4
Tumbø qui'psocuy ndø nø'ijtamba Espiritu Santoji'ṉ
Por eso como somdøjøjtzi Cristocøtoya, jetse mi va'ṉgatyamba mi mbasencia'ajcuy va'cø mi ijtam vøjø. Como Diosis mi ⁿvyejandyamu va'cø mi mbøjcøchoṉdam vøjpø tiyø mi ndzajmatyamuse, jetseti parejo vøj va'cø mi ijtamø. Hay que va'cø mi ijtam humilde y manso, va'cø mi nømaṉjandyam pasencia, jana mi ṉgui'say mi mbøndøvø, sino va'cø mi na sundandøjø. Tzi'tam pena va'cø mi nø'ijtam tumbø qui'psocuy Espiritu Santo'is tø tzi'tambase, vøj va'cø mi nay nø'ijtandøjø. Tumdi tø nø'ijtamba Cristo'is mumu tø va'ṉjajmotyambapø'is como vyinse, y tumdi it Espiritu Santo, jetseti mi ⁿvyejandyam Dios mismo tumbø titi va'cø mi ⁿjo'ctamø parejo. Tumdi ij ndø Comi, tumdi ndø va'ṉjajmocutya'm, tumdi ndø nø'yø'oṉgutya'm. Tumdi ndø Janda Dios aunque i'is señe. Jet aṉgui'mba mumu ticøsi, aunque juti yospa y mumu ndø tzoco'yomda'm ijtu.
Pero tumdum pøn tø suñchi'pa qui'psocuy eyata'm eyata'm va'cø tø yosa, jujche syunbase tø tzi' Cristo'is. Por eso it Diosis 'yote jachø'yupø nømba:
Cuando Cristo qui'm tzajpomo, ñømaṉyaj preso mumu qui'sayajpapø'is,
y syaj chi'tøjcuy pø'nomo.
Como nømba que “qui'mu”, pero antes que va'cø qui'mø, tiene que va'cø vi'na mø'n hasta más cø'yipø lugajromo nascøsi y jicsye'ti vitu'gue'tu, qui'm møji. 10 Y oyupø mø'ni, mismo jicø más møji qui'ma'ṉøcye'tu más møjipø tzajpomo, y jetse vyinji'ṉ mumu jut va'cø itø. 11 Jetse vene'aṉbøn yac apostolesaju. Vene'aṉbøn chi'yaj qui'psocuy va'cø cha'maṉvajcoyajø. Vene'aṉbøn chi'yaj qui'psocuy va'cø chambucsyaj vøjpø ote, vene'aṉbøn va'cø cuendatzøcyaj va'ṉjamocuy tøvø, vene'anbøn va'cø 'yaṉma'yoyajø. 12 Jetse tzi'yajtøju qui'psocuy va'cø mus cyotzoṉyaj va'ṉjajmoyajpa va'cø ityaj ta'nemø; va'cø mus chøjcayaj Diosis yoscuy; va'cø mø'chøqui va'ṉjajmoyajø y va'cø yosyaj vøjø mumu Cristo'is ñe'ta'm, como tumbø coṉñase va'cø yosyajø. 13 Tø tzi'tandøj jetsepø qui'psocuy va'cø na tø cotzoṉdandøjø hasta que mumu parejo tø va'ṉjajmotyamba, hasta que mumu parejo ndø comusatyamba Diosis 'Yune, hasta que mumu tø va'ṉjajmotyamba ta'nemø como syunbase. Como une ye'ṉba hasta que cyopa'tpa jyata, jetse va'cø ndø copa'jtam Cristo jujche ijtuse, 14 va'cø jana une'is qui'psocuy ndø nø'ijtayø, jana ndø nø'it qui'psocuy queyaṉ ve'ñaṉ; tumbø qui'psocuy va'cø ndø nø'ijtamø, jana ndø pøjcøchoṉ vi'na eyapø aṉma'yocuy lo que eyata'mbø pø'nis tø tzajmayajpa va'cø tø aṉgøma'cøtyamø. Porque it pøn mañata'mbø tø aṉgøma'cøtyambapø'is, como si fuera tø cøco'stamba va'cø tø aṉgøma'cøtyamø. 15 Pero viyuṉbø tiyø ay que va'cø ndø tzajmay ndø tøvø porque ndø sunba ndø tøvø, va'cø más ijta'ṉøy ndø qui'psocuy como tzambø'ñis ñe'se, jetse mumu ti va'cø ndø qui'psa como Cristo'is qui'pspase.
Porque como ndø copacji'ṉ ndø aṉgui'mba ndø vin, jetse Cristo'is 'yaṉgui'mba va'ṉjajmoṉguy tøvø como vyinse. 16 Jetse como ndø conña coyin to'mete, y it vøti ndø to'me, jetse tø øtz tø va'njajmondyambapø, tø vøtita'm. Pero tumø'om tø yostamba como si fuera tø to'mdamupø como tumbø coṉnase, y Cristo ndø copacta'm. Cuando tø yostamba vøjø tumø'omo, mientras tumdum pøn eya yospa como Cristo'is chi'pase qui'psocuy, entonces más muspa tø yostamø. Como ndø coṉña møja'ajpase y más muspa tø yosa, jetse cuando ndø va'ṉjajmondyamba mas suñi, entonces más suñi muspa tø yostamø; hasta que ndø nu'ṉøtyamba Cristo'is yoscuy y más vøj tø ijtamba porque nay tø na sundandøjpa.
Jomepø quenguy Cristopit
17 Entonces ndø Comi'is ñøyicøsi mi ndzajmacomø'nda'mbøjtzi va'cø jana mi ijtam como ityajpase lo que ji'ndyet Israel pøn ji'n cyomusyaje'is Dios, porque je'is qui'psocuy ni ticøtoya ji'n maṉ yose. 18 Y pi'tzø'ajcu'yomse tzø'yajpa porque ji'n cyønøctøyøyaje. Ni jujche ja ñø'ijtayaj Diosis cyenguy, porque ji'n chi'yaj cuenta ti vøjø. Porque ja ñø'ityaj vøjpø qui'psocuy y por eso ji'n syun cyønøctøyøyajø. 19 Porque ji'n cyotza'ayaje o'ca ti chøcyajpa, por eso ji'n ya'inducyaj vyiṉ. Mye'chajpa aunque tiyø tococuy porque jetse syuñajpa syisis. Mumu ti yatzipø chøcyajpa, porque más jetse syuñajpa. 20 Pero mitzta'm mi mbøjcøchoṉdamu'c Cristo, mi nchajmatyandøju'am jana mi ndzøctam jetse. 21 Porque viyuṉete mi ṉgøma'nøjatyam Cristo'is 'yote. Porque je'is 'yote mi aṉmajyandyamu, y viyuṉbø tiyøte Jesusis 'yote. 22 Por eso como pecapø tucu ndø tzacpase, jetse tzactam je yatzipø qui'psocuy mi nø'ijtamupøna'ṉ, jet jamgajpø'tamø. Porque jetsepø qui'psocu'is mi aṉgøma'cøtyamba va'cø mi ndzøctam tococuy ndø sisis syunbase. 23 En cambio hay que va'cø mi jomeṉgotzøctam mi ṉgui'psocuy mi ndzoco'yomo. 24 Entonces como jomepø tucu ndø mespase, jetse hay que va'cø mi jomeṉgotzøc mi ⁿvin como Diosis syunbase, porque Diosis tø jomecotzøcpa va'cø tø it como ñe'c Diosis syunbase viyuṉsepø masa'najcu'yomo.
25 Por eso u mi syutztamu, puro viyuṉbø tiyø tzajmay mi ndøvø. Porque mumu tø øjtzi tumø'om yostamba como si fuera tumda'mbø ndø coṉñata'mdite.
26 O'ca mi ṉgui'syca'tamba, u mi ṉgojapa'jtamu. U mi ṉgui'syca'tam cøti jama, prontoti jamgajpø'tam coraje. 27 U mi lugar tzi'tam yatzi'ajcuy va'cø mi yaj cojapa'tø.
28 Lo que nu'mbapøna'ṉ, hay que va'cø jana ñu'mø'am; sino hay que va'cø chøc vøjpø ti yoscuy cyø'ji'ṉ va'cø mus cyotzova ja itø'is ñe'.
29 U mi onjovi'ajtamø, segun ti vøj va'cø mi ndzamø, jetse tzamdamø va'cø más vøjpø qui'psocuy ñø'ityaj cyøma'nøyaju'is, va'cø más vøj ityajø. 30 U mi yac maya'tamu Diosis Masanbø 'Yespiritu Santo porque como carta seña'øtyøjpase va'cø cyeja i'is se ñe', jetse Espiritu Santo'is tø seña'øpya va'cø cyeja que Diosise tø 'yune, va'cø tø mustamø que minbapø hora'omo Diosis maṉba tø yaj cotzojcoctuctame.
31 U mi nø'it tacapyø qui'psocuy, u mi jamjamvøtyamu ni ti qui'syca'cuy ni coraje. U mi ⁿvyejaṉgøjtamu, u mi ndyopa'ondamu. Jamgajpø'tamø mumu yatzitzoco'yajcuy. 32 En cambio nay nø cotzoṉdandøjø, nay nø toya'ṉøtyandøjø mi ne'ṉgomda'm, nay nø yaj cotocotyandøjø. Como Diosis tø yaj cøtocopya porque Cristo'is tø coca'tamu, jetse hay que va'cø nay tø nø yaj cøtocotyandøjø.