12
‘Farisimp kwekár nɨnɨkan mér kip’rá sénámp kar
Kápae kare fopwakwap arop koupoukareaka, fákappéri yakápria, ankwap fárákapamp pu topwe fek pumpur mwanap niamp pourouráp. Am ke fek táman maok, Jisas námoku éréképá yárakimp aropan sérrá, “Yumo Farisi fákáreramp yis fwapnae karia mér kipo. Ono te aran sénampono: Arop nke nap fek te kwapwe kare paokop napao maok, maomp nɨnɨk mek te kwatae nɨnɨk yak námpono. Kápae kare ankank mek wouroumpeyak námp te, nánkár wakmwaek érik yak naerámpon. Tá kápae kare kánánkámp sérarap karao kor arop ponankor am kar mér mwarea napon. Ae mwarea napara, kápae kare kar yumo kumuruk sérar nap te, kápae kare arop yámaraok wa mwanapon. Tá ankwap karan kor yumo nap mek ankwap aropan kánánkámp sánánkar séri napan kor, am kar nánkár némp kupuk fokopeyakáprá érik sérar mwarea napon.”
Kwar ankárankan saráp apáp mwanámp kar
Matyu 10:28-31
Jisaso warko ankwap kar sérrá, “Ononamp fákáre, ono yumwan arakrá sér rae: Arop pourouran saráp sámp-wouroumpria, waempén kwatae pap mwanap pourou monámp arop táman apápi kwapono. Aeno ono yumwan, wan apáp kiprá érik sénae nae: Yumo ankár Kwarén apáp kipo. Kwar te arop porokwap pap námp kwamp te, am arop yaomwi mek sɨnaenámp kárákáre fákeyak námpon. Aenámpara, ono yumwan waeman kar sénampon: Yumo ankár Kwarén apáp kipo.
Yumo te waeman mér napono: Arop ant kánanke éntik sámp nap te 2 toea fek sámp konap wuriman, Kwar te am ant kánanke te nɨk mo mono. Waeman méri yak námpon. Aenámpara, yiráp me korkamp me pwaeran kor ponankor kouroumpea mér kare námpon. Aeno arop yumo te Kwaro nke námp fek am ant kánankeran kámákár tukup napara, apápi kwapon.”
Jisasomp e sér mwanap kar
Matyu 10:19-20,32-33; 12:32
Jisaso warko ankwap kar sérrá, “Ono yumwan sénampon: Arop koumteouráp aropan sérrá, ‘Námo te onan maomp firáp yak nampono’rá sénánko te, Aropamp Tárápao kor Kwaromp ensel fákáreran ‘Mámá arop te náráp firáp aropono’rá sénaenámpon. Aeno arop koumteouráp aropan ‘Námo te onan maomp firáp mekamp arop mono’rá sérianámp te, Kwaromp Tárápao kor Kwaromp ensel fákáre wa nap fek ‘Mao te onomp mono’rá sénaenámpon.
10 Arop ankwapao Aropamp Tárápan wouroump nánko te, tá fwap Kwaro maomp am kwatae nɨnɨk sámp-sɨnaenámpon. Aeno Yiki Kor Spiritan wouroump nánko te, Kwar te am maomp am kwatae nɨnɨk te sámp-sɨr mono.
11 Nánkár yumwan éréképea tukupeaka lotu nap mek, tá Gavman, tá arop taokeyakáp konap nke nap fek yumwan kot naenánko, yumo apápriaka, yino te apae mokope kar pwarokwaprá sér mwareanoria apápi kwapono. 12 Nánkár taknap ke fek táman, yumwan Yiki Kor Spiritao, ará kar arakrá sérenkria yénkép nánko, fwap sér mwanapon.”
Ankankráp aropamp wounáp kar
13 Kápae kare arop néntépria maok, ankwap ankárankao Jisasén sérrá, “Tisa, onomp naropwar sumpwi nánko, onomp ankank onomp naerao sarápnámp, amo akwapea sénapo, onan ankwapmwaek pɨrékarea sápano.” 14 Aeránko maok, Jisaso am aropan sérrá, “Wɨ! Onan te wa yiráp ankank yurukup nanamp arop yoroi páte nánko, ono yiráp ankank pɨrékarea nénk nanampanápe?” 15 Aeria maok, Jisas koumteouráp aropan arakrá sér, “Yumo fwapnae karia mér kipo: Yumo takria nkwakwe make ankank sámp mwaria kɨkiank mwanape. Arop kápae kare ankank tinámpao maok, mao te am ankank fek yiki yak sámp naenámp pourou mono.”
16 Aeritea maok, Jisas am fárákapan wounáprá sérrá, “Maniráp arop ankwapamp yopwarkamp fɨr kápae kare tankáp nánko maok, 17 am maniráp aropao nɨnɨkrá, ‘Ae te kák nanamp nap pwi mo námp te, mokop nae? 18 Arak nanampon: Mámá nap warko pápárámpia fákeyakrá, tokwae nununkwi tiria maok, onomp witráp kápae kare ankank kwapwe kare mámá am nap mek kák nanampon. 19 Ono te onoku támao arakrá sér: Ono oukoumwan te kápae kare ankank kwapwe kare nampara, fwap kápae kare yopwar fek yak nanampon. Oukoumwan te ono anepéri yakrá, fɨr kwapwe fárrá yakrá warákár nanampono.’ 20 Aenámpan maok, Kwaro man arakrá sér, ‘Amo te épérép kare aropono. Amo oukoumwan kumuruk saráp sumpwi nanape. Amo am ankank koupoukareaka kák tenap te, wa sámp naenámpono?’ ” 21 Jisaso mámá wounáp kar séria pwarará maok, arakrá sér, “Mámake pourouráp ankank te kápae kare ankank koupoukournámp aropamp pourouk korop naenámpon. Aenámpan maok, Kwaro nke námp fek te ankank moráp arop yak námpon.”
Ankank mo nánko, nɨnɨk tokwae konapan sénámp kar
Matyu 6:25-34
22 Aeria maok, Jisaso námoku éréképea yáraknámp aropan sérrá, “Yumo te yiráp pourouantá apápriaka, arakrá sér mwanape: ‘Nomo te apae fɨr sámpea fár mwareano?’ ria nɨnɨka wae, tá ‘Maokamp waempyam sámpea yirɨr mwareano?’ ria nɨnɨk tokwae kwapon. 23 Yiráp yiki yakáp nap te waeman fɨran kámákár akwap, tá yiráp pourouao kor waempyaman kámákár akwap námpon. 24 Yumo te antan nɨnɨk kipo. Ant te yopwar yoroitea fɨr tirá koupoukour mo i konámp. Tá fɨr tirá kák konap ap nap sámpá yak mo i konámpan maok, Kwar támao man fɨr nénk konámpono. Aeno arop yumo te tokwae kar ankankara, Kwaro yumwan waeman mér námpon. 25 Tá yumo ou mekamp arop ankwapao námoku fwapi yak naenámpan nɨnɨk tokwaeria te, am nɨnɨk tokwae námp fek tapek mao yiki yak naenámp ke warko ér-sakwaprá pap naenámp nie? Tak naenámp pourou mo kareno. 26 Aeno yumoku mwar am ankank kánanke tak mwanap pourou mo námp te, apaerá ankwap ankankantá nɨnɨk kápae napon?
27 Yumo te yao fuan mokoprá yakreanrá fwapia nke kipo. Mao te waempyam yoro mo i konámpono. Aeno ono yumwan sénae namp te, wokwaek kar king Solomono kor kápae kare kwapwe kare ankank moporimp te, am yao fu émi niamp kwapwe kare takeniamp mono. 28 Kare karono, yopwaraok apwar oukoumwan yak námp te, tá oumpouran moropea yaomwi mek yank i konapono. Take pourouráp apwar pwae kánanke kwatae wuriman, Kwaro fupu kwapwe kák tenámpono. Taknámp táman fwapia mér kip: Kwar te arop yumwan te fwap waempyam ankank nénk naenámpon. Ae naenámpan maok, yiráp Kwarén mér nap te kánanke kwarok námpon. 29 Mao yumwan taokeyak námpara, yumo te, apae fɨr, apae ént fár mwareanorá nɨnɨka wae kwapono. 30 Mámá apárokamp arop fi ponankor Kwarén mér monap aropao saráp maok, am ankankantá nɨnɨk tokwae konapon. Aeno yiráp Naropwar yumo arake ankank fwap ti mwanapria méri yak námpon. 31 Aenámpara, yumo te ankár kwapwe kare Kwaro nɨnɨk námpaok saráp nɨnɨka waerá paokop napo, yumwan kor am ankank nénkano mpupo.
Yámar mekamp ankank kwapwe
Matyu 6:19-21
32 Onomp sipsip ankwap yinɨnk e! Yumo apápi kwapono. Yiráp Naropwar Kwaro yumwan náráp firáp taokeyakáp mwanap sánk nanampria warákár námpon. 33 Yumo te yiráp ankank ponankor arop, mani fek sámpenkria sánkria maok, am mani sámpea maok, mani monap aropan yaewouria am mani sánk kip. Yumo tak napo maok, yiráp yámar mekamp paus mek top koupour naenámpon. Tá yámar mekamp yiráp waempén yaewour i konámp kwapwe kare ankankan saráp koupoukour kip. Am yámar mekamp ankank pwar mo i konámp, tá oukun i konámp arop te wonae fik korop mono. Tá oumpwe te am ankank fépér mo i konámpono. 34 Yumo má kar man nɨnɨk kipo: Am yiráp kwapwe kare ankank tankápnámp némpouk te, am némpouk táman yiráp nɨnɨkao kuri yak naenámpon.”
Térenap arop nánap i konap kar
Matyu 24:42-44
35 Jisaso ankwap kar arakrá sér, “Yumo te ankár waempyam fae tákáre fek képéria, yumuntuk sépér fápákamprá, yaomwi poupounkia nánapi yakáp kipo. 36 Yumo te yiráp arop tokwae yupu warámp riaka, fɨr fáriaka pwarará koroprá ménki kɨk-pwarenk ránko, koupour kɨkɨp mwanámpria yépék i konapnámp taknámp kipo. 37 Am arop tokwaerao koropea náráp tére konap aropan nke nánko, pamp mo, yiki tankáp nap kwamp te, warákár konapono. Ono yumwan waeman kare kar sér rae: Nánkár arop tokwae námoku koropea tére arop arákarea tére konap aropan, yumo tankápenk ritea, námoku fɨr yankapea nénk naenámpon. 38 Mao kumur kupuk korop kuni, wakor naenámp ke fek korop kuni, mao koropria nke nánko, am náráp tére konap aropao kor pampi yakáp mo nap kwamp, am tére arop fwap warákár mwanapon.
39 Yumo te arak i konap aran fwapiaka nɨnɨkrá mér kip: Nap naropwaro oukun arop koropea náráp nap mekamp ankank oukun-tiantánoria námp kwamp te, am arop numwar koropea nap kɨk-pwarará yinkanáponoria pwar mo i konámpono. 40 Yumo kor ankár nánapi yakáp kip. Aropamp Táráp yumo, oukoumwan korop mo naenámpan mpwe napo, am ke fek táman korop naenámpon.”
Kwapwe kare tére arop ntia kwatae tére aropamp wounáp kar
Matyu 24:45-51
41 Aerá séránko maok, Pita Jisasén turunkrá, “Tokwae Kar e! Amo am wounáp kar sénap tane, yinan saráp sér rape, arop ponankoran sér rape?” 42 Aeránko maok, Jisaso Pitamp kar pwarokwaprá maok arakrá sér, “Tére taokeyak konámp arop te mokopia nɨnɨk kwapwe sámpea yae-párák náráp tére tére kour naenámpon? Arop tokwaerao take pourouráp tére poukwapnámp arop yoroi páte nánko, náráp tére arop poukeyakria, am fárákapan fɨr nénk naenámp ke fek nénk konámpon. 43 Take pourouráp tére arop te fwap warákár kare naenámpon: Nánkár maomp arop tokwae arákarrá koropria mao náráp térerá yak námp nke naenámpon. 44 Ono yumwan waeman kare kar sér rae: Am arop tokwae náráp tére aropan náráp ankank ponankor poukwap naenámpria pap naenámpon. 45 Aeno am tére aropao nɨnɨkrá, náráp arop tokwae te koupour korop naenámp pourou monoria maok, tére konap arop ankwapan porokwap, am térenap yupuran kor porokwapria maok, fɨr fárrá, mánmán ént fária épépéréprá yárakria, 46 maomp arop tokwae korop naenámp méria nánap mo nánko, am ke fek táman maomp arop tokwae korop naerámpon. Aeria am arop tokwae te am tére aropan fukia kwatae paprá maok, man kar ták-sɨr konap aropént páte nánko yak naenámpon.
47 Tére konap aropao náráp arop tokwaeramp nɨnɨk te wae mér námpao maok, mao ankank nánapia náráp arop tokwaeramp nɨnɨkaok mo námp te, maomp arop tokwaerao man tékén porokwap naerámpono. 48 Aeno térenámp aropao náráp arop tokwaeramp nɨnɨk mér moria maomp nɨnɨkaok mo námp te, maomp arop tokwaerao kor man paok ke fek sánánkar tae morok fek porokwap naenámpono. Kwaro arop ankárankan ourour tokwae sánk nánko te, nopok kuri am fek fwapi tére kuno. Táte koumteouráp arop fárákapao arop ankárankampan ‘Námwan taokeyak naenámp tére sánktea, am tére fek fwapia yinan taokeyakae’ ria sérara wae konapon.”
Jisas koumteouráp aropan kuk pɨr-pwar naeria éknámp kar
49 Jisaso warko ankwap kar arakrá sér, “Ono ékamp te yaomwi apárok ko-sɨnanko, yaomwi koupour yurunkano karria ék nampon. 50 Onan mwar pourouráp touwe tokwaerao oupouroup nánko, sumpwi nanampara, oukoumwan am sámp mo namp kwamp nɨnɨk tokwae nampon. 51 Ae te yumo nɨnɨk nap te, ono ék namp te, yorowari kwaponoriaka taokor naeria má apár mek ék namp nie? Tak te mono. Ono yumwan sénae: Ono ék namp te koumteouráp aropan kuk pɨr-pwar naeria ék nampon. 52 Oukoumwan, tá nánkár wakmwaek kor éntupwar naropwar maomp tárápu nonopok yorowaria, ankwap yinɨnkaopwe yakriaka, ankwap anánkaopweran kar sér, tá ankwap anánkaopwe yakriaka nopok am yinɨnkaopweran kor kar yorowar mwanapon. 53 Tá ankwap te, naropwaro náráp tárápan yorowar nánko, nopok poumou-táráp náráp naropwarén yorowar naerámpon. Tá éntupwaro náráp yupu-tárápan yorowar nánko, nopok yupu-tárápao kor náráp éntupwarén yorowar naerámpon. Tá éntupwaro tárápamp yupuan yorowar nánko, nopok am tárápamp yupuao kor náráp táparápén yorowar naerámpon.”
Ankank koropnámp fi kor mér monap kar
Matyu 16:2-3
54 Jisaso koumteouráp arop ouan arakrá sér, “Yumo te warákam ék naenámp yámar wae wuri nkea, ‘Warákam ék naeane.’ Makrá sénapo, tá wae kare warákam ék konámpon. 55 Tá ankwap te, ouwi korop nánko nkea méria, ‘Máte wae noump ouwirao korop námpono’rá sénapo, am te wae kare noump tank konámpon. 56 Yumo kwekár i konap arop wuriman, yumo apárok mapek korop konámp ankank, tá yámar mek korop konámp ankank yae-párák yurukup i konap te, apaeritea oukoumwan mámá ke fek korop naenámp ankank nke napao, yumo warko fwapia mér moitea épéréprá paokop napon?”
Arop man kot naenánko mént fwapokwap nenep kar
Matyu 5:25-26
57 Jisaso warko arakrá sér, “Ae te apaeritea yumo fwapia nɨnɨkia kwapwe kare nɨnɨk fek apae-apae ankank yae-páráknámp yurukup mo napon? 58 Amwan arop ankwapao kot naeria warámpea akwap nánko te, amo oukoumwan mwaeaok akwap nep fek tapek kar fwapokwap kipo. Takria amwan kot wa i konámp aropamp wonae fikeanánko, mao amwan plismanomp yaek pap nánko, plismano amwan kalabus nap mek papantáno. 59 Ono amwan waeman kar sénampon: Amo te koupour akwap mono, ankár kalabus mek yakrá akwapea, amwan sérinap mani ponankor sánkea maok, pwar nanapon.”
12:1 Mt 16:12 12:5 Jer 4:12 12:7 Lu 12:24 12:9 Lu 9:26 12:10 Mt 12:23-25,28,31 12:12 Lu 21:12-15 12:15 1 Ti 6:9-10 12:19 1 Ti 6:17 12:20 Jer 4:13-15 12:21 Mt 6:19-21 12:24 Sng 147:9 12:27 1 Kin 10:23-25 12:32 Jo 10:11,27,28 12:36 Mt 25:1-13; Mk 13:32-37 12:44 Mt 25:19-21 12:47 Jer 4:17