24
Jesús “Cõãmacʉ̃wii cõãnoãdacu” jĩĩrigue
(Mr 13.1-2; Lc 21.5-6)
Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ niiãrigʉ witiwari, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto wáawʉ. Cõãmacʉ̃wii, teero biiri tiiwiiména niiré wiserire “ãñuré wiseri niiã” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ wedewawʉ.
Cʉ̃ʉ̃pe ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ:
—Mʉ́ã iye niipetire wiserire ĩñamiã. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Too síro ʉ̃tãqui apequí sotoápʉ weemʉãrigue pʉtʉáricu. Niipetire cõãnoãdacu, jĩĩwĩ.
Atibʉ́reco petiádari sʉguero wáaadare
(Mr 13.3-23; Lc 21.7-24; 17.22-24)
Too síro Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ jea, Jesús duirigʉ niiwĩ. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá ãpẽrã́ tʉohéropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ jea, sãĩñáwʉ̃:
—Wedeya ʉ̃sãrẽ. Mʉʉ wedearigue ¿deero biiri wáaadari? ¿Ñeenómena mʉʉ pʉtʉaatiadarere, teero biiri atibʉ́reco petiádarere ĩñamasĩnoãdari? jĩĩwʉ̃.
Jesús yʉʉwi:
—Ãñurõ tʉomasĩ́ña, ãpẽrã́ jĩĩditori jĩĩrã. Paʉ “yʉʉrá niiã; yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩãdacua. Paʉ cʉ̃́ãrẽ nʉnʉã́dacua. Apeyé, “cãmerĩ́sĩãrã tiiáwã” jĩĩrĩ tʉoádacu. “Toopʉ́ cãmerĩ́sĩãrã tiiáyira” jĩĩré queticãrẽ tʉoádacu. Teeré tʉorá, cuirijãña. Tee wáaadare niijãrõ tiia. Teero wáapacari, atibʉ́reco petiádaro dʉsaádacu ména. Sicapõna macãrã apepõná macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Teero biiri sicadita macãrã apeditá macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Jʉabóare wáaadacu. Peeditapʉre dita cãmeñare wáaadacu. Tee niipetiremena basocáre bayiró ñañarõ netõré nʉcãã́dacu.
’Teero wáari, mʉ́ãrẽ ñee, dutirápʉre tico, ñañarõ tiidutíadacua. Mʉ́ãrẽ sĩãã́dacua. Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa. 10 Teero wáari, paʉ yʉʉre padeomírira padeodúadacua. Cʉ̃́ã menamacãrã niimirirare ticoadacua dutirápʉre. Cãmerĩ́ ĩñatutiadacua. 11 Paʉ “yʉʉ profeta niiã” jĩĩãdacua. Paʉre jĩĩdito, padeorí tiiádacua. 12 Ñañaré pee niiãdacu. Teero wáari, paʉ cãmerĩ́ maĩdúadacua. 13 Yʉʉre padeorucújãrã docare Cõãmacʉ̃ netõnégʉ̃daqui. 14 Niipetiro atibʉ́recopʉ ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére niipetiropʉ wedenoãdacu, niipetire dita macãrã masĩãrõ jĩĩrã. Tee wáari siro, atibʉ́reco petiádacu sáa.
15 ’Ñañanetõnʉcãgʉ̃rẽ* Cõãmacʉ̃rẽ padeorídojãgʉ̃rẽ ĩñaãdacu mʉ́ã. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃wii popeapʉ jeagʉdaqui. Profeta Daniel tee maquẽrẽ wederigʉ niiwĩ. (Ateré buegʉ́ tʉomasĩ́ãrõ.) 16 Teero wáari ĩñarã, Judea ditapʉ niirã́ ʉ̃tãyucʉpʉ dutijṍããrõ. 17 Wii sotoápʉ pesagʉ́no diiwá, wii popeapʉ niirére néegʉ̃ sããwaripacʉ, dutijṍããrõ. 18 Wesepʉ́ padegʉ́cã wiipʉ́ sutiré néegʉ̃ pʉtʉawaripacʉ, dutijṍããrõ. 19 Teero wáare bʉrecori niipacósãnumiãrẽ, põna ũpũrã́ cʉoráre bóaneõre bʉrecori niiãdacu. 20 “Dutiwáre bʉrecori púuriro niiré bʉrecori wáarijããrõ; yeerisãri bʉreco wáarijããrõ” jĩĩ, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. 21 Teero wáare bʉrecori basocáre bayiró ñañarõ netõré bʉrecori niiãdacu. Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco tiirí sirore, tée atitópʉre nocõrõ ñañarõ netõré maniríro niiwʉ̃. Too síropʉcãrẽ nocõrõ peti ñañarõ netõré maniã́dacu. 22 Tee ñañarõ netõré bʉrecorire Cõãmacʉ̃ dʉ́oriatã, sĩcʉ̃no netõrídojãgʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ beserirare tiigʉ́, teero wáare bʉrecorire dʉ́ogʉdaqui.
23 ’Teero wáari, sĩquẽrã mʉ́ãrẽ jĩĩditoadacua: “Jã́ã, ĩñaña. Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo ãno niiĩ”, jĩĩmiãdacua. “Toopʉ́ niiĩ”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ, padeoríjãña. 24 Paʉ jĩĩditora niiãdacua. Sĩquẽrã “yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩmiãdacua. “Profeta niiã” jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Pee tiiẽ́ñore tiiádacua, cʉ̃́ãrẽ padeoáro jĩĩrã. Cõãmacʉ̃ beserirapʉrena padeodúri tiidʉgámiãdacua. 25 Tee niiãdarerena mʉ́ãrẽ yʉʉ wedesʉguetoaa. 26 Teero tiirá, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ “jõõpʉ basocá manirṍpʉ Cristo niiãwĩ” jĩĩrĩ, wáarijãña. “Atiwií macã sawipʉ niiãwĩ” jĩĩrĩ, padeoríjãña. 27 Apetóre bʉpo wã́ãyori, muĩpũ mʉãatirope tée cʉ̃ʉ̃ sããwarope bóesesajõãã. Teero wáarobirora wáaadacu, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ atiri. 28 Wáicʉ bóari, yucaa máata masĩcua. Cʉ̃́ã tiiróbirora yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, yʉʉ atiadarere máata masĩãdacu.
Jesús pʉtʉaatiadare
(Mr 13.24-37; Lc 21.25-33; 17.26-30, 34-36)
29 ’Tee ñañarõ netõré bʉrecori sirogã muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ naĩtĩãjõãgʉ̃daqui. Ñami macʉ̃cã bóeriqui. Ñocõã́ ñaacodiadacua. Niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ cãmeñanoãdacua. 30 Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ sica ẽñoré bauádacu. Teeré ĩñarã, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ atiadarere masĩãdacua. Teero tiirá, niipetire macãrĩ macãrã utiadacua. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õmebʉrʉáripʉ tutuaremena asibatédiatiri ĩñaãdacua. 31 Corneta bʉsʉri, ángeleare ticocogʉdacu. Cʉ̃́ã néõãdacua yʉʉ beserirare atibʉ́reco niipetiropʉ niirã́rẽ.
32 ’Mʉ́ãrẽ oterigʉ higueragʉmena queoré ticogʉda. Tiigʉ́ pṹũrĩ wasorí, “cʉ̃ma wáaadaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩã. 33 Teerora niipetire yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, “niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadaro péerogã dʉsacú” jĩĩ masĩña. 34 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atitó macãrã cʉ̃́ã diaadari sʉguero, tee niipetire yʉʉ jĩĩãrigue wáaadacu. 35 Ʉ̃mʉã́se, atiditá peticódiaadacu. Yʉʉ wedesere doca petirícu. Niirucujããdacu.
36 ’Yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉreco, tii horare masĩña maniã. Ángelea ʉ̃mʉã́se macãrã masĩriya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã masĩria. Yʉʉ Pacʉ sĩcʉ̃rã masĩqui.
37 ’Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadari sʉguerogã, Noé niirito wáarirobiro wáaadacu. 38 Atibʉ́reco dúuadari sʉguero, basocá yaa, sĩni, wãmosía, cʉ̃́ã põna numiãrẽ numicũ tiiyíra. Tée Noé dooríwʉcapʉ sããwaripʉ, tiitúcoyira. 39 Cʉ̃́ã “merẽã wáaricu” jĩĩ wãcũpacari, oco pea, día duanetõrĩ, diapetijõãyira. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiricãrẽ, basocá teerora tiiádacua. 40 Teebʉrecorire ʉ̃mʉã́ pʉarã́ wesepʉ́ niiãdacua. Sĩcʉ̃ néemʉãnogʉ̃daqui; ãpĩ pʉtʉágʉdaqui. 41 Pʉarã́ numiã trigo wãñiãrã́ niiãdacua. Sĩcõ néemʉãnogõdaco; apegó pʉtʉágodaco.
42 ’Teero tiirá, ĩñacorucujãña. Mʉ́ãcã yʉʉ mʉ́ã Õpʉ̃ pʉtʉaatiadari bʉrecore masĩricu. 43 Ateré masĩña: Wii õpʉ̃ “ñamirẽ tii hora niirĩ, yaarépigʉ jeagʉdaqui” jĩĩ masĩgʉ̃, cãnihẽ́gʉ̃rã coteboqui. Cʉ̃ʉ̃ya wiire pã́õsãrĩ jĩĩgʉ̃, cãmotáqui. 44 Teero tiirá, mʉ́ãcã ãñurõ yueya. Mʉ́ã wãcũhẽritabe, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatigʉdacu.
Pʉarã́ dutibosaramena queoré
(Lc 12.41-48)
45 ’Mʉ́ã sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ ãñurõ masĩgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃yere ãñurõ dutibosagʉ tiiróbiro niiña. Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ aperopʉ́ wáagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩqui: “Yáa wii macãrãrẽ bʉ́recoricõrõ yaaré ticoya”, jĩĩqui. 46 Ãñurõ dutibosagʉ cʉ̃ʉ̃rẽ dutiariguere tiirucúqui. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ coerí, ʉseniqui. 47 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiiré wapa cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ niipetire cʉ̃ʉ̃ cʉorére dutibosagʉ sõnecogʉdaqui. 48 Ãpĩpé “yʉʉ õpʉ̃ máata coeríqui” jĩĩ wãcũgʉ̃, ñañarõ tiiquí. 49 Padecoterare ñañarõ tiinʉcã́qui. Cũmurã́mena boseya, sĩni tiiquí. 50 Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃ wãcũhẽritabe, coegʉ́daqui. 51 Cʉ̃ʉ̃ dutiriguere tiirírigue wapa bayiró ñañarõ tiigʉ́daqui. Ãpẽrã́ ĩñacoropʉ dícʉ ãñuré tiiditórirare cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ cõãriropʉ cʉ̃ʉ̃cãrẽ cõãgʉ̃daqui. Toopʉ́ basocá pũnisíra bacadiyó, utiadacua.
* 24:15 Pecasãyemena: “la abominación desoladora”, es decir, el Anticristo.