28
Pol apár amor ke Malta mek yakámp kar
Yino fwap koropeaka solwara woupwi mekia maok, yino wa nánko, am apár amor ke e te Maltano. Am mekamp arop fárákap te yinan kwapwe kare nɨnɨkria yaewouriapono. Am ke fek warákam koropria námpare námpantá maok, am fekamp arop yaomwi yankia pwarará maok, yinan ponankor yaomwi fek éréképá tukup napo, yae yérénkrá tankáp. Aenánko, Pol yao ankwapmwaek tiaka yaomwi mek sɨnaeria nánko maok, tá tákam-ti yao mek yakea yaomwi touwe nukup nánko, ek mankria Polomp yae yampea tokoropeyak. Aenánko maok, am fekamp koumteouráp aropao kor am tákam Polomp yaek yampea tokoropeyak námp nkea maok sérrá, “Ae te am arop te arop tirá wour i konámpon. Mao te solwara mek sumpwi mo námpao maok, kwatae ankank napo nopok i konámp kwar te, mao yiki yak te monoria námpon.” Aenapan maok, Polo am tákam far-sɨránko maok, yaomwi mek pɨká párákap nánko, Pol te touwe kánanke sámp mo. Aenko maok, koumteouráp arop te Polomp pourou yámpria, apárok pɨká párákapria sumpwi naenámpan mpwe nɨnɨkria, yépékrá yakáp napan maok, ankár mo karono. Aenánko maok, am fárákapao sérrá, “Máte kwar ankwapono.”
Am tankáp nap fek wonae fik yaknámp apár te am apár amor ke taokeyak konámp arop Publiusomp apárono. Am arop te yinan éréképá pokea námokuráp nap mek yinɨnk kumur fek yinan taokeyak námpono. Publiusomp naropwar te touwe woukoupea yare touwe kwatae méntér sámpea amp. Aenánko maok, Polo maonámpok youmpea, maomp pourouk yae papria kar toropwap nánko maok, maomp touwe warko fwap. Mao takánko nkea maok, am apár amor ke mekamp touwenap arop te ponankor koropapo maok, Polo am fárákapan fwapokwaprá kákámpon. 10 Aenánko maok, am fárákap yae-párák kare nɨnɨk fek yinan yaewouria maok, yino sip mek tukupnámp ke fek yino monámp ankank yinan ti-sápapono.
Polo akwapea Rom mekimp kar
11 Yino am apár amor ke Malta mek yinɨnk yunk yakáp. Am mek te taun Aleksandria mekamp sip ouwi tokwaenámp ke fek am mek yépékrá yakeanámpan akwap naerianánko, yino am mek kounkour. Am sip me kor mek te kwekár kwar Susomp tam feaenámp poumou-tárápyaramp wunéri kumwi tenapono. *
12 Yino tukupea taun Sirakyus mek yinɨnki yakáp. 13 Aea maok, am feknámp tukupea Regium mek ankáranki yakápia ankwap kumur nánko, ouwi tokwae yae-mánkwan mwaeknámp korop nánko maok, yino Regium pwar. Tá yinɨnk yámar táman yino tukupea taun Puteoli mek sip pwar. 14 Am némpouk am fek yino Kristen ankwap fákáreran kɨkɨpánko maok, am fárákapao yinan sérrá, “Yumo te yinont mapek fákánek yae yakáp mwanapono.” Aerapo maok, yino am fek mént yakápia maok, warko am fárákapan pwarará, taun tokwae Rom mek tukup mwaria. 15 Aenánko maok, Rom mekamp Kristen fárákap yino koropnámp kar wawia am fárákap koropea yinan mwaeaok kɨkɨp. Yino am fárákapan te Apius maket mek kɨkɨpimpono. Am fek te ‘Arop Néntép konap Nap Yinɨnkaopwe’rá sér i konapono. Am fek Polo am fárákapan nkea maok, Kwarén ‘Aesio’rá séria, maomp nɨnɨk mek wae kárákáre sámp.
16 Yino tukupea Rom mekánko maok, gavman tokwaerao Polén sérrá, “Fwapono. Amo nap ankwap sámpea, am mek amwan taoke-samp yáraknámp soldia méntér yakenke.”
Polo Rom mek Kwaromp Kwapwe Kare Kar farákápámp kar
17 Polo Rom mek yinɨnki yakea maok, Juda taokeyakáp konap arop fárákapan koropenkria wumwi. Aenánko, am fárákap koropea koupoukour napo maok, am fárákapan arakrá sér, “Nánaeou tárápu, ono te wokwaek námoku nomp arop fi mek sámpá ouroukup mo, tá nomp toutounápomp loan kor ták-sɨr moi nampon. Aenampan maok, onan Jerusalem mek fákapea Rom fákáreramp yaek pwar napon. 18 Aeria maok, onan am fákárerao Rom mekamp aropao, onomp kot wawanoria pwar napan maok, am fárákapao nke nap te, onan sámp-wouroump mwanap kwatae nɨnɨkinamp ankank te yak mono. Aenánko, onan pwar mwaria napono. 19 Aenapan maok, Juda fákáre am kar ták-pwar napon. Aenapantá maok, ono ankwap mwae kup yak mono. Ankár Sisaro onomp kot wawanoria nampon. Aenampan maok, ono te onomp firan kot nanamp kar yak mono. 20 Aeno, am táman saráp ono yumwan wumwiri nampon. Onomp nɨnɨk te, ono yumwan nkeaka kar sénaeria nampon. Ono te nomo Israel fi ponankor yépéknámp arop táman méria yépékrá yak nampon. Am fi fek táman oukoumwan onomp yaek sen mámá fákap tenapon.”
21 Tá am fárákapao man arakrá sér, “Yinan te Judia mekamp arop te amwan taknap kar pas fek kumwia sér mono. Tá Juda ankwap ankárank am mwaeknámp yinonámpok koropea amoinap kar farákápria, amwan kwatae kar sér moi námpon. 22 Aeno yino te amoku kareao waráp nɨnɨk farákáp napo, wa mwaro. Yino te wae mérono: Ponankor némpouk mwaekamp koumteouráp arop te nomo Juda ou mek wourékam fi yoronap arop fárákapan kar kwatae sérar napon.”
23 Tá am fárákap yae ankwap séritea maok, am yae fek kápae kare arop koropea, Polo yakámp nap mek koupoukour. Polo am fárákapan Kwaro náráp firáp taokeyak konámp kar, tá Mosesomp lo fek yaknámp kar, tá profet fákáreamp kar aran am fárákap ‘Jisasén méranápono’ ria koumouneknámpia kárákáre fek farákáprá akwapea kumur mek. 24 Aenámpan maok, arop ankwap fárákap nɨnɨk nap te am Polo farákápnámp kar te kare karono. Aeno ankwap fárákap te maomp kar karenoria mér mo. 25 Aeria maok, am fárákap te námoku kok támao kar yorowarrá tukup mwaria napo maok, Polo kar ankwap arakrá sér, “Yiki Kor Spiritao nomp toutounápén profet Aisaiamp top kor feknámp arakrá sér,
26 ‘Amo akwapea am arop fárákapan arakrá sérampo:
Yumo te kápae kare por kar wa mwanapan maok,
Tá yumo am kar fi te mér mwanap pourou mono.
Tá yumo te kápae kare por énounkoup mwanapan maok,
yumo ankank ankwap wuri nke mwanap pourou mono.
27 Am arop fákáreamp nɨnɨk te ankár épérépi yak nánko,
Tá am fárákap kar wa mwanap woupwi te kokwae.
Tá am fárákapamp yi wouri yakáp mwanapono.
Takria am fárákap ankank ankwap nkeria, kar wawia
am kar fi méria ononampok arákarrá korop napo,
ono am fárákapan fwapokwapi papantáno.’
28 Aerimpara, yumo te mérenke: Kwaro nomwan warko érékép naeria kwapwe kare térenámp kar máte Kwaro ankwap fi koumteouráp aropaonapok sámp-kérép tenámpara, am fárákap te waeman wa mwaria napon.”
29 Polo takrá séria pwaránko maok, am Juda fákáre wae tukupria maok, námoku kok sérarrá téréménkrá tukup.
30 Aeria maok, Polo am nap mek te anánk yopwar fek yakria, am nap mek yak námp fek nap naropwarén mani nénkrá yak. Aeria maok, arop náráp nap mek korop napo nkerá te, ‘Fwaprá kar korop napono, nap mek koropenk’rá sér i konámpon. 31 Aeria maok, mao te koumteouráp aropan Kwaro maomp firáp taokeyak konámpan farákápria maok, Jisas Krais Tokwae Karamp kar yénkrá farákáp konámpono. Mao kar farákáp naeria te apáp mo námpara, arop ankwap te man te taokor mono.
28:5 Mk 16:18 28:6 Ap 14:11 * 28:11 Am kwekár kwaromp poumou tárápyar Kastor ntia Poluksan am sipamp e takrá tákapapon. Sip mek tére konap kápae kare arop te am kwar yawor táman lotu i konapon. 28:19 Ap 26:32 28:20 Ap 26:6 28:27 Ais 6:9-10 28:28 Ap 13:46