̱ güii chumanꞌ Jope, ne̱ dan me se tucuá ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón caranꞌ soꞌ queꞌe̱e̱ güii, ne̱ síí naquiꞌyaj laru̱u nuj xcuu me Simón yoꞌ a.