15
Marĩ tʉsaré dícʉre wãcũrijãrõ booa
Jesuré ãñurõ masĩhẽrã cʉ̃́ã “teeré tiiríjãrõ booa” jĩĩrĩ, marĩ Jesuré ãñurõ masĩrã́pe cʉ̃́ãrẽ maĩjĩ́rã, “jáʉ” jĩĩjãrõ booa. Marĩ tʉsaré dícʉre tiiríjãrõ booa. Cʉ̃́ã tʉsarépere wãcũ, cʉ̃́ãrẽ tiiápuro booa. Cʉ̃́ãrẽ nemorṍ Jesuré masĩãrõ jĩĩrã, teero tiiró booa. Cristo basirocã cʉ̃ʉ̃ tʉsaré dícʉre tiiríyigʉ; ñañarõ netõrécãrẽ, ñañarõ wedeserecãrẽ nʉcãjã́yigʉ. Tee maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóanoã:
Mʉʉrẽ ĩñatutira, mʉʉrẽ ñañarõ wedesera, yʉʉpʉre ĩñatutira tiiíya,*
jĩĩ jóanoã.
Niipetire too sʉgueropʉ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽ marĩrẽ masĩdutiro jóanoyiro. Marĩ ñañarõ netõrã́, tee jóariguere buera, nʉcãjã́ã. Wãcũtutuanemoã. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ tiiádarere ʉseniremena yuea. Cõãmacʉ̃ marĩrẽ merẽã wáari, wãcũtutuari tiiquí. Marĩrẽ nʉcãjã́rĩ tiiquí. Cʉ̃ʉ̃ Jesucristo booró mʉ́ãrẽ sĩcãrõména niirecʉtiri tiiáro. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ teero tiirí, Jesucristo tiirírobirora tiirá niiãdacu. Teero tiirá, mʉ́ã Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ Jesucristo Pacʉre sĩcãrõména ʉsenire ticoadacu.
Judíoa niihẽrãrẽ Jesucristoye quetire wederigue
Teero tiirá, Cristo marĩrẽ ñeerirobirora cãmerĩ́ ñeeña. Mʉ́ã teero tiirá, Cõãmacʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ peti niirére ẽñonóãdacu. Ateré acabórijãña: Cõãmacʉ̃ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉãpʉre cʉ̃ʉ̃ “tiigʉ́da” jĩĩriguere diamacʉ̃́ tiirígʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, Cristora judíoare tiiápugʉ atirigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirémena Cõãmacʉ̃ “tiigʉ́da” jĩĩriguere ẽñorígʉ niiwĩ. Atecã́rẽ acabórijãña: Judíoa niihẽrã “Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃́ ãñunetõjõãĩ” jĩĩdutigʉ, Cristo atirigʉ niiwĩ. Tee maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóanoã:
Teero tiirá, judíoa niihẽrã watoapʉ mʉʉrẽ ʉsenipeori tiigʉ́da; mʉʉrẽ basapeori tiigʉ́da,
jĩĩ jóanoã. 10 Aperopʉ́cãrẽ biiro jóanoã:
Mʉ́ã judíoa niihẽrã, cʉ̃ʉ̃yaramena ʉseniña,
jĩĩ jóanoã. 11 Aperopʉ́cãrẽ biiro jĩĩnemoã:
Niipetira mʉ́ã judíoa niihẽrã, Cõãmacʉ̃rẽ “mʉʉ ãñunetõjõãgʉ̃ niiã” jĩĩña.
Niipetiro macãrãpʉra Cõãmacʉ̃rẽ “ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ” jĩĩãrõ,§
jĩĩ jóanoã. 12 Isaíacã biiro jóarigʉ niiwĩ:
Isaí* pãrãmi niinʉnʉsegʉ bauágʉdaqui.
Cʉ̃ʉ̃ judíoa niihẽrã Õpʉ̃ niigʉ̃dʉ niigʉ̃daqui.
Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ “ʉ̃sãrẽ netõnégʉ̃ niigʉ̃daqui” jĩĩ padeoádacua,
jĩĩ jóarigʉ niiwĩ.
13 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ wãcũbayirere ticogʉ́ mʉ́ãrẽ ʉsenirĩ tiiáro. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ padeorí, ãñurõ niirecʉtiri tiiáro. Mʉ́ãrẽ Espíritu Santo tutuaromena bayiró wãcũbayirere ticoaro.
14 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ biiro tʉgueñaã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiicú; Jesucristoyere ãñurõ masĩcu; cãmerĩ́ wedequẽnomasĩcu. 15 Mʉ́ã masĩrã́ niipacari, atipũpʉ́re mʉ́ãrẽ sĩquẽ apeyé diamacʉ̃́rã jóaawʉ̃, mʉ́ã tʉoríguepʉre acabórijããrõ jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ yʉʉre ãñuré ticogʉ́ yʉʉre sõnecorigʉ niiwĩ, 16 judíoa niihẽrãrẽ Jesucristoye quetire buearo jĩĩgʉ̃. Paiá basocá néeatirere Cõãmacʉ̃rẽ ticoro tiiróbirora yʉʉ judíoa niihẽrãrẽ cʉ̃ʉ̃rẽ ticodʉgaga. Espíritu Santo cʉ̃́ãrẽ Cõãmacʉ̃yara sããrĩ tiigʉ́daqui. Teero tiirí, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “yáara niiĩya” jĩĩ ñeegʉ̃daqui.
17 Jesucristo tiiápuremena Cõãmacʉ̃ yʉʉre cṹũriguere ãñurõ tiia. Teero tiigʉ́, yʉʉ paderére ãñurõ tʉgueñaã. 18 Cristo yʉʉmena judíoa niihẽrãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ yʉʉri tiirígʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉmena tiirígue dícʉre mʉ́ãrẽ wedegʉdacu. Yʉʉ buerémena, teero biiri yʉʉ tiirémena Cristo judíoa niihẽrãrẽ padeorí tiiwí. 19 Apeyecã́rẽ, Cõãmacʉ̃ tutuaremena cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́renorẽ tiiẽ́ñowʉ̃. Espíritu Santo tutuaremena buewʉ. Teeré tiigʉ́, Jerusalénpʉ tée Iliria ditapʉ Cristo basocáre netõnére quetire wedetugʉ jeawʉ. 20 “Cristoye quetire ãpẽrã́ buenoña manirṍpʉre wedegʉda” jĩĩ wãcũrigʉ niijĩgʉ̃, tee tiiwʉ́. Ãpẽrã́ cʉ̃́ã buerigue macãrĩpʉre buenʉnʉsedʉgariwʉ. 21 Yʉʉ teero tiirére Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóanoã:
Cʉ̃ʉ̃ye quetire sicato masĩhẽrãrẽ wedenoãdacua.
Cʉ̃ʉ̃yere cʉ̃́ã tʉoríriguere tʉomasĩ́ãdacua,
jĩĩ jóanoã.
Pablo “Romapʉ wáadʉgaga” jĩĩ wãcũrigue
22 Yʉʉ teemacãrĩpʉ buewarucujĩgʉ̃, mʉ́ã pʉtopʉ wáamasĩriwʉ ména. 23 Atitóre teemacãrĩpʉre bueyapanoã. Teero tiigʉ́, tiibʉrecopʉ mʉ́ãrẽ ĩñadʉgarigʉ niijĩgʉ̃, 24 Españapʉ wáagʉ, mʉ́ã pʉtopʉ netõwágʉda. Mʉ́ãrẽ ĩña, ʉseni, péero niigʉ̃da. Too síro Españapʉ yʉʉ wáari, mʉ́ã yʉʉre tiiápudʉgari, ãñunetõjõããdacu. 25 Yʉʉ Jerusalénpʉ wáagʉdʉ tiia ména. Too macãrã Jesuré padeoráre tiiápugʉ, niyeru néewabosagʉ tiigʉ́da. 26 Jesuré padeorá Macedonia, Acaya dita macãrã niyeru néõrira niiwã. “Jerusalénpʉ niirã́ bóaneõrãrẽ Jesuré padeoráre ticocoada”, jĩĩrira niiwã. 27 Cʉ̃́ã wãcũrõmena “ticocoada” jĩĩrira niiwã. Ãñurõ tiirá teero jĩĩrira niiwã. Judíoa Jesuyé quetire wederémena judíoa niihẽrãrẽ tiiápuwa. Judíoa niihẽrã Jesuré padeojĩ́rã, cʉ̃́ãcã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩriguere ñeerira niiwã. Teero tiirá, cʉ̃́ã cʉorémena judíoapere tiiápuro booa. 28 Yʉʉ tee niyerure Jerusalén macãrãrẽ ticotoagʉ, Españapʉ wáagʉ, mʉ́ãrẽ ĩñanetõwagʉda. 29 Biiro wãcũã: Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ jeari, Cristo yʉʉmena niijĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiirére ticonemogʉ̃daqui.
30 Yáa wedera, mʉ́ãcã Jesucristore padeóa; Espíritu Santo marĩrẽ cãmerĩ́ maĩrĩ́ tiii. Teero tiirá, yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrṍbirora mʉ́ãcã sãĩápuya. Yée maquẽ niiãdarere bayiró sãĩbosáya. 31 Biiro sãĩbosáya: “Judeapʉ niirã́ Jesuré padeohéra Pablore ñañarõ tiiríjããrõ. Teero biiri Jerusalén macãrã Jesuré padeorá Pablo cʉ̃́ãrẽ néewaadarere ʉseniremena ñeeãrõ” jĩĩ sãĩbosáya. 32 Yʉʉre ãñurõ wáari, Cõãmacʉ̃ boorí, mʉ́ã pʉtopʉ ʉseniremena jeagʉdacu. Toopʉ́ yeerisãgʉ̃dacu. 33 Cõãmacʉ̃ ãñurõ niirecʉtirere ticogʉ́ mʉ́ã niipetiramena niiãrõ. Teerora tiiáro.
* 15:3 Salmo 69.9. 15:9 2 Samuel 22.50; Salmo 18.49. 15:10 Deuteronomio 32.43. § 15:11 Salmo 117.1. * 15:12 Isaí David pacʉ niirigʉ niiwĩ. 1 Samuel 16. 15:12 Isaías 11.10. 15:21 Isaías 52.15.