12
Dze ne rdziiladz zha Israel lo dziin
(Mr. 2:23‑28; Lc. 6:1‑5)
Leṉ dze coquew, tib dze lëëtaque dze ne rdziiladz zha Israel lo dziina, bded Jesús zaatne zëëb zhobxtil grë xpëëdscuel me. Ga zie zho rcaabedz zho, dzigo psilo zho ptop zho mzion co dow zho zhobxtil co. Goṉ bla zha farisew, dzigo rëb zho:
―¡Lëda i goṉ noyuṉ to, noguiits to ley i! Goḻguieṉ gaṉle dze nda nac dze rii.
Pquiabchaa me rëb me lo zho:
―¿Pe gard glab to zaatne ziaad gaṉle zha beeṉ rey David, tib dze zeeṉe pcaabedz me grë me zha ne ziegza me, ni zienied zho pe gow zho? Rneew, bzëëb me leṉ yadoo güeynab me guietxtil ne nac gon, downie me grë zha ne ziegza me ga, ni loxaque zha ne nacse pxoz row guietxtil co, ¿pe led bdiitsd me ley ga? Lo xley Moisés name zhobnee gaṉle zha haxta dze ne rdziiladz to lo dziin ruṉ grë pxoz dziin leṉ yadoo, ni rneeda doḻ ga sca ruṉ zho. Goḻwi gaṉle zha rats ley par gac dziin leṉ yadoo, ni yadoose ga, gacnaṉ to gaṉle lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo yadoo.
’Rnee Dios lo Xtiidz me, quiambëzd me dieṉ peraa guṉ miech, dieṉ peraa cogon zho lo me, sinque miṉe racladz me guieṉ zho yquia zdoo zho samiech zho. Teḻ niaca miṉe nli rieṉ to miṉ co, zieṉ to gdziibdoḻde to zha ne rapd doḻ. Gacnaṉ to gaṉle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, naa rnabey dze rii, naṉpaa naa pe nonguieḻ gac.
Biac tib mgui ne mband tib nia
(Mr. 3:1‑6; Lc. 6:6‑11)
Bded ga, goḻ stib dze ne rdziiladz zho lo dziina, güey Jesús leṉ yadoo win ne zob lad guiedz co. 10 Lad grë miech ne ndxie leṉ yadoo co, no tib mgui ne mband tib nia; porque laa zha farisé bnabdiidzlaque lo me dieṉ pe nonguieḻa guṉguiac me miech dze ne rdziiladz zho lo dziin. Sca bnabdiidz zho, sac quiaguib zho dieṉ pe yquiaaqui zho me tsiezo zho me lo wxtis.
11 Dzigo pquiab me rëb me lo zho:
―Togase dieṉ, zha ruṉ to zeeṉe lëëtse dze rii rietsobe tib xpëcwxiil to tib leṉ blë nroob, ¿led zëëb lëë rie to riebee to ma? 12 Teḻ sca rquia zdoo to mëcwxiil, ¡goḻguieṉ gaṉle mazdraa goṉ non miech lo tib mëcwxiil! Gacxe waa ible nonguieḻa guṉ ne xyudar samiech ne, niicle maase dze nda nac dze co.
13 Dzigo rëbchaa me lo mgui ne në nia ga:
―¡Bzigaa nia luu!
Zigne bzigaa mgui nia mgui, biacgazha, biaaṉa zig nac stib miṉe ndaantaque ga.
14 Grë zha farisé co, zigne briee zho ga laa zho psilo bnediidz dieṉ zha gdeeda diidz gut zho Jesús. 15 Bieṉ Jesús sca no guic zho, dzigo mazd briee me ga. Miech guizhiu ne zienaḻ zhits me, grëse meṉ rzacnë ne zienaḻ ga, beeṉguiac me zho; 16 per pso me diidz lo zho, choot lo gzodiidzd zhow.
17 Ga brieequia miṉe pquiaa Isá, tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb me:
18 Lëë meṉ rii bzooblo naa guṉ xtsiṉ naa,
rleynie naa me, rzac zdoo naa grë ncuaaṉe ruṉ me.
Zded naa zhiEspíritu naa gacnie me,
me nac meṉ ne cxobneṉ xtidz naa lo grëse miech.
19 Tiḻnied me miech, sedzd yaṉ me lo zho,
sod me ro nëz goptsie me.
20 Grë zha ne gzhe gzhele rac, zig tib goobgui ne quiaxweele, zig tib lë guier ne noyiidiele,
csaṉd me zdoo zho;
zha ne mban rac lo xliaadz zho,
csaand me zho.
Miṉ co tsoxco me, haxta gaṉ me grëse miech gacnaṉ miṉe nac diidzli, ni tsienaḻ zhow.
21 Haxta zeeṉe gaṉ me ye grë zha ne nacdraa zha Israel,
laa zho gnalo me.
Rëb zho meṉdox nacnie Jesús
(Mr. 3:20‑30; Lc. 6:43‑45; 11:14‑23; 12:10)
22 Dzigo güeynie zho tib mgui lo Jesús roḻd lo mgui ni gacdaque gnee mgui, sac nosacsi meṉdox mgui. Znuse beeṉguiac me mgui, gagazh psilo goṉ mgui, psilo bnee mgui. 23 Grë miech ne ndxie lo me ga, per nli bzee zdoo zho, rnee zho:
―¡Bay pe lëë meṉ qui naye nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios!
24 Zeeṉe goṉ zha farisé sca rnee grë miech co, rzachaa zdoo zho rnee zho: “Pe Dios nazho cxeeḻ me, ma ne rnabey lo meṉdox ma co nacnie me, gane rrieelo ruṉcxooṉ me meṉdox.”
25 Bieṉ Jesús sca rza guic zho, dzigo rëbchaa me lo zho:
―¡Ncuaaṉe gacd goṉ rnee to! Teḻ tib wxtis nadieṉ lëëque zha ne nacnie zho csilo tiḻnie zho, ¿niacxe zac gnabey zho? Tib guiedza, teḻ lëëque zha guiedz co tiḻnie meṉladz zho, led znuse lozh guiedz co; tib diigaa miecha, teḻ lëëque zha tiḻnie meṉlidz zho, ¿niacxe nitlod dii co? 26 Scaque meṉdox nagoṉ, teḻne lëëque lëë ma guṉcxooṉ sameṉdox ma, ¡pe nale na bnitlo ma! 27 Nana ne squi rnee to Beelzebú nacnie naa gane rrieelo ruṉcxooṉ naa meṉdox, ¿zha ne nacgrë to dzigo, cho nacnie zho ne ye zho ruṉcxooṉ ma? Gase nagaṉle rlu doḻdox i quiayuṉ to, squi rnee to. 28 Saṉgue teḻ naa zhiEspíritu Dios nacnie naa gane ruṉcxooṉ naa meṉdox, ni ga rlu gaṉle laa Dios psilo quianabeyle nu.
29 ’¡Masaque nac meṉdox zig tib zha ne no xfuers, zha ne gacladz cuee grë ncuaaṉe no lidz zha co, none cxidoogazh zho zho! 30 Teḻ meṉdoxa rlëënie ma naa, ni naṉle to gaṉle zha ne rlëë lo ne, gacnied zho ne.
31-32 ’Gacnaṉ to gaṉle, grëse doḻ ne ruṉ miech, grë teḻ zha rguie zho, rdzibdee zho, niicle teḻ haxta gneenë zho naa, bii zuṉ Dios zho perdon miṉ co; saṉgue zha ne gneenë zhiEspíritu me, ib guṉdraa me zho perdon.
33 ’Naṉle to gaṉle zig nac yag nex, miṉe nac yag, miṉ co nac nex ne rdeeda. Teḻ yag wena nex wen rquia low, togo yag ncuaangaaw, nex ncuaanaque rquia low. 34 ¡Scaque to nagoṉ zhin meṉdox! ¿Zha naṉ to nadieṉ gac to miech wen, teḻ desde zdoo to ntseeb? Miech ntseeb to gane squi rzë xtiidz to, sac goṉ, ¡grëse diidz ne rriee ro miech, zdoo zho rzaw! 35 Gacxe waa, zha ne mbe zdoo, niapse diidz wen, diidz ndooladz nac xtiidz zho. Saṉgue zha ne ntseeb zdoo, niapse diidz ntseeb, niapse diidznë rrieeche ro zho. 36 Ni gaḻ dze ne goṉ guṉ Dios guieḻwxtis, ib tedsod zuṉquizh me miech tib tib diidz ntseeb, tib tib diidznë ne sca rriee ro zho. 37 Sac goṉ zigne rzë xtiidz zho niina, miṉ co cueequia zho gaḻ dze co, o miṉcogaa cteedquie zho.
Racladz zha farisé gaṉ zho milagr
(Mr. 3:31‑35; 8:12; Lc. 8:19‑21; 11:24‑26, 29‑32)
38 Tib dze wbig zla zha farisé lo Jesús gza zho zla maistr ley, rëb zho lo me:
―Maestro, racladz no dziaṉ no guṉ luu tib milagr, milagr ne glu nli Dios pxeeḻ luu.
39 Pquiab me rëb me lo zho:
―Nazdpaa ntseeb to, squitaa gocndip zdoo to nëz lo Dios, ¿zha nacraa milagr ne racladz to gaṉ to? 40 Stibaque milagr goṉ gaṉ to, lëë miṉ co gac zeeṉ gaḻ dze ne laa Mgui ne pxeeḻ Dios, tso leṉ liu tsoṉ dze, tsoṉ guieel zigne bio Jonás leṉ meḻ nroob co tsoṉ dze ni tsoṉ guieel. 41 Ni gaḻ dze ne goṉ guṉ Dios xquieḻwxtis me, ib steedquie zha Nínive miech ntseeb ne nac to i; sac goṉ zeeṉe güeynee Jonás lo zho, grëse zho psaan xquieḻntseeb zho wbig zho nëz lo Dios, laa to nëde to gon to diidz niicle ne lo to nu zo tib meṉ ne mazdraa non lo Jonás. 42 Scaque rein ne bzob nëz Sabá, steedquie me to gaḻ dze co, sac teḻ rein co goḻwi gaṉle pa lo guidzliu ne briee me biaadgaṉ me rey Salomón, biadquiaadiag me grë xtiidz Salomón. Ni to lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo Salomón, ni ib ronde to xtiidz me.
43 ’Teḻne csaande to xquieḻntseeb to i goṉ, low lozh to. Sac to zig bzhaac tib zha ne psacsi meṉdox. Zeeṉe briee ma zdoo zho, güey ma güeyquianzë ma grë dan zit güeyguib ma dieṉ pa cuëz ma. Goṉse ma rdzield zaatne cuëz ma, 44 rëb ma: “Mazd laa naa gbireque guia naa zaatne brie naa ga.” Zeeṉe biire ma bdziṉ ma zdoo zha co, goṉ ma nroob lugar no, pale tib yu dets, 45 nacne güeyaque ma güeyxi ma zgadz sameṉdox ma, ma ne mazdraa ntseeb blëznie ma zdoo zha co. ¡Dzigole mazdraa mban biaaṉ zha co, lëdlegaa zigne goc zho glo! Scadaa nagoṉ gdzieelo to.
46 Laa me bii noneeque, zeeṉe laa xniaa me ni zha bets me bdziṉ, racladz zho gzodiidznie zho me. Per brieelod nzëëb zho haxta leṉ yu, sac scataa miech guizhiu ne ndxie lo me ga. 47 Dzigo rëb tib zho lo me:
―Laa xniaa luu goṉ ni zha bets luu quiambëz luu nëz ley, racladz zho gzodiidznie zho luu.
48 Pquiab me rëb me:
―¿Xnia naa ye, bets naa ye?
49 Blis nia me, blu me grë xpëëdscuel me, dzigo rëbchaa me:
―Zha ne goṉ nac zig zha rii, lëë xnia naa ga, lëë bets naa ga. 50 ¡Sac grëse zha ne ruṉ miṉe rnabey Pxoz naa meṉ ne zob gbaa, grëse zha co nac bets naa, nac bzian naa, nac xnia naa!