9
Biac tib meṉ ne gutoo
(Mr. 2:1‑12; Lc. 5:17‑26)
Dzigo wbiireque bzëëb zho leṉ barcw, bdziṉ zho guiedz Capernaum stib, sac ga nac zaatne rbëz Jesús leṉ dze co. Zhisaque goc bdziṉ me, laa zho bdziṉniele tib meṉ rzacnë lo me, dipse meṉ co gutoo, ib gacd së me. Lo yag zhoob me bdziṉnie zho me ga.
Zeeṉe goṉ Jesús dib zdoo grë zha co rnalo zho ne me guṉguiac meṉ rzacnë co, rëbchaa me lo meṉ rzacnë co:
―¡Nley bloo zdoo luu xin! ¡Laa naa beṉle perdon grëse xtoḻ luu!
Ga zob blalaa maistr ley, zeeṉe goṉ zho sca bnee me, bza zdoo zho rëb zho: “¡Quiaguitnie meṉ qui Dios goṉ squi rzë xtiidz me!” Bieṉga Jesús sca rza zdoo zho, dzigo rëbchaa me:
―Lëda i goṉ squi rza zdoo to. Nli ngaṉda guiab ne lo miech: “Laa naa beṉle perdon grëse xtoḻ luu”; per grieelod lega guiab ne laa ne guṉguiac zho. Gacnaṉ to sca gaṉle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible rap naa poder par guṉ naa miech perdon.
Dzigo rëbchaa me lo meṉ rzacnë co:
―¡Niinagazh guche i, bi yag ne bzhoob luu i, zeeṉ bzë!
Zigne sca bnee me, laa mgui co bzoli, laa me zey. Grë miech guizhiu ne ndxie ga, zeeṉe goṉ zho sca beeṉguiac me mgui co, bdzieb zho. Psilo zho rdeed zho xquizh lo Dios, scataa poder ne bdeed Dios lo me.
Bredz Jesús Matew
(Mr. 2:13‑17; Lc. 5:27‑32)
Blozh ga laa Jesús briee ga. Ro nëz zieded me goṉ me tib meṉ lë Matew, lëëtaque laa meṉ co zob lo mezh zaatne razh dimi ne rey lo zha Roma; sac me rcaania dimi co. Dzigo bredz Jesús me tsienaḻ me zhits Jesús. Ga guso me, laa me zienaḻ.
10 Bded ga güeynie me Jesús tib wagw lidz me. Grë zha ne rcaania dimi ne razh lo zha Roma, grë zha ne zëëb diidz nac zha ntseeb, tipse brenie Jesús zho grë xpëëdscuel me.
11 Blalaa zha farisé, goṉ zho sca tipse zobnie me grë zha co, bded ga, rëbchaa zho lo xpëëdscuel me:
―¡Mod scataa na rownie xmaistr to grë zha ngoopdoḻ, grë zha beed ne nac recaudador!
12 Bin Jesús sca quianee zho, dzigo rëbchaa me lo zho:
―Naṉle to gaṉle, zha ne ruṉ rmed, zaatne no zha rzacnë ga rquiin zho, ¿niacxe squiin zho zaatne no zha ne ndip ndaan? 13 Goḻsoladz gaṉle znu rnee Dios: “Laa naa racladz gacndooladz miech, yquia zdoo zho samiech zho, racladzdaxe naa waa guiaad zho dieeṉ peraa guiaadlogon zho lo naa.” Mazd gaṉle goḻtsie, tsow goḻsob goḻguieṉ dieṉ zha nacne sca rnee me. Teḻ naa, ziaḻguibd naa miech wen, sinque laa naa ziaḻguib grë zha ngoopdoḻ.
¿Pe nacne rcuand xpëëdscuel Jesús?
(Mr. 2:18‑22; Lc. 5:33‑39)
14 Bdziṉaque xpëëdscuel Juan Bautist, bnabdiidz zho lo Jesús, rëb zho:
―¿Pe nac waa ib rcuand xpëëdscuel luu? Ni no grë no zha farisé, zhiga zhiga laa no rcuanle.
15 Pquiab me rëb me lo zho:
―Zaatne nadieṉ noyac tib guieḻtsieel, ¿pe niacxe lega csilo grë zha ne ndxie lo lni tso zho guieḻnë, ycuan zho, ni raṉ zho laa mgui ne notsieelnia zo lo zho? Per zdziṉ dze zeeṉe laa mgui co gbiche, ni zeeṉe laa dze co gdziṉ, dzigosi nagoṉ rieguiaḻ tso zho guieḻnë, rieguiaḻ ycuan zho.
16 ’Raṉle to gaṉle, zha ne rquiaabdie tib lë lar, yquiaad zho lar cub lad lar gox, sac zha ne sca guṉ paat yquiind wquiaabdie co. Zeeṉe laa lar cub gbe, lëëque lëëw guṉnat zaatne nriez lar gox. 17 Scaque tsod zha ne cotsow vin cub tib leṉ guid ne padzeela noquiin, sac stsiez nziu cuba; dzigo niicle guid cow, niicle nziugaaw laaw nitlo ga. Gacxe, teḻ nziu cuba none leṉ guid cubaque tsotsowa.
Brieeban tib mëdwnaa yeeṉ
(Mr. 5:21‑43; Lc. 8:40‑56)
18 Lëëtaaque sca quianee Jesús lo xpëëdscuel Juan Bautist, zeeṉe bdziṉ tib mgui ne nac zha non yadoo. Zigne bdziṉ me pquiitsgzhib me lo Jesús, rëb me:
―Beeṉ tib guieḻnzaac së luu guio ne lidz naa. Laa tib xpëdwnaa naa blozh niina, per naṉpaa naa teḻne cxobnia luu guic win, zbeeban luu win.
19 Dzigo bio Jesús nëz zienaḻ me zhits meṉ co, gza xpëëdscuel me. 20 Lad grë miech ne zienaḻ ga, lad co no tib meṉ wnaa, gocle tsiipchop iz rlan me tib guieḻguidz, rzac me zigne rzac grë meṉ wnaa gzob mëë, tibaque rlan mew ib rbëzda.
Ga zie me, zeeṉe wbig me nëz zhits Jesús, bzheṉ me ro lar ne mbix Jesús, 21 sac tibaque güeynie guic me, ziac me totsaque ygaa xab Jesús nia me. 22 Dzigo wbire lo Jesús, dze bui Jesús lo me.
―Xin ―rëb Jesús―, peet tsienied guic luu. Laa luu biac sacne bliladz luu naa.
Gataa laa wnaa co biac lo guieḻguidz co.
23 Laa zeeṉe bdziṉ Jesús lidz meṉ rnabey co, laa zha ne rooḻ ndxiele, noquiaa zho grë di ne rac lo ngutoo, grëraa zha ne ndxie ga, nguiedz zëëb tsi zho roon zho, tib ruid ne rac. 24 Dzigo rëbchaa me lo zho:
―Goḻriee nëz ley, sac goṉ gute mëëd qui, nixguiesse win.
Zha ne rlëë, zha ne rzhidzniegaa me, laa zho briee ley. 25 Dzigo laa me bzëëb leṉ yu zaatne nix mëëd co, bzheṉ me nia win. ¡Horcogazha laa win guche!
26 Grëse guiedz ne ndxie dib gax ga, gocnaṉ miech scataa milagr nroob ne beeṉ me, bleeban me mëëd co.
Biac chop zha ne roḻd lo ni tib zha ngop
27 Zeeṉe laa Jesús wbi ga, nëz zie me brieenaḻ chop zha ne roḻd lo zhits me, nguiedz rbedz zho rnee zho:
―¡Jesús, xingan David, pquia zdoo no!
28 Bdziṉ Jesús yu ne rbëz me, laa zho wbig lo me. Dzigo rëbchaa me lo zho:
―¿Dib zdoo to dzigo lëë rliladz to zrieelo guṉguiac naa to?
―Dib zdoo now ―rëb zho.
29 Dzigo pquiaania me zhits bziaalo zho, ni rëb me:
―Miṉe bliladz to i nasca, laaw gac niina zigne bliladz tow.
30 ¡Horcogazha laa lo grop zha co biac!
Dzigo pso Jesús diidz lo zho choot lo gzodiidzd zho zha biac zho, 31 ni zigne briee zho ga, laa zho bzodiidzlew. Blozh ga, grëse guiedz ne ndxie dib gax ga, gocnaṉ miech scataa nac milagr ne ruṉ me.
32 Loxaque wbi grop zha ne biac lo ga, laa bla zho bdziṉlaque, bdziṉnie zho tib meṉ ne nosacsi meṉdox, psaṉngop ma meṉ co. 33 Dzigo beṉcxooṉ Jesús meṉdox co, zeeṉe laa ma bzhooṉ laa meṉ co psilo bnee. Grë miech guizhiu ne ndxie ga, per nli rzee zdoo zho, rnee zho:
―¡Wlaltaa gard dziaṉ ne tib meṉ ne squitaa guṉ grë milagr qui!
34 Laa grë zha farisé rnee:
―Ma ne rnabey lo meṉdox nacnie meṉ qui, gane rrieelo ruṉcxooṉ me meṉdox.
35 Grëse guiedz ne ndxie gax ga, zigtaa guiedz nrooba, zigtagaa guiedz lasa rie Jesús rieseed me miech. Zaatne rdziṉtaa me, rie me xyadoo zho rnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni ruṉguiac me zho teḻ pe nactaa guieḻguidz ne rzac zho.
36 Zeeṉe raṉ me grë miech guizhiu ne rcaalsa lo me, rquia zdoo me zho, sac raṉ me mban rac zho guieṉd cho tib zha ne gacnie zho, rac zho zig grë mëcwxiil yeeṉ ne guieṉd xbaxtor.
37-38 Tib vuelt haxta rëb me lo xpëëdscuel me:
―Goḻnab lo Dios cxeeḻraa me zha ne guṉ xtsiiṉ me. Goḻwi gaṉle pe zhidaa grë miech qui, quiambëz zho dieṉ cho gnee Xtiidz Dios lo zho. Masaque nac zho niina, zig tib guieḻgon ne goḻle gliaap.