4
Satanás tuʼ xihuiʼ rë́ʼëni usubagaʼ Jesús dul-laʼ
(Mt. 4:1-11; Mr. 1:12-13)
Buzë́ʼë Jesús raʼ yegu Jordán, zóalenëʼ Dios Böʼ Láʼayi Lëʼ, ateʼ Dios Böʼ Láʼayi naʼ guchë́ʼë Jesús lu lataj cáʼasö. Guzóëʼ Jesús niʼ idú ca choáʼ dza, ateʼ gúʼuni tuʼ xihuiʼ usubagaʼ Jesús dul-laʼ. Bitiʼ bi gudahuëʼ Jesús yuguʼ dza naʼ, ateʼ gudödi niʼ ridunëʼ. Níʼirö tuʼ xihuiʼ naʼ gudxi Jesús, rnna:
—Channö naca cazuʼ Liʼ Zxíʼinëʼ Dios, gunnátsöcaʼ uluʼhuöáca guiö́j ni yöta xtila.
Bubiʼë didzaʼ Jesús, rëʼ le:
—Nazúaj lu guichi, rnna: “Calë́gasö yöta xtila nabánigaca bönachi, pero nabánigaca caʼ yúguʼtë xtídzëʼë Dios.”
Níʼirö guchë́ʼ tuʼ xihuiʼ naʼ Jesús ga naca tu lu guíʼa sibi ateʼ tu chíʼidoʼosö buluíʼi Lëʼ yúguʼtë xilátjagaca nupa taʼnná bëʼ yödzölió. Tuʼ xihuiʼ naʼ rë Jesús, rnna:
—Gunnaʼ quiuʼ yúguʼtë xilátjagaca nupa taʼnná bëʼ ni, en yöl-laʼ tsahuiʼ quéguequi, tuʼ nadödi lu naʼa yúguʼtë lë ni, ateʼ nu rë́ʼënisidaʼ ruáʼa que. Channö Liʼ uzóa zxibuʼ lahuaʼ, en gunuʼ nedaʼ zxön, yúguʼtë lë ni guequi quiuʼ.
Bubiʼë didzaʼ Jesús, rëʼ le:
—Gucuita ga zoaʼ, Satanás, tuʼ nazúaj lu guichi láʼayi le rë netuʼ, rnna: “Xanuʼ Dios tseaj ládxuʼu-nëʼ, en tuzëʼ Lëʼ gunuʼ xichinëʼ.”
Níʼirö tuʼ xihuiʼ naʼ guchë́ʼ Jesús Jerusalén, ateʼ budxía Lëʼ lu zöʼö ícjoʼolö yudoʼ, en rë Lëʼ:
—Channö nacuʼ Zxíʼinëʼ Dios, busuládzuʼtsöcaʼ cuinuʼ ni 10 tuʼ nazúaj lu guichi láʼayi, rnna:
Dios isö́l-lëʼë gubáz láʼayi queëʼ, ilácalenëʼ Liʼ.
11 Lu náʼagaquiëʼ uluʼchisëʼ Liʼ para cabí tsöjchéguʼu guiö́j,
en bitiʼ gunuʼ ziʼ niʼu.
12 Bubiʼë didzaʼ Jesús, rëʼ le:
—Nazúaj lu guichi láʼayi le rë netuʼ: “Bitiʼ siʼ bëʼu Xanuʼ Dios.”
13 Cateʼ bitiʼ budzöli tuʼ xihuiʼ naʼ iaʼtú le siʼ bëʼ Jesús, buzáʼ ga zoëʼ tu chíʼidoʼ.
Risí lahuëʼ Jesús runëʼ xichinëʼ luyú Galilea
(Mt. 4:12-17; Mr. 1:14-15)
14 Bö́ajëʼ Jesús luyú Galilea, dë lu nëʼë yöl-laʼ huáca queëʼ Dios Böʼ Láʼayi. Guzë́ didzaʼ ca naca queëʼ, ateʼ bilaʼyöni bönachi nacuáʼ yúguʼtë yödzö idú gásibiʼilö. 15 Busédinëʼ Jesús bönachi gapa naca lu yuʼu ga tuʼdubëʼ tuʼsëdëʼ bönniʼ judío queëʼ Dios, ateʼ yúguʼtë bönachi gulún Lëʼ zxön.
Le benëʼ Jesús yödzö Nazaret, ga naca ladzëʼ
(Mt. 13:53-58; Mr. 6:1-6)
16 Níʼirö budxinëʼ Jesús yödzö Nazaret ga niʼ guzxönëʼ. Cateʼ bidxín dza láʼayi quégaquiëʼ bönniʼ judío, ca run cazëʼ Jesús, guyáziëʼ lu yuʼu ga tuʼdubëʼ tuʼsëdëʼ bönniʼ judío queëʼ Dios, ateʼ guzuínëʼ para ulabëʼ tu le nazúaj lu guichi láʼayi. 17 Buluʼdödëʼ lu nëʼë Jesús guichi ga naʼ nazúaj didzaʼ bëʼë Isaías, bönniʼ bëʼë didzaʼ uláz queëʼ Dios. Cateʼ gusaljëʼ guichi naʼ, budzö́linëʼ ga nazúaj lu guichi le rnna:
18 Zóalenëʼ Böʼ Láʼayi queëʼ Xanruʼ nedaʼ
tuʼ nubéajëʼ nedaʼ quez queëʼ
para usiyöndaʼ bönachi yechiʼ didzaʼ dxiʼa.
Gusö́l-lëʼë nedaʼ para unaʼ nupa raca ziʼ ládxiʼdoʼguequi,
en usiyöndaʼ nupa nadzúngaca, ca gaca uluʼlágaca,
en únaʼ bönachi nachul-la lóguequi,
en usöláʼ bönachi zoa nu run léguequi ziʼ,
19 en gunaʼ libán que dza ruzáʼ ládxëʼë Xanruʼ Dios quégaca bönachi.
20 Níʼirö butubëʼ Jesús guichi naʼ, en buguʼë le lu nëʼë bönniʼ rapa chiʼë yuguʼ guichi láʼayi, ateʼ guröʼë. Níʼirö yúguʼtë nupa nudúbigaca lu yuʼu naʼ gulaʼnáʼ Jesús. 21 Gusí lahuëʼ Jesús rëʼ légaquiëʼ:
—Naʼa dza ni zóaliʼ libíʼiliʼ, rudxín caz le nazúaj lu guichi ni.
22 Yúguʼtëʼ gulaʼnnë́ʼ dxiʼa queëʼ, en buluʼbáninëʼ ca naca didzaʼ dxiʼa ruʼë, ateʼ taʼnnë́ʼ:
—¿Naruʼ calëga bönniʼ ni zxíʼinëʼ José?
23 Jesús rëʼ légaquiëʼ, rnnëʼ:
—Nadxi huëliʼ nedaʼ lë ni taʼnná bönachi, le rnna: “Liʼ, bönniʼ ruún bönachi, bun cuinuʼ.” Lëscaʼ caní huëliʼ nedaʼ: “Yuguʼ le biyö́nituʼ benuʼ Capernaum, ben caʼ ga ni naca ladzuʼ.”
24 Gunnë́ʼ caʼ Jesús:
—Le nácatë reaʼ libíʼiliʼ, channö zoëʼ nu bönniʼ ruʼë didzaʼ uláz queëʼ Dios, bitiʼ tun bönachi uládz queëʼ lëʼ bal. 25 Le nácatë reaʼ libíʼiliʼ, gulaʼcuáʼanu zián nigula uzëbi luyú Israel yuguʼ dza niʼ zoëʼ Elías, bönniʼ bëʼë didzaʼ uláz queëʼ Dios, cateʼ niʼ bitiʼ gulaj guiö́j idú ca tsonna iz yuʼ xopa beoʼ, ateʼ guca gubín luyú naʼ, 26 pero Dios bitiʼ gusö́l-lëʼë Elías naʼ ga nacuáʼanu nigula uzëbi nabábagacanu Israel, pero gusö́l-lëʼë lëʼ ga naʼ zóanu tu nigula uzëbi lu yödzö Sarepta, le nababa yödzö Sidón. 27 Lëscaʼ caní, gulaʼcuáʼ zián nupa teʼe huëʼ nudzuʼ ruzödi luyú Israel dza niʼ zoëʼ Eliseo, bönniʼ bëʼë didzaʼ uláz queëʼ Dios, pero bitiʼ böáquiëʼ nu bönniʼ nútsëʼë ladaj bönachi Israel naʼ, pero böáquiëʼ tuzëʼ Naamán, bönniʼ nababëʼ luyú Siria.
28 Cateʼ bilaʼyönnëʼ didzaʼ ni, gulaʼlenëʼ yúguʼtë bönniʼ nacuʼë lu yuʼu ga naʼ tuʼdubëʼ tuʼsëdëʼ queëʼ Dios. 29 Níʼirö gulaʼyasëʼ, en buluʼbéajëʼ Jesús níʼilö raʼ yödzö. Gulaʼchë́ʼë Lëʼ ga naca lëʼe guíʼa guiö́j ga naʼ dë ládzagaquiëʼ para uluʼsuládzuëʼ Lëʼ ga naca lëʼe guíʼa guiö́j naʼ. 30 Níʼirö gudödëʼ Jesús gatsaj láhuiʼlö ga naʼ nacuʼë, söhuö́ajtëʼ.
Tu bönniʼ yuʼu lëʼ böʼ xihuiʼ
(Mr. 1:21-28)
31 Níʼirö guyijëʼ Jesús yödzö Capernaum luyú Galilea, ateʼ busédinëʼ bönachi yuguʼ dza láʼayi quégaquiëʼ bönniʼ judío. 32 Buluʼbáninëʼ ca naca le rusédinëʼ Jesús légaquiëʼ, tuʼ bëʼë didzaʼ ca tu bönniʼ dë lu nëʼë yöl-laʼ unná bëʼ.
33 Zóatëʼ caʼ tu bönniʼ yuʼu lëʼ böʼ xihuiʼ lu yuʼu ga naʼ tuʼdubëʼ tuʼsëdëʼ queëʼ Dios, ateʼ bëʼë zidzaj didzaʼ, 34 rnnëʼ:
—¡Busán netuʼ! ¿Bizxi rálaʼtuʼ quiuʼ, Jesús, bönniʼ Nazaret? ¿Naruʼ zoʼo para usunítiuʼ netuʼ? Núnbëʼa Liʼ Nu nacuʼ. Bönniʼ Láʼayi queëʼ Dios nacuʼ.
35 Jesús buzenëʼ le bach böʼ xihuiʼ naʼ, en rëʼ le:
—Busayaj ruʼu, en burúaj lu bönniʼ ni.
Níʼirö böʼ xihuiʼ naʼ gurúʼuna bönniʼ naʼ lu yu lógaca bönachi nacuáʼ niʼ. Burúajtë lu bönniʼ naʼ, en bítiʼrö bi ben queëʼ. 36 Buluʼbáninëʼ yúguʼtëʼ, en guluʼë didzaʼ tuëʼ len iaʼtúëʼ, taʼnnë́ʼ:
—¿Bizxi didzaʼ ni ruʼë? Len yöl-laʼ unná bëʼ, en yöl-laʼ huáca zxön rinná béʼenëʼ yuguʼ böʼ xihuiʼ, ateʼ tuʼrúajtë böʼ xihuiʼ naʼ.
37 Guzë́ didzaʼ ca naca queëʼ Jesús, ateʼ bilaʼyöni bönachi yúguʼtë yödzö idú gásibiʼilö.
Ruúnëʼ Jesús xináʼanu nigula queëʼ Pedro
(Mt. 8:14-15; Mr. 1:29-31)
38 Níʼirö guyasëʼ Jesús, en burúajëʼ lu yuʼu ga naʼ tuʼdubëʼ tuʼsëdëʼ queëʼ Dios, ateʼ guyáziëʼ lidxëʼ Simón. Xináʼanu nigula queëʼ Simón naʼ zóanu niʼ, en yúʼunu xilá, ateʼ gulátaʼyuëʼ lahuëʼ Jesús únëʼ-nu. 39 Gubíguiʼë Jesús ga naʼ dënu, ateʼ bulidzëʼ huëʼ xilá naʼ yúʼunu. Laʼ birúajtë xilá naʼ yúʼunu, ateʼ laʼ guyástënu, en bë́ʼënu le gulahuëʼ.
Ruúnëʼ Jesús zián nupa teʼe
(Mt. 8:16-17; Mr. 1:32-34)
40 Cateʼ chiribía gubidza, yúguʼtë nupa nacuáʼlen léguequi nupa naʼ teʼe que queë́guequi yödzhuë́ʼ bilaʼdxín niʼ, ateʼ dujuáʼgaca léguequi ga naʼ zoëʼ Jesús. Lëʼ guxóa nëʼë nupa naʼ teʼe, en bunëʼ léguequi. 41 Buluʼrúaj caʼ zián böʼ xihuiʼ yúʼugaca bönachi teʼe naʼ. Taʼbö́dxiʼa böʼ xihuiʼ naʼ, taʼnná:
—Liʼ nacuʼ zxíʼinëʼ Dios.
Níʼirö Jesús buzenëʼ le bach yuguʼ böʼ xihuiʼ naʼ, en bitiʼ bëʼë lataj ilaʼnná, tuʼ nö́ziguequi náquiëʼ Cristo.
Runëʼ Jesús libán luyú Galilea
(Mr. 1:35-39)
42 Cateʼ zaʼ reníʼ iaʼtú dza, burúajëʼ Jesús Capernaum naʼ, ateʼ guyijëʼ tu lataj cáʼasö. Bilaʼdxín bönachi zián niʼ, tuʼguílaj Jesús. Cateʼ bilaʼdxinëʼ ga naʼ zoëʼ, gulë́ʼëniguequinëʼ uluʼtsenëʼ Lëʼ, para cabí uzë́ʼë ga naʼ nacuʼë. 43 Níʼirö Jesús gudxëʼ légaquiëʼ, rnnëʼ:
—Run bayudxi tsejaʼ gapa nacuáʼ iaʼzícaʼrö yödzö, tsöjenaʼ caʼ libán niʼ que didzaʼ dxiʼa ca rinná bëʼë Dios. Que lë ni naʼ gusö́l-lëʼë nedaʼ ni.
44 Caní guca, benëʼ libán yuguʼ yödzö luyú Galilea gapa naca lu yuʼu ga tuʼdubëʼ bönniʼ judío, en tuʼsëdëʼ queëʼ Dios.