7
Stivin Leshap nKuur Mǝ Nenɓeetpwoo Mo
Pris ɗeɗes met jir nǝ wur tal pǝ Stivin nǝnee, <<Mbii ɗe moo sat nkaa gha sǝ, mo azeen aa?>> Yaksǝ Stivin lap nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, kǝ puun mo, wu lekom, kǝn nwun kǝlǝng mbii ɗe an mbǝ sat nǝ ɗi. Gyet Naan Ɗehai wur woo shin fin mpuun fun Abraham, ɓǝ wur kutɗi nyil mMesopotamiya, akuɗang wur dǝm tong nɗǝǝn yil nHaran. Naan sat nwur nǝnee, <A yool a yit yil fwaa, kǝ ɗang fwaa mo zak, kǝn nghan dǝm ɗi mmee yil ɗe an mbǝ kám nǝ ngha.> Abraham yool yit yil nen Kaldiya mo, kǝn wur dǝm tong ɗi nɗǝǝn yil nHaran. Aɓwoon ɗe puun Abraham muut nyil nHaran, ɓǝ Naan jì kǝ Abraham nɗǝǝn yil ɗesǝ, ɗe wuu tong nɗǝǝn nǝ yaksǝ. Ɗangɓǝ baa Naan shin rep pak yil nǝ Abraham, mbǝkǝ nǝ ɗee ɗi a mǝ káa wur, koo kaa mang shii mǝndong sǝ kas. Jir kǝsǝ, ɓǝ Naan cweerpwoo Abraham nǝ, wur mbǝ shin yil nǝ Abraham, kǝ nǝ ɗee a mbii sekop wur, dǝm wul kǝ ɗang wur ɗe mon njì mɓwoon wur zak. Koo ɗe gyet mɓít mǝnǝ, ɓǝ baa Abraham kǝ mee làa kas aku. Gyet Naan sat zak nǝnee, <Dang Abraham mon mbǝ ɗee a mǝzep mo nɗǝǝn mee yil ɗecì. Nenyil mǝnǝ mon nle kǝ mmo cìn ɗak laatong zak, kǝ mon nle mmo ɗee a kǝrem mo, mbǝ ɓit kambil feer.> Naan wur baa sat ɗyikye zak nǝnee, <An mbǝ tokɗyeel nnen ɗe mo le mo ɗee a kǝrem, ɗang aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ an mbǝ pwat kǝ mo aku mɓut yil mǝnǝ, mbǝkǝ mmo jì seyil ɗi nghan nɗǝǝn pee ɗesǝ.> Naan sat Abraham can-can, kǝ nǝ ɗee a Sǝmpwoo (alaama) mǝ pwoo ɗe Naan kǝ ten cweer nAbraham shi toom. Mbǝ mǝnǝ kaaɗe Abraham làa Aizik, ɓǝ wur can ɗyem fin nǝ nkaa puus nɗepwookun. Aizik can làa wur Jekop a kǝsǝ zak, kǝ Jekop can jep fin mo, ɗe mo a puun fun ɗe kaapaat baavǝl sǝ mo a kǝsǝ zak.
<<Puun fun ɗesǝ mo, mo cìn zuur kǝ Josep, yaksǝ mo seet kǝ wur sham nyil Ijip koo kǝrem sǝ. Ɗangɓe Naan ɗi ashak kǝ wur. 10 Naan ɓam Josef mɓut jeel ɗe mo taa nkaa wur jir. Naan shin ɗeret nJosep, kǝ manshii mǝ cìn mbii ntoom Feero, mishkoom Ijip, ɗe nǝ le nwur ɗen Josep a ɗeɗes nkaa yil Ijip, kǝ nkaa lu fin zak. 11 Mee neen ɗeɗes taa nyil Ijip jir, kǝ yil nKeenan ɗe nǝ jì kǝ jeel ɗeɗes hakyeng, ɗe le baa puun fun mo kat mbiise kas. 12 kaaɗe Jekop kǝlǝng nǝ, mbiise ɗi nyil Ijip, ɓǝ wur shee lep puun fun mo sham nyil Ijip nǝ. 13 A nɗǝǝn sham mo nɗevǝl nyil Ijip nǝ, ɗang Josef woo shin nɗyemnǝǝn fin mo. A mpeemǝnǝ, ɓǝ Feero man ɗang mǝ Josep mo jir. 14 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ Josep lep kǝ mmo kàa pet puun fin Jekop kǝ nen wur mo jir. Nen ɗe mo pet mo shin sham nyil Ijip nǝ jir, mo wul laarpwoovǝl baapaat. 15 Nǝ le ɗang Jekop sham nyil Ijip, ɓǝ wur sham muut a nyil mǝnǝ, kǝzak puun fun mo jì murep a nyil Ijip zak. 16 Yaksǝ mo kok kúm mo mo kàa kǝ mo nyil nShekem, mbǝkǝ mo wum mo ɗi nɗǝǝn kǝcir ɗe gyet Abraham kǝ seet shi azurfa mo, nsar jep Hamor mo.
17 kaaɗe pee nǝ wul kus, mbǝkǝ nNaan gam mbii ɗe gyet wur kǝ ten cweer Abraham, ɓǝ nen fun mo kǝ ɓul ɗes nɗǝǝn yil Ijip nǝ hakyeng. 18 Nen Ijip mo lep mee mishkoom ɗepwoo nyil Ijip, ɗe baa wur man mee pwoo nkaa Josep kas. 19 Mishkoom ɗesǝ wur gwam puun fun mo, ɗang wur shin jeel mpuun fun mo, wur le kǝ mpuun fun mo fwo jep fur mo mbǝkǝ mmo murep ɗi. 20 A nɗǝǝn ɓit mǝnǝ, ɓǝ mo làa Mosis. Gyet Mosis a mee làa ɗeret naa zam. Puun wur mo kyeer wur nɗǝǝn lu mbǝ tar kun. 21 Ɗang kaaɗe mo put dǝm le wur a tǝleng, ɓǝ reep Feero mang Mosis ɗyel, kǝ nwar kyeer wur koo làa fer sǝ. 22 Mo kám man mǝ nen Ijip mo mMosis jir, yaksǝ wur yool ɗee a mee ngwe ɗeɗes nɗǝǝn mbii ɗewur sat mo, kǝ mbii ɗewur cìn mo zak.
23 <<Kaaɗe Mosis wul ɓit mo laarfeer, ɓǝ wur pan mputuup fin mbǝ dǝm naa ɗyemnǝǝn fin nen Isreil mo. 24 Yaksǝ wur táa naa mee ngu Ijip nkaa shinjeel mmee ngu Isreil. Ɓǝ Mosis dǝm ɓam ngu Isreil nǝ, kǝ nwur lap ɗi ngwar nǝ. Yaksǝ Mosis tu ngu Ijip nǝ. 25 Mosis pan nǝ, nen fin mo mmanshii mǝnǝ nǝ, Naan mbǝ ɓam mo a shi sar fin. Ɗang baa mo manshii nǝ kas. 26 Daar nǝ, ɓǝ Mosis kat mee nen Isreil mo vǝl, pǝ lek nshak. Yaksǝ wur reɓet ɓen mo, kǝ wur sat mmo nǝnee, <Daa mo, wun a ɗyemnǝǝnshak, a mii le ɗang wuu lek nshak yii?> 27 Ɗangɓǝ gwar ɗewur nkaa shinjeel ngǝnǝǝn nǝ, bet Mosis shin baa aku, kǝ nwur sat mMosis nǝnee, <A wii le gha a mishkoom kǝ ngutokɗyeel nkaa mun ii? 28 Aa reɓet tu wen a kaaɗe doon a tu ngu Ijip sǝ mee?> 29 Kaaɗe Mosis kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur su ar yil Ijip, kǝ nwur dǝm tong ɗi nyil mMidiyan, koo mǝzep sǝ. A nɗǝǝn yil mMidiyan nǝ, ɓǝ Mosis làa jep ɗemish mo vǝl.
30 <<Aɓwoon ɓit mo laarfeer, ɓǝ mee ngulep mǝ Naan jì woo shin mMosis, shi mbǝlem wus nkaa mee laalǝǝt a yil kus kǝ zuul Sinai. 31 Kaaɗe Mosis naa wus nǝ, ɓǝ nǝ aapwoo nwur, ɓǝ wur gyes dǝm ɗi kus rep laalǝǝt nǝ, mbǝkǝ nwur naa ɗi rǝrret, ɓǝ wur kǝlǝng ɗoo mǝ Daa, nǝnee, 32 <A an a Naan mǝ puun fwaa mo, Naan mǝ Abraham, kǝ mǝ Aizik, kǝ mǝ Jekop.> Yaksǝ Mosis ɗaar, mbǝɗe kǝǝrmuut fes yaa wur zam, baa wur katɓal ɗewur mbǝ mak naa wus nǝ kas. 33 Daa Naan sat mMosis nǝnee, <A shwat kwoopshi ɗe mon nshii fwaa, mbǝɗe pee ɗe aa ɗar ɗi yaksǝ, nǝ a pee ɗeɓang. 34 Azeen-zeen, an kǝn naajeel nen fen ɗe mon nyil Ijip, kǝn kǝlǝng gwan mo mo. Mbǝmǝnǝ kǝn sham, mbǝkǝ nghan ɓam mo ɗi zak. Mbǝ mǝnǝ, a jì kǝ nghan lep gha shindǝm nyil Ijip.>
35 <<Gyet nen Isreil mo cii Mosis, ɓǝ gyet mo sat nǝnee, <A wii le gha a mishkoom kǝ ngutokɗyeel nkaa mun yii?> A Mosis a ngwe ɗe gyet Naan lep wur, mbǝkǝ nwur ɗee a Taakyeen kǝ Nguɓam mǝ nen Isreil mo shi ɓam mǝ ngulep mǝ Naan ɗe gyet wur woo shin mMosis nɗǝǝn rep laalǝǝt a yil sǝ. 36 A Mosis put kǝ nen Isreil mo nɗǝǝn yil Ijip, kǝzak gyet wur cìn mbii lukshik mo, kǝ mbii aapwoo mo nɗǝǝn yil Ijip nǝ, kǝ nɗǝǝn Am kuur Ɗenaat, kǝ a naaryil, mbǝ ɓit mo laarfeer zak.
37 <<Gyet a Mosis sat nnen Isreil mo nǝnee, <Naan mbǝ yool lep mee ngusat pwoo Naan nwun, koo an sǝ, mɓut nnen fuu mo.> 38 Gyet Mosis ɗi ashak kǝ kuur nen Isreil mo a naaryil, ashak kǝ puun fun mo, kǝ ngulep mǝ Naan ɗe gyet wur leshap kǝ Mosis nkaa nzuul Sinai. A mbǝɗe gyet Mosis kǝ kǝlǝngkar mǝ seen pǝ Naan ɗi shin mmun.
39 <<Ɗangɓe gyet puun fun mo cii cìn mbii ɗe Mosis sat, kǝzak mo toklong shi Mosis, kǝ mo le mputuup fur mo mbǝ waa baa dǝm Ijip. 40 Mo sat Eeron nǝnee, <A kǝlem pak naan mo mmun, ɗe mon ntaa mmun akyeen. Mbǝɗǝ baa mu man mbii ɗe nǝ kat Mosis ɗe gyet wur put kǝ mun nɗǝǝn nyil Ijip kas.> 41 A nɗǝǝn meeteer mǝnǝ mo, ɓǝ mo kǝlem mee laanǝng kǝ nǝ ɗee mmo, koo mee naan sǝ. Mo jì kǝ mbiizuum mo laanǝng nǝ, yaksǝ mo serǝɓet mǝ retnyit mbǝ naan ɗe mo kǝlem shi sar fur mo. 42 Mbǝ mǝnǝ ɓǝ Naan cǝǝr kǝɓwoon mmo, kǝzak wur le kǝ mmo seyil ɗi nzar mo, kǝ mbii ɗe aɗeng mo. Kaaɗe mo kǝ ten ran nɗǝǝn ɓǝǝt-haal mǝ nensatpwoo kǝ Naan mo nǝnee, <Wun nen Isreil mo, nɗǝǝn ɓit ɗelaarfeer sǝ mo a naaryil, ɓǝ baa gyet wu saa long mo, kǝ wus mbiizuum mo, a mbǝ an kas. 43 Ɗang gyet wuu mang a Tent mǝ kùm Molek, wu mwaan kǝ nǝ, kǝ zar mǝ kùm fuu Refan. Wu kǝlem mbii ɗesǝ mo, mbǝkǝ nwun seyil ɗi mmo. Mbǝ mǝnǝ, ɓǝ an mbǝ le kǝ mmo dǝm kǝ wun jong-jong, ɗe dǝm ɗel yil ɗe aɓwoon mBabilon.>
44 <<Gyet puun fun mo kǝ Tent mǝ langtǝng nǝ, Naan ɗi ashak kǝ mo a naaryil. Mo ɗak Tent mǝnǝ a nciit-nciit kǝ ɗe Naan shin mMosis naa. Mosis sat mmo tap ɗak a kǝsǝ zak. 45 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ puunkaam fun mo lap Tent mǝnǝ pǝ puun fur mo kǝ mmo mang Bìt mǝ Daa nǝ pan kaaɗe mo ɗel ashak kǝ Joshuwa nɗǝǝn yil ɗe Naan shin mmo. Naan ceen nenyil mǝnǝ mo, ɗe baa mo a nen Yahudi mo kas, a yit puun fun mo. Tent mǝnǝ war ɗi jì wul mɓít mǝ Devit. 46 Devit kat ɗeret ntoom Naan, wur ɗang, mbǝkǝ nwur ɗyik mee peetong ɗi nNaan mǝ Jekop. 47 Ɗangɓe a Solomon yool ɗyiklu Naan nǝ.
48 Jir kǝsǝ, ɓǝ baa Daa Naan Ɗehai kǝ tong a nɗǝǝn lu ɗe gurum mo ɗyik kas. Pwoo ɗesǝ nǝ nciit kǝ pwoo ɗe gyet ngusatpwoo Naan ten sat nǝnee, 49 <Naan sat nǝ, ɗengnaan nǝ a peetong fen, kǝ yil ɗesǝ nǝ a pee leshii fen zak. Wun nɗyik a mee lu ɗǝɗang nghan yii? Peeɗe an nnookɗi a nii? 50 Baa a sar fen le mbii ɗesǝ mo jir kas aa?>
51 <<Wun nencinshik mo, ɗe pǝtuup fuu mo ɗee a koo mǝ nenkum mo sǝ. Wuu ɗee a komjoor mo mbǝ cíikǝlǝngpwoo mǝ Naan, kǝzak wu cii Riin Ɗeɓang shidaar-shidaar, kaaɗe gyet puun fuu mo kǝ cìn sǝ. Mbǝmǝnǝ wun a koo puun fuu mo gyet sǝ zak. 52 Gyet puun fuu mo shínjeel nnenkop pwoo Naan mo jir. Gyet mo twe nen ɗe moo leshap nkaa jì Ngwe ɗe ndǝre sǝ, ɗe yaksǝ ɓǝ a wun seet wur, ɗang a wun, wu tu wur zak. 53 A wun a nen ɗe wu lap Wàar mǝ Naan ɗewur shin nwun nsar nenlep mǝ Naan mo, ɗang baa wu cìn mbii ɗe Wàar nǝ mo sat kas.>>
Mo Tu Stivin Shi nGyǝk Mo
54 Kaaɗe nenɓeetpwoo nǝ mo kǝlǝng pwoo ɗe Stivin sat mmo, ɓǝ nǝ láa mmo mɓut ɗes hakyeng, yaksǝ mo ǝrep sar fur mo mbǝ tuup. 55 Mbǝɗǝ Stivin gam kǝ Riin Ɗeɓang, ɓǝ wur naapee kaa aɗeng, ɓǝ wur naa Ɗehai mǝ Naan, kǝ Daa Jesu kǝ ɗar nsarse kǝ Naan zak. 56 Ɓǝ Stivin sat nǝnee, <<Wu naa mo wang ɗengnaan, kǝzak Làa kǝ Gurum kǝ ɗar nsarse mǝ Naan.>>
57 Ɗangɓe gurum nǝ mo lep or shi ɗoo ɗeɗes, kǝ mmo duur kom fur mo shi sar fur mo, ɓǝ mo yool su jì taa nkaa Stivin. 58 Mo dul wur put mɓwoon pee nkaam nǝ, ɓǝ mo car wur shi gyǝk ɓǝ wur muut. Nen ɗe mo car Stivin nǝ mo, shwat nlǝr fur mo, mo le pǝ mee zǝlang ɗe moo pet sǝm wur a Sool. 59 Kaaɗe mon nkaa car Stivin, ɓǝ wur nkaa ɗangnaan nǝnee, <<Daa Jesu, a lap seen fen.>> 60 Yaksǝ wur kurum mfurum, ɓǝ wur petpee shi ɗoo ɗeɗes nǝnee, <<Daa Naan, a fwoo shikbish ɗesǝ nǝ mmo.>> Kaaɗe wur sat pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur muut.