Polo Korin Firampor Wakmwaek Kumwimp Pas
Mekia Akwapnámp Kar
Wakmwaek ankwap yopwar fek Polo provins Masedonia mek yakria, mámá pas ankwap por taknámp kumwia Korin mek yakápnap Kristen fákáreran sámp-kérépámpon.
Am ke fek Polomp manénkɨrkamp pas Korin mek kérép námp fek te, Taitus am mek yakria Kristen fárákapan yaewourimpon.
Am ke fek Taitus nke nánko, ankwap fárákap Polomp kar wawia náráp kwatae nɨnɨk párakop napo maok, ankwap fárákap te sérrá, ‘Pol te aposel kare mono’ ria, náráp nɨnɨk kwatae fwapokwap mono.
Wakmwaek Taituso Polonámpok akwapea, Korin mekamp aropao térenap nɨnɨk farákáprá sér. Aenánko maok, am ke fek Polo warko pas ankwap kumwia Korin mek sámp-kérép. Mao am fárákapan námoku aposel yak námp fi kor érik farákarrá sér. Tá Jerusalem mekamp Kwaromp koumteouráp aropampor ‘Mani nánapi pap kip’rá sénámpon. Tá faek te ‘Kwekár aposel fárákapan mér kip’rá sénámpon.
1
Ono Pol, onan Kwaro námoku náráp nɨnɨk fek Krais Jisasomp aposel pap námpon. Ono mámá pas kumwi nae rae. Timoti yino Kwaromp sios mekamp koumteouráp arop Korin mek yakáp nap, ntia provins Akaia mek yakáp nap yumonapok sámp-kérép re. Ono nɨnɨk namp te, nomp naropwar Kwar ntia Jisas Krais Tokwae Karao fwap námokuráp nɨnɨk fek yumwan aropompria yaewour nepo, yumo yonkwae porokwe fek yakápenkria nampon.
Polo Kwarén ‘Aesio’rá sénámp kar
Kwar, tá nomp Tokwae Kar Jisas Kraisomp Kwar, tá maomp Naropwar, mao te nomwan yonkwae touwe konámp nomp Naropwarono. Mao te ponankor koumteouráp aropamp nɨnɨk mek kápae tokwae sámp napo, yaewouria nɨnɨk mek kárákáre sánk konámpon. Nomo mámá ankank táman nɨnɨkia ‘Aesio’rá sér mwaro. Yinan kápae kare kwataenámp ankank korop námpan kor, mao támao yinan yaewouria nɨnɨk mek kárákáre sánk konámpono. Ae konámpara, yino fwap arop ankwap fárákap kápae kare ankank kwatae korop námpon kor, man yaewouria nɨnɨk mek kárákáre sánk mwanámpon. Kwaro yinan yaewouria nɨnɨk mek kárákáre sáp konámp niamp yino kor tak mwanámpon. Kraiso touwe tokwae sámpámpan yino kor sámp konámpon. Tá taknámp Krais yinan yaewouria nɨnɨk mek kárákáre sánk konámpao yinan top-pwarámpi yak námpon. Táte yino touwe sámp námp te, am támao yumwan yaewouria, yiráp nɨnɨk mek kárákáre sánk konámpono. Táte Kwaro yinomp nɨnɨk mek yaewouria kárákáre sáp námp te, yiráp nɨnɨk mek kor tak naenámpon. Táte Kwaro yinan yaewour námp te, mao yumwan yaewouria yiráp nɨnɨk mek kárákáre sánk konámp fek yino sámp konámp touwe niamp sámpea, fwap kárákáre fek yakáp mwanapono. Tá yino mér kárákáre kare námpara, yumo kárákáre fek yakáp mwanapon. Yino te wae mérámpon: Yumo yinont touwe sámp napara, taknámp yumo yinont Kwaro yaewouria nɨnɨk mek kárákáre sáp konámp sámp mwanapon.
Ankwapyae fákáre, yino nɨk námp te, yumo yinan provins Esia mek touwe tokwae koropámp aran mérenke! Yoporop touwe tokwae kwatae yinan tirá néria yinomp kárákáre kwe-pwar nánko, yinomp nɨnɨk te wae surumpwi kan nɨnɨki námpon. Kare karono, yino am touwe tokwae sámp námp te, wae jaso aropan ‘Sumpwi nanap’rá sénánko wanámp niampon. Am koropnámp touwe te yino, yinokump kárákáre fek námponorá nɨnɨk mwanámpan te mono. Yino ankár Kwaromp kárákáre mao sumpwinap arop fárámpá pap konámpan nɨnɨk mwanámpani námpon. 10 Am ankank kwatae te waeman yinan tirá wour naeria námpan maok, Kwaro yinan warko érékép námpon. Tá nánkár wakmwaek kor yinan warko érékép naenámpon. Tá yino man mér kárákáre nánko, kápae kare por ankank kwataerao yinan sámpá yampourounámp ke fek, mao yinan warko éréképeanánko, yino fwapi yakáp mwanámpan námpon. 11 Aeno yumo ankár yinan yaewourrá kar toropwap kipo. Kwaro kápae kare koumteouráp aropamp kar toropwap wawia mao yinan yaewour naenámpon. Tá kápae kare koumteouráp arop Kwaro yinan yaewour námp nkea man ‘Aesio’rá sér mwanapon.
Polo tére naenámp fi farákarrá sénámp kar
12 Ono te mámá ankárankamp ankank táman warákár konampono: Onomp nɨnɨk mek te Kwaro onan sápnámp yae-párák kare nɨnɨk, tá kare kar nɨnɨk fek tére konampan saráp mér nampon. Ponankor koumteouráp arop ou mek ono ankár am nɨnɨk fek yárak nampao maok, yumo ou mek te kápae kare por am nɨnɨkaok saráprá yárak nampon. Kwaro onan aropompia am nɨnɨk sáp námp te, apárokamp aropamp mér niamp pourouráp te mono. 13-14 Ono yiráp por pas kumwia sámp-kérépamp ke fek te, yumo fwap farákápea fi kor mér mwanapan saráp kumwi konampono. Ono te mwar pourouráp kar yiráp por kumwi mo i konampono. Tá kare, kápae kare kar ono kumwi namp te, yumo oukoumwan fwapi mér mo. Aeno onomp nɨnɨk te, yumo ankár onomp kar fi ponankor méria maok, nomp Tokwae Kar Jisaso kot tokwae naenámp yae fek, ono yumwan warákár nanamp puri fek yumo onan kor warákár mwanapon.
15-16 Yumo te ononamp kwapwe kare nɨnɨkan nkea, warákár mwaria naprá mér kárákáre nampon. Tá ono am fi fek táman wokwaek sérrá, “Ono yumonapokmékɨr akwapea yumwan nkea pwarará provins Masedonia mek akwapea, warko Masedonia pwarará yumonapok arákarrá korop.” Aenanko, am nɨnɨk fek Kwaro yumwan ankwap por warákár sánk nánko, anánk por warákár mwanapon. Tá onomp nɨnɨk te yumo fwap onan Judia mek akwap nanamp yaewour mwanapan mpwe nɨnɨkiampon. 17 Aeampan maok, ae te mokopono? Yumo nɨk nap te, ono yumwan kwekárrá am kar séri namp nie? Yumo onan te apárokamp aropao i konámp niamp kar mwar séria ‘Yeno’ ritea, warko ankwap-ankwap kar fek akwapria ‘Mono’rá sér i konámpao námpwe rape? Ono tak mo kareno! 18 Kwar te námokuráp ponankor karwaok i konámpara, taknámp ono yumwan kare kar sénampon. Ono kápae kare kar yumwan sér i konamp te, ‘Yeno’rá sénamp, ‘Mono’rá sénamp énénkér yak mono. 19 Ono, tá Sailas, tá Timoti yino yumo ou mek kar farákápámp am te Kwaromp Táráp Jisas Kraisomp karono. Tá yumo wae mérapon: Krais te ‘Yeno’rá sér, ‘Mono’rá sér i konámp énénkér yaknámp arop mono. Krais te kar kare kar saráp séria ‘Yeno’ ri konámpono. 20 Ye! Kwaromp kápae kare kar am ‘Apae nanamp’rá séri námp yak nánko, nomo Kraiso téremp nkea ‘Ye, kare karono’rá nɨnɨk mwanámpono. Aenámpara, Kwaromp kar wa námp fek nomo Kraisomp e fek sérrá, ‘Am kar te kareno’ ria Kwaromp e narek sampok konámpon. 21 Tá Kwaro námoku yinan yumont kárákáre sáp nánko, nomo Kraisén mérnámp kárákáre fek yakáp námpon. Tá takria mao nánapia, 22 mao námoku nomwan, náráponoria taok-pap nampria, nomp nɨnɨk mek Yiki Kor Spirit pap námpon. Am Yiki Kor Spirit te Kwaro nomwan, ankank wakmwaek sánk nanampria manmékɨr sápnámp ankank niampon. Aenámpara, nomo fwap arakrá mér mwanámpon: Kare, mao ponankor sáp nae-námpria nɨnɨk mwanámpon.
Pol Korin mek koupour akwap moimp fi kor nɨnɨk
23 Onomp nɨnɨk mek ponankor méri yaknámp Kwaromp e fek ono kare kar sénamp te ará: Ono apaeritea Korin mek koupour korop moi nampanápe, ono koropea yumwan yopor nanko, yumo pwarápae sámpantá ninampono. 24 Apae yino ‘Yiráp mérapan poukwap námp’rá sénámpanápe, mono. Am mér te waeman yumoku kárákáre fek foukouri yakápi napono. Aenapara, yino te párák yumont tére nánko, yiráp nɨnɨk mek warákár koropanoria námpon.
1:1 1 Ko 1:1 1:2 1 Ko 1:3 1:3 Ro 15:5-6; 1 Pi 1:3 1:8 Ap 19:23; 1 Ko 15:30-32 1:11 2 Ti 4:18 1:12 1 Ko 1:17; 2 Ko 2:17 1:13-14 Fl 2:16 1:20 Ro 15:18-19; Yé 3:14 1:22 Ro 8:16-17; Ef 1:13-14; 1 Jo 2:27 1:23 Ro 1:9 1:24 1 Pi 5:3