24
Ne̱ taxre̱j güii cotungó, ga̱a ataa doj quisi̱j güii, me se caꞌanj nij chana̱ rej ta̱j yuꞌuj, ne̱ nica̱j nij chana̱ nij rasu̱u̱n gunꞌ da̱j se vaa a̱j quiꞌyaj chuvi̱i nij noꞌ a. Ga̱a ne̱ queneꞌen nij chana̱ se vaa na̱j yaníj yuvej aráán tuꞌva yuꞌuj na̱j Jesucristó a. Ne̱ ga̱a catúj nij chana̱ rá yuꞌuj, ne̱ ne nari̱ꞌ nij chana̱ man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a̱ maꞌ. Dan me se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo nij chana̱, ne̱ nicunꞌ vi̱j snóꞌo rihaan nij chana̱, ne̱ ro̱j snóꞌo yoꞌ me se yatzíj chuguu̱n uxrá nuû ro̱j soꞌ a. Dan me se cuchuꞌviꞌ uxrá nij chana̱, ne̱ caꞌanj ca̱yáán ru̱j nij chana̱, ne̱ cuchruj nij chana̱ rihaan nij chana̱ rihaan yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ cataj ro̱j snóꞌo rihaan nij noꞌ:
―Taj cheꞌé nano̱ꞌ soj man síí vaa iꞌna̱ꞌ rej na̱j nij síí caviꞌ maꞌ. ꞌO̱ se nuviꞌ soꞌ naj nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ na̱nj á. Dan me se nanu̱j rá soj se vaa cataj soꞌ ga̱a va̱j nij soj estadó Galilea, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan soj se vaa xa̱ꞌ soꞌ si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ta̱cuachén nii man soꞌ rihaan síí tumé cacunꞌ, ne̱ cachro̱n nij soꞌ man soꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, taj soꞌ a ―taj ro̱j snóꞌo yoꞌ rihaan nij chana̱ a.
Dan me se nanuj rá nij chana̱ nana̱ caꞌmii Jesucristó a. Ga̱a ne̱ curiha̱nj nij chana̱ yuꞌuj yuvej, ne̱ canica̱j nij chana̱ yoꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cataj xnaꞌanj nij chana̱ nu̱ꞌ se vaa queneꞌen nij noꞌ rihaan xa̱a̱n nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó uún do̱ꞌ a. 10 Dan me se vaꞌnu̱j nij chana̱ me níí cuꞌna̱j Mariá Magdalena do̱ꞌ, níí cuꞌna̱j Juana do̱ꞌ, níí cuꞌna̱j María nii Jacobo do̱ꞌ, ne̱ vaꞌnu̱j nij noꞌ ga̱ yoꞌó nij chana̱ roꞌ, cataj xnaꞌanj rihaan nij apóstol cheꞌé nu̱ꞌ se vaa queneꞌen nij noꞌ a. 11 Ne̱ ga̱a cuno nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man se‑na̱na̱ nij chana̱, ga̱a ne̱ nana̱ snúú rmaꞌa̱n me nana̱ yoꞌ, rá nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man, ne̱ ne cuchuma̱n rá nij soꞌ se‑na̱na̱ nij chana̱ a. 12 Tza̱j ne̱ naxuma̱a̱n síí cuꞌna̱j Pedró, ne̱ cavii soꞌ cunánj soꞌ caꞌanj soꞌ nda̱a yuꞌuj yoꞌ, niꞌya̱j soꞌ a. Dan me se canicunꞌ nitu̱u̱ soꞌ, niꞌya̱j soꞌ rque yuꞌuj, tza̱j ne̱ nuviꞌ Jesucristó naj rque yuꞌuj queneꞌen soꞌ a. Ma̱a̱n yatzíj mantá u̱u̱n naj, niꞌya̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ cavii soꞌ quinanꞌ soꞌ, ne̱ caráyaꞌa̱nj soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa guun a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌmii Jesucristó ga̱ vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱a va̱j ro̱j soꞌ chrej nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Emaús a
13 Dan me se vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó roꞌ, va̱j ro̱j soꞌ chrej veé ma̱a̱n güii cotungó yoꞌ, caꞌanj ro̱j soꞌ nda̱a ꞌo̱ chumanꞌ na̱j xa̱a̱n kilómetro ga̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ Emaús cuꞌna̱j chumanꞌ yoꞌ a. 14 Ne̱ nanó ro̱j soꞌ cuentó cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiranꞌ nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a. 15 Dan me se nanó ro̱j soꞌ cuentó, ne̱ nuchruj ra̱a̱ ro̱j soꞌ da̱j quiranꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ maꞌa̱n Jesucristó quinichrunꞌ rihaan ro̱j soꞌ, ne̱ chéé Jesucristó ga̱ ro̱j soꞌ a. 16 Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e cunu̱u ya̱a̱n ro̱j soꞌ man Jesucristó maꞌ. 17 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
―Chéé ro̱j so̱j nanó ro̱j so̱j cuentó, ne̱ me cheꞌé nanó ro̱j so̱j cuentó ga̱ tuviꞌ ro̱j so̱j, ne̱ me cheꞌé nanó ndoꞌo rá ro̱j so̱j ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ a.
Ne̱ dan me se canicunꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ nanó ndoꞌo rá ro̱j soꞌ a. 18 Dan me se yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Cleofas, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Cunuda̱nj nij síí aranꞌ chumanꞌ Jerusalén neꞌen da̱j vaa guun chumanꞌ Jerusalén güii cachén nihánj ei. Ne̱ me cheꞌé da̱j ꞌo̱ ruún so̱ꞌ me síí ne neꞌen da̱j vaa guun güii cachén nihánj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
19 Ga̱a ne̱:
―Da̱j guun chumanꞌ Jerusalén ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Nu̱ꞌ se vaa quiranꞌ Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret a. Ne̱ soꞌ me síí guun síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan nij yuvii̱, ne̱ síí uun nucua̱j ndoꞌo quiꞌyaj suun me soꞌ, ne̱ síí cavii ndoꞌo nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé Diose̱ tuꞌva me soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a. 20 Ne̱ dan me se caꞌneꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj caꞌneꞌ nij síí nica̱j suun caꞌneꞌ suun se vaa cavi̱ꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ cachrón nii man soꞌ rihaan rcutze̱, 21 ne̱ dan me se guun rá núj se vaa soꞌ me síí ti̱nanii man níꞌ si̱j israelitá rihaan sayuun, tza̱j ne̱ quiranꞌ soꞌ cunuda̱nj, ne̱ nihánj me se síj vaꞌnu̱j güii caviꞌ soꞌ ado̱nj. 22 Tza̱j ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo núj, quiꞌyaj chana̱ tuviꞌ núj a. ꞌO̱ se taxre̱j cuanꞌ me se caꞌanj ni̱ꞌyaj nij chana̱ yuꞌuj cachinꞌ nii man soꞌ, 23 tza̱j ne̱ dan me se ne nari̱ꞌ nij chana̱ man soꞌ a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌnaꞌ uún nij chana̱ rihaan núj, ne̱ cataj nij chana̱ se vaa nda̱a vi̱j se‑mo̱zó Diose̱ naquiꞌyaa rihaan nij noꞌ, ne̱ cataj ro̱j se‑mo̱zó Diose̱ se vaa vaa iꞌna̱ꞌ Jesucristó, taj nij chana̱ rihaan núj na̱nj ado̱nj. 24 Dan me se cavii ꞌo̱ vi̱j tuviꞌ núj caꞌanj ni̱ꞌyaj ro̱j soꞌ yuꞌuj yoꞌ, tza̱j ne̱ queneꞌen ro̱j soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj nij chana̱ rihaan núj, tza̱j ne̱ ne nari̱ꞌ ro̱j soꞌ man maꞌa̱n Jesucristó a̱ maꞌ ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
25 Ga̱a ne̱ maꞌa̱n Jesucristó cataj rihaan ro̱j soꞌ a:
―Dan me se síí ne acaj cuentá me soj, ne̱ síí ne niha̱ꞌ rá cuchuma̱n rá nu̱ꞌ se‑na̱na̱ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me soj na̱nj á. 26 ꞌO̱ se ne neꞌen soj se vaa xa̱ꞌ síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo quira̱nꞌ soꞌ sayuun ne̱ catu̱u̱ soꞌ rej gu̱un chij ndoꞌo soꞌ a ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a.
27 Ga̱a ne̱ dan me se guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ cheꞌé se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, cheꞌé se‑na̱na̱ cunuda̱nj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ da̱j taj nu̱ꞌ danj Diose̱ cheꞌé maꞌa̱n soꞌ a.
28 Dan me se quinichrunꞌ nij soꞌ tuꞌva chumanꞌ rej caꞌanj ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ Jesucristó me se nda̱a rá se ꞌyaj síí caꞌa̱nj chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ doj roꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. 29 Ga̱a ne̱ terquee̱ ro̱j soꞌ man Jesucristó a:
―Quina̱j ca̱chríí so̱ꞌ ga̱ rój, ne̱ a̱j caꞌanj güii, ne̱ vaj so̱ꞌ chrej, ne̱ gu̱un rmi̱ꞌ na̱nj á ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ quináj soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ catúj soꞌ chumanꞌ cara̱nꞌ soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ a.
30 Dan me se yáán nij soꞌ cha̱ xtiꞌno̱ nij soꞌ, ne̱ nica̱j Jesucristó rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé rachrúún, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún, rqué soꞌ cha̱ ro̱j soꞌ a. 31 Dan me se caxríj rá ro̱j soꞌ, ne̱ cunuu ya̱a̱n ro̱j soꞌ man Jesucristó, ne̱ veé dan nu̱ꞌ caꞌanj niꞌya̱ Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ, ne̱ ne caꞌve̱e queneꞌe̱n ro̱j soꞌ man soꞌ a̱ maꞌ. 32 Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan tuviꞌ ro̱j soꞌ a:
―Veé ya̱ maꞌa̱n Jesucristó me yoꞌ asa̱n. ꞌO̱ se ga̱a caꞌmii soꞌ ga̱ níꞌ ga̱a va̱j níꞌ chrej do̱ꞌ, ga̱a cataj xnaꞌanj soꞌ cheꞌé danj Diose̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá nimán níꞌ, ne̱ nda̱a tiquisii maꞌa̱n nimán níꞌ, quiꞌyaj soꞌ a ―taj ro̱j soꞌ rihaan tuviꞌ ro̱j soꞌ a.
33 Ga̱a ne̱ ma̱a̱n orá dan naxuma̱a̱n ro̱j soꞌ, ne̱ canica̱j ro̱j soꞌ caꞌanj uún ro̱j soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ a̱j cunuu chre̱ꞌ xa̱a̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó ga̱ yoꞌó tuviꞌ nij soꞌ, 34 ne̱ nij soꞌ roꞌ, cataj rihaan ro̱j soꞌ se vaa ya̱ a̱j cunuu iꞌna̱ꞌ uún síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ síí cuꞌna̱j Simón me síí queneꞌen man soꞌ, taj nij soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a. 35 Ga̱a ne̱ ro̱j soꞌ roꞌ, cataj xnaꞌanj da̱j guun ga̱a queneꞌen ro̱j soꞌ man Jesucristó ga̱a vaj ro̱j soꞌ chrej, ne̱ cataj xnaꞌanj ro̱j soꞌ se vaa nda̱a cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún ga̱a cunuu ya̱a̱n ro̱j soꞌ man Jesucristó, taj ro̱j soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa curuviꞌ Jesucristó rihaan xa̱a̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a
36 Dan me se ga̱a nanó nij soꞌ cuentó cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n dan, ne̱ nu̱ꞌ curuviꞌ Jesucristó tanu̱u̱ scaꞌnúj nij soꞌ, ne̱:
―Dínj ga̱a̱ nimán soj á ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
37 Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ taꞌnaj me síí nicu̱nꞌ rihaan nij soꞌ, rá nij soꞌ a. 38 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Me cheꞌé nanó ndoꞌo rá soj, ne̱ me cheꞌé uun vi̱j rá soj ga̱. 39 Ni̱ꞌyaj soj raꞌaj ni̱ꞌyaj soj tacój ni̱ꞌyaj soj, ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa ma̱ꞌanj me á. Xa̱ꞌ taꞌnaj, tza̱j ne̱ taj nee̱ man soꞌ do̱ꞌ, taj cúú man soꞌ do̱ꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ, 40 ne̱ tihaa̱n soꞌ raꞌa soꞌ do̱ꞌ, tacóó soꞌ do̱ꞌ, rihaan nij soꞌ a.
41 Dan me se ne caꞌve̱e cuchuma̱n rá nij soꞌ se vaa maꞌa̱n Jesucristó me a. ꞌO̱ se guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ, ne̱ caꞌanj uxrá rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Vaa do̱j se chá rihaan soj naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
42 Ga̱a ne̱ rqué nij soꞌ ꞌo̱ xcoꞌ nee̱ xcuaj riꞌya do̱ꞌ, do̱j scuu̱ xtaan do̱ꞌ, man soꞌ, 43 ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ, ne̱ chá soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ a. 44 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
―Nihánj me nana̱ caꞌmii ꞌu̱nj rihaan nij soj ga̱a va̱j ꞌu̱nj ga̱ soj, se vaa cataj ꞌu̱nj vaa cheꞌé quisi̱j ya̱ ꞌunj nu̱ꞌ nana̱ aꞌmii cheꞌé ꞌu̱nj nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, yanj no̱ se‑na̱na̱ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, yanj no̱ nij chraꞌ salmo do̱ꞌ a ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
45 Ga̱a ne̱ guun nucua̱j nij soꞌ xcaj nij soꞌ cuentá cheꞌé nu̱ꞌ danj Diose̱, quiꞌyaj soꞌ, 46 ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ:
―Veé da̱nj taj danj Diose̱ se vaa xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, tza̱j ne̱ quira̱nꞌ ma̱ꞌanj sayuun, ne̱ cavi̱ꞌ ꞌu̱nj, ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj a. 47 Ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ natáj nii rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ se vaa cheꞌé se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj roꞌ, cheꞌé dan sese ca̱nica̱j nimán nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ chrej sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ tumé nij soꞌ a. Dan me se asino caꞌmi̱i̱ natáj nii nana̱ dan chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ natáj nii nu̱ꞌ rihaan chumii̱ ado̱nj. 48 Ne̱ nij soj roꞌ, me nij síí queneꞌen nu̱ꞌ rasu̱u̱n quiꞌyáj ne̱ testigó gu̱un soj, 49 ne̱ nihánj me se rque̱ ꞌu̱nj Nimán Diose̱ rihaan soj nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva maꞌa̱n Diose̱ ga̱a naá a. Dan me se yoꞌo̱ ca̱yáán soj chumanꞌ Jerusalén nihánj nda̱a se nari̱ꞌ nucuaj nimán soj quiꞌya̱j Diose̱ á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cavii Jesucristó xta̱ꞌ a
50 Ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man nij soꞌ, caꞌanj soꞌ nda̱a tuꞌva chumanꞌ Betania, ga̱a ne̱ naxca̱j soꞌ raꞌa soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ se vaa veꞌé ra̱cuíj Diose̱ man nij soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ a. 51 Ne̱ nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj cheꞌé nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ cavii soꞌ xta̱ꞌ caꞌanj soꞌ a. 52 Dan me se naꞌvíj nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ canica̱j nij soꞌ caꞌanj uún nij soꞌ nda̱a chumanꞌ Jerusalén, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ, 53 ne̱ yoꞌo̱ caꞌanj nij soꞌ nuvií noco̱o, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. Veé da̱nj ga̱a̱ ya̱ ei.