6
Dze ne rdziiladz zha Israel lo dziin
(Mt. 12:1‑8; Mr. 2:23‑38)
Tib vuelt, lëëtse dze ne rdziiladz zho lo dziina, bded Jesús zaatne zëëb zhobxtil grë xpëëdscuel me; psilo zho pchoo zho mzion zhobxtil co, zigse ruṉmbe zho zhob co, scase row zhow. Goṉ blalaa zha farisé sca no zho, dzigo rëbchaa zho:
―¡Lëda i goṉ noyuṉ to! Goḻguieṉ gaṉle dze nda nac dze rii.
Pquiab Jesús rëb me lo zho:
―¿Pe gard glab to zaatne ziaad gaṉle zha beeṉ rey David, tib dze zeeṉe pcaabedz me grë me zha ne ziegza me, ni zienied zho pe gow zho? Rneew, bzëëb me leṉ yadoo güeynab me grë guietxtil ne nac gon, downie me grë zha ne ziegza me ga; ni loxaque zha ne nacse pxoz, zha cose row guietxtil co.
Ni rëb me lo zho:
―Gacnaṉ to gaṉle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, naa rnabey dze rii, naṉpaa naa pe nonguieḻ gac.
Biac tib mgui ne mband tib nia
(Mt. 12:9‑14; Mr. 3:1‑6)
Goḻ stib dze ne rdziiladz zho lo dziin, güey Jesús leṉ yadoo win ne zob lad guiedz co, psilo me noseed me miech. Lad grë miech ne no leṉ yadoo ga, no tib mgui, mband nia derech me. Blalaa zha farisé, blalaa maistr ley no lad co, quialeets zho Jesús dieṉ pe zuṉguiac me mgui co, dze co; sac quiambëz zho teḻ laa me guṉguiac mgui, dzigo miṉ co yquiaaqui zho tsiezo zho me lo zhiwxtis zho.
Bieṉ Jesús sca no guic zho, dzigo bredz me mgui co, bnabey me bzo mgui groḻtaa lo grë zha ne ndxie ga; blozh ga rëbchaa me lo zho:
―¿Pe nadieṉ rzac to nonguieḻ guṉ ne dze rii? ¿Pe nonguieḻa guṉ ne ncuaaṉe yquiin, te nonguieḻa guṉ ne guieḻntseeb ye? Zig nac samiech ne zha ne noxtseeb xquieḻmban, ¿pe maase csaan ne guet zho?
10 Dze rwi me lo zho tib tib zho, dzigo rëbchaa me lo mgui co:
―¡Bzigaa nia luu!
Zigne bzigaa mgui co nia mgui, laaw biac.
11 Zeeṉe goṉ zho sca beeṉguiac me nia mgui, per nli rlëë zho, psilo zho quianediidz zho dieṉ zha guṉ zho me.
Bzo Jesús zha ne tsienee xtiidz me
(Mt. 4:23‑25; 10:1‑4; Mr. 3:13‑19)
12 Tib vuelt, güey Jesús tib guic gui, dipse guieel blëz me ga bzodiidznie me Dios. 13 Biini liu co, bredz me grëse zha ne nac xpëëdscuel me, dzigo lad co ble me tsiipchop zho, zha ne tsiepaa tsienee xtiidz me lo miech. 14-16 Znu lë gza tsiipchop zha co:
Simón (zha ne bleelë me Pedr),
Ndrés (bets Pedr),
Juan,
Jacob,
Lip,
Bartol,
Matew,
Mazh,
Jacob (xingan Alfé),
Simón (zha ne no lad grë zha ne racladz cuee wxtis Roma Israel),
Judas (bets Jacob),
ni Judas Iscariot (zha ne güeyto me).
17 Cho gui co biet me grë xpëëdscuel me, bdziṉ zho tib ro lets. Loxaque bdziṉ zho ga, laa stib dzoon xpëëdscuel me bdziṉaque lo me ga; zhiits co naḻ stib dzoon miech, no zho racladz yquiaadiag zhiwseed me, nogaa zho zie ga par guṉguiac me zho. Miech guizhiuw, zha ne ziaad nëz Judé, zha ne ziaad nëz Tiro, zha ne ziaad nëz Sidón, zha ne brieegaa Jerusalén.
18 Nzian grë zha co nosacsi meṉdox, grëse zho beeṉguiac me zho. 19 Rbig be grë miech co racladz zho xeṉ zho lad xab me, sac raṉ zho, zha ne rzheṉ lad xab me, teḻ pe guieḻguiidztaa rzac zho, ruṉguiac me zho por grëtaa poder ne rap me.
Cho nac zha ne wen zie
(Mt. 5:1‑12, 38‑48; 7:1‑5, 12)
20 Dzigo dze bui Jesús lo grëse zha ne nac xpëëdscuel me, rëb me lo zho:
―¡Wen zie zha ne rieṉ none gbig zho lo Dios, sac ib zdziṉ zho zaatne rnabey me!
21 ’¡Wen zie zho! Sac niicle teḻne noyaṉ zho gbin, per me gdeed ncuaaṉe yquiin zho; niicle teḻ no hor mban rac zho roon zho; per zdziṉ dze ne gdeed me tib guieḻbley nroob lo zho.
22 ’Zig nac to, zeeṉe csilo miech glëënie zho to, guṉcxooṉ zho to, yquiaago zho to, gneenë zho to, sac zho haxta ni lë to gondraa zho, loxaque ne nac to zha ne no xnëz Mgui ne pxeeḻ Dios nu, ¡wen zie to ga! 23 ¡Nley goḻco zdoo to dze co, nguieeḻ goḻgac, sac goṉ tib guieḻnzaac nroob ne gneedz Dios lo to! Goḻsoladz gaṉle, scaque beeṉ pxozgol zho grë zha ne pxeeḻ me padzeela biadnee xtiidz me.
24 ’Saṉgue grë zha ne rzac grëse ncuaaṉe rquiin zho quianie zho, ib rquiind zho gbig zho lo Dios, ¡probsaxe zho, sac lo guidzliu riise gac ncuaaṉ co guieḻbley lo zho!
25 ’¡Probsaxe zho, sac niicle ne grëw quianie zho niina, per zdziṉ dze gaṉ zho gaṉle zha nac gbin; rlozhd gzhidz zho, rlozhd gley zho niina, per zdziṉ dze laa zho gaṉ gaṉle zha nac guieḻnë!
26 ’Padzeela, biaad bla zha ne pquidie rëb zho Dios pxeeḻ zho, bio pxozgol to bleynie zho zho, ¡probsaxe to teḻne yguib to sca gleynie miech to!
27 ’Goḻquiaadiaga gaṉle: Zha ne rlëë lo to, goḻleynie zho, teḻ pe nac xliaadz zho goḻgacnie zho. 28 Zeeṉe rdzibdee zho to, goḻnab lo Dios guṉlay me zho; zeeṉe rsacsigaa zho to, goḻnab lo Dios yquia zdoo me zho. 29 Teḻ gneedz zho tib puñet lo to, gzoobd nia to, goḻsaan zho maase yquiaa zho stiba.
’Zha ne gla xabnaḻ to, goḻsaan maase ye biaagw güey zho. 30 Zha ne gnabtaa pe cos lo to, goḻdeeda; teḻ scasegaa xeṉ zhow, ib gnabde tow lo zho. 31 None zaacse gac to lo miech, zeeṉa scagaa zha, zaacse gac zho lo to.
32 ’Sac goṉ, teḻ loxaque zha ne ndzieeldiidz to, zha cose rleynie to, ¡led ncuaaṉ nroobd ga ruṉ to! Haxta grë zha ntseeb ruṉ miṉ co. 33-34 Teḻ loxaque zha ne ruṉsegaa favor lo to, lo zha cosegue ruṉ to favor; zeeṉe ruṉgaa to tib pextad, lo zha ne rgobeyse to zguizh lo to, lo zha cose ruṉxtad to, ¡ni lalnu peet nond ncuaaṉe ruṉ to ga! Sac goṉ haxta grë zha ntseeb ruṉ miṉ co.
35 ’Goḻguieṉ sca, none gleynie to zha ne rlëë lo to, none gacnie to zho lo xliaadz zho. Zha ne guiaad tib pextad lo to, goḻdeed ncuaaṉe rnab zho, ib guiabde to nend lega scase guṉ to favor co lo zho. Zha ne guṉ grë miṉ rii, nroob guieḻnzaac ne gdeed Dios lo zho, ni ga glu zho gaṉle nli xpëëd me nac zho; sac goṉ teḻ me wen me lo grëse miech, niicle zha ne ruṉ falt lo mew, niicle zha ne rieṉdgaa gdeed xquizh lo me, rsaand me zho. 36 Ndzinli sca goḻgac, zigne sca wen Pxoz to lo grëse miech, scaque none wen gac to lo zho.
37 ’Ib guṉde to në gac zdoo to, zeeṉe raṉ to ncuaaṉe nonguieḻd ne ruṉ stib miech, sac to tozhal guṉquizh zhow; zeeṉa scagaa Dios guṉscad me to. Goḻguieṉ none guṉ to samiech to perdon, zeeṉa scagaa Dios zuṉ me to perdon; 38 sac grëse ncuaaṉe ruṉ miech, miṉcoque rcaania zho. Grëse ncuaaṉe guṉ to, scaania tow, ni haxta ndziibraa miṉe ycaania to. Sac ncuaaṉe guṉ to lo samiech to, miṉcoque guṉ Dios to.
39 Blozh sca bnee me, dzigo rëbchaa me:
―Goḻwi gaṉle, zig nac zha ne roḻd lo, ¿niacxe zrieelo glu zho nëz lo stib zha ne roḻd lo? Zha ne sca guṉ, teḻ grieḻ ni tib zho zaatne nac tib ro blë, ib tedsod grop xcuaa zho tsietsobe ga.
40 ’Grë zha ne nac mëëdscuel, tsod zha ne racraa lo zha ne noseed zho; haxta csiaaḻraa zho zhiwseed zho, ni teḻne tsoxco zhow, zdziṉ zho medid co.
41 ’¡Lëda ga goṉ tso to lozhd gzee zdoo to dieṉ cho pe ruṉ, ni nenda mazdraa miṉe ruṉ to! 42 ¿Pe ro to glisqui to miṉe ruṉ stib zho, ni teḻ mazdraa nac miṉe ruṉ to? ¡Goḻguieṉ sca glude to ncuaaṉe nacde to! ¡Glo goḻtsoxco ndzinli gac to, dzigo lozh ga zac tsienee to zha gacndzinli stib zho!
Nex rlu zha nac tib tib yag
(Mt. 7:17‑20, 24‑27; 12:34‑35)
43 ’Tib tib yag rdeedsew xnexa. Grieelod yquia nex ncuaan tib lo yag ne rdeed nex wen; grieelodgaa yquia nex wen tib lo yag me rquia nex ncuaan. 44 Teḻ zha nac nex ne rquia lo yag, gase rlu zha nac yag. Tsod yag guiets ne yquia guigw lo; ni tsodgaa lbë zarz ne gdeed uv. 45 Scadaa nagoṉ nac miech, zha ne wena, ncuaaṉ wen ruṉ zho, diidz wen rnee zho, sac desde zdoo zho no guieḻwen co; laa zha ne ntseeb, niapse ncuaaṉe ntseeb ruṉ zho, niapse diidz dox rnee zho, sac desde zdoo zho no guieḻntseeb co. Gacxe waa, teḻ zha rzë xtiidz tib miech, gase rlu zha nac zdoo zho.
46 ’Grieelod lega gnee to, naa rnabey to, sac zha ne rneew ib none guṉ zho miṉe rnabey naa. Nzian zha ne rnee, naa rnabey zho, ni ruṉd zho miṉe rne naa.
47 ’Zha ne rquiaadiag miṉe rne naa, ni rioxco zho rban zhow zigne naca, 48 rrieequia nac zho ga zig tib zha ndzielguic ne guiet blee xcimient lidz, psilo zhow haxta zaatne bgaa lo quie. Niicle riab guiedox, peet racd lidz zho, nis naal ne raclo rded zaatne zoba ga, per rbixcheda. 49 Laa zha ne rquiaadiag xtidz naa, ni rioxcod zho gban zhow, ziaad gac zho zig tib zha nxen ne güeyzoob lidz laglaase lo liu. Znuse bnitlo lidz zho, sac zeeṉe biab guiedox, lo nis naal ne goclo bded zaatne zoba, znuse bixchew, ni stib lëw biaaṉd.