12
Jesus ya Mbétanea
Mt 26.6-13; Mk 14.3-9
Sei koé'iko káxe âvoti tumúneke neko áyui jûdeu hó'eke koéhati Páskoa, pîho Jesus ya Mbétanea, óvokuke Lâsaru, enepone ivokóvoti koéxepoepo. Itúkohiko êno nikokónoti vo'oku símea Jesus. Márta itukóvo kaunákoti mêsa. Kene Lâsaru, kahá'ine Jesus yoko po'ínuhiko xâne xe'o mêsa. Yane ápe xêru yupihóvoti hepíko, ainóvoti nârdu ákoti ánahi véyone Mâriya. Yoko puhí koeti íhakuke neko xêru. Ina ovohévexo Jesus koane kíhuhevexopea ya híyeu tûti. Yupihovó koéne uheko ihópune ne xêru ya uhá koeti kúveu neko ovokúti. Ina kôe ne Juda Iskarióti, po'inu íhikau Jesus, enepone itûkoheovoti koeku hókea Jesus, enepone kurikoâtimakamo xoko xanéhiko puvâti:
—Mani êno tiûketi ovâti ra xêru akavánevo, kuteâti námoe xâne ko'ítuketi ovâti yehí koeti kohê. Na koeti ákoino akávanevo, ínani parekéxakana xanéhiko ákoti apeínoati ne ésa'i? —koéne.
Kó'inokeneye yûho, haina vo'oku yónea okóvo ne xâne ákoti apeínoati, itea vo'oku itúkeovo koyónoti tiûketina evo Jesus, yoko kóyekune véyea apê tiûketi urúkovoti íhakuke.
Ina yumopâ Jesus:
—Síkeane ra sêno. Unákinoake ne xêru motovâti kíxeonuneye, inúxoatine ne kixókonokumo ngoxé'u engaxápune. Kóyekunemo xepákukenoe ne xâne ákoti apeínoati, itea ákomo ángoyeneye xepákukenoe —kíxoane.
Itûko isóneu ne tuti jûdeu koépekea Lâsaru
Yupihovó koe êno xâne xapákuke jûdeu eyekóxoati símeane ne Jesus ya Mbétanea. Úkeane noixóponoahiko. Haina pohúneti vo'oku Jesus pihínohiko, itea noixóponotimaka Lâsaru, eneponeko ivokóvoti koéxepoepo Jesus. 10 Yoko koúsokonehiko isóneu ne tutíhiko sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke koépekeamaka Lâsaru 11 vo'oku koati ênoti jûdeu hokópoti Jesus vo'oku Lâsaru.
Ihayú'ikokono Jesus urúkovo ya Njeruzálem
Mt 21.1-11; Mk 11.1-11; Lk 19.28-40
12 Poéha káxe ikénepoke, eyékoxonehiko kenó'okea Jesus ya Njeruzálem neko êno xâne komomóponoti áyui Páskoa. 13 Ina veyohíko tuti exáte, yane pihónehiko okótumonexea Jesus xaneâti vaúkexeahiko. Hara koéhiko yûho vaúkexea:
—Koati hána'iti ihayú'iuti rakéne. Viháyu'ika ra páhoenovi Vúnae Itukó'oviti. Énomone ra natina ûti, uti izaraelíta —koénehiko.
14 Yoko ísimokono xe'exa njuméntu xoko Jesus, ina ivu'íxoa kuteâti koêku ne kúxoti yutoéti ya emó'uke Itukó'oviti, enepone koêti:
15 “Hákonoe píke, itínoe íhae Njeruzálem, vo'oku harakéne netínanoe ivu'íxoti xe'exa juméntu” koêti. Zacarias 9.9
16 Yoko avo éxa íhikauhiko Jesus kixó'ekone neko yutoéti yaneko káxe, itea itukópovone hána'iti ihayú'iuti ne Jesus ya xoko Itukó'oviti ike exépukopine ukópea xapa ivokóvoti, yane puyákovanehiko okóvo íhikau neko kúxotihiko yutoéti ya emó'uke Itukó'oviti koyuhó'iyeati koêku, koane exó kixóponea tokópeovoxo.
17 Enepohikoneko êno xâne noíxoti Jesus koéxepukopea Lâsaru ukópea xapa ivokóvoti, koyúhopane neko noíxone xapákuke xanéhiko. 18 Énomonemaka okótumonexino Jesus neko êno xâne vo'oku eyékoxea koêku neko hána'iti iyupánevoti ítuke. 19 Ina kixokókohiko ne farîzeu:
—Yokómomapihinoe, ákomo víta vo'oku heu-heú koéne xâne xokóyoke —kixókokonehiko.
Kahâ'a noíxea Jesus ne ngerêkuhiko
20 Xapákuke neko xanéhiko ihayú'ikoponoti Itukó'oviti xapa ayuíti hó'eke, ápemaka xâne ákoti itukapu jûdeu, enepone ngerêkuhiko. 21 Énomone yuhó'ixopono Filípi íhae pitivóko iháxoneti Mbetâsaida ya Ngalíleya, koyuhó'inoatihiko kahá'ayea noíxea Jesus. 22 Pihóne ne Filípi éto'okoponea Ándere. Yane pihóne neko pi'âti éto'okoponeamaka Jesus. 23 Ina kixoáhiko Jesus:
—Simóvone kaxena indúkeovo hána'iti ihayú'iuti, undi íhae vanúke ikútipasikoponovoti xâne. 24 Koati emo'úti ra yunzó'inopinoe, ivévaka: Enepone ake nonéti, kuteâti ake tirîku, enepo hákoti irikópovo poké'eke, hákotimaka ekoxópokono, kôyeanemo kóyeku. Itea enepo ekaxápakana, enópomo há'i pôreu. 25 Koêkuti xâne ákoti omotóvo okovo koúhepekea kóyeku yara kúveu mêum, evókotimo mani unako koépoku xoko Itukó'oviti. Itea enepone xâne ákoti yuixápu ne mani unako kóyeku yara kúveu mêum, énomonemo unatî koépoku xoko Itukó'oviti ákotinemo hunókoku. 26 Enepo áva xâne kahá'ati itúkea índukexeake, konókoti hókeonu. Yoko koêkutimo véngoku, énomonemakamo véko. Epó'oxo áva xâne itúkoti índukexeake, kahaná'ikoatimo Nzá'a —kíxoanehiko Jesus.
Koyuhôa Jesus koêku ne ivókovope
27 Ina koe'íkomaka:
—Koati hána'iti tiveko inzóneu. Námeamo ángoeneye? “Keítapunu yara ôra nzímokune” ínjamea ne Nzá'a? Itea ako omótova vo'oku koati énomone nzimíno yara kúveu mêum. 28 Pai, kehána'ika ra îhe —koéne.
Énomone yanê'e, apé koéne emo'úti inu'íxoti vanúke. Hara kôe:
—Ngahána'ikoane, epó'oxo ngahaná'ikopatikomakamo kó'oyene —koéne.
29 Yoko enepohikoneko êno xâne ho'uxóvotiya, kamoánehiko neko emo'úti, koyúhoahiko itúkeovo xururúkoti. Kene po'ínuhiko, hara kôe:
—Koati ánju íhae vanúke, ovoxe Itukó'oviti yuhó'ixoa —koénehiko.
30 Ina kourápu'ikinoahiko Jesus koêku. Hara kôe:
—Haina vo'ónguke itea ve'ókukenoe ápeino ne emo'úti. 31 Simóvone kaxena koúhapu'ikeokonoku ipíhoponeokonomo ne xâne yara kúveu mêum vo'oku váhere kixoku itúkeovo, koane veyopókonotinemo ne Satánae itúkeovo pahúkoti yara kúveu mêum. 32 Kene ûndi, enepo ngaexépukakanane ungeâti poké'e, inzímotimo uhá koeti kó'iyeovoku xâne njokóyoke —koéne.
33 Kó'inokeneye ne yûho, exókoati kixókumo koêku ivakápu.
34 Ina kixôa xanéhiko:
—Enepone véxone ya yútoeke porófetahiko koyúhoti emo'u Itukó'oviti mekúke, ákomo ivákapu ne Mésiya, enepone páhoe Itukó'oviti koíteovo xâne. Ná'ikopo koeti keyúhoino kónokea koéxepukeokono ukeâti poké'eke ne íhae vanúke ikútipasikoponovoviti, uti xâne? Kutíyaikopomea nê'e? —kíxoanehiko.
35 Ina yumopâhiko Jesus:
—Ákonemo áxu'ikene yâye xepákukenoe ne kouhápu'ikoti xâne. Víkaikopo uhapú'itike koêkuiko ápeyea xepákuke maka hákone simôpi hahákuti. Vo'oku koêkuti yonôti xapa hahákuti, ako exa yónoku. 36 Koeku ápeyeako xepákukenoe ne kouhápu'ikoti, yakútipoanoe motovâti itíkopivo kouhápu'ikotimaka po'ínuhiko xâne —kíxovokoxoane Jesus.
Uke'éxone koyúhoyea ne Jesus, ipúhikopeane xapákuke. Yane ákone kûrivakaxapa.
Ako akútipo Jesus ne jûdeuhiko
37 Upánini enó'iyea iyupánevoti ítuke Jesus, hoénaxovope xunáko xapákuke neko xâne, kóyeane ákoyeahiko akútipoa. 38 Kó'inokeneye, koati tokopóvoti neko yútoe porofeta Izâiya mekúke, enepone koêti:
“Unaém, ako kutipoâti ra yemó'u koyúhone ûti. Ako iyukínovati isóneu ne hána'iti xináko képuhiu xapákuke” koêti. Izâiya 53.1
39 Ene ákoino omótova kutípeahiko, kuteâtimaka koeku kó'iyea po'íke yútoe Izâiya, enepone koêti:
40 “Poréxoa Itukó'oviti ákoyea itópoinoake komómoyea ya ûke. Poréxoamaka kótiu'ikea omíxone ákoinoke itópoinoake noíxea ya ûke. Énomonemaka ákoino éxina isóneu koêku, koane énomonemaka ákoino aúkapapu xoko Itukó'oviti. Koati ákoinokemakamo kaítapa Itukó'oviti” kôe. Izâiya 6.10
41 Kó'inokeneye yuho Izâiya, vo'oku noíxeane yanekôyoke itúkeovo koati hána'iti ihayú'iuti ne Jesus, koane koyúhoyea koêku.
42 Kóyeane enó'iyea kutípoti Jesus xapákuke neko tutíhiko jûdeu, itea he'ono'ú kixóvohiko hókea vo'oku píkea éxea farîzeuhiko. Koati pikotíhiko kópuhikeokono íhikaxovokuke hó'e eneponi exâ farîzeuhiko. 43 Koáhati ainóvoti oposí'ixoti úhepeyea isóneunoa xanéhiko ya koêkuni itúkeovo Itukó'oviti kahá'ahiko úhepeyea isóneunoa.
Koyuhôa Jesus kixókonokumo ne xâne ákoti akutípoa
44 Ina kohonóko emó'u ne Jesus. Hara kôe:
—Koêkuti xâne kutipónuti, haina póhutine ûndi kutípo, itea hane kutípoxo enepone Pahukónuti nzímea yara kúveu mêum. 45 Koane koêkuti noixónuti, koati noixoâtimaka neko Pahukónuti nzímea yâyeke. 46 Nzimínoti ngoúhapu'ikea xâne yara kúveu mêum, maka hákone ovóheixo hahákutike ne póhutihiko kutipónuti. 47 Enepo áva kamoâti ra yûnzo ákotimaka itukâ, haina ûndi pahukoâmo ipíhoponeokono, vo'oku haina nzimínoti mbahúkopea xâne ipihóponovokutike, itea nzimínoti ngoíteova. 48 Enepone ákoti akahá'anu, ákotimaka akutipo yûnzo, anêko exókoati yonópeamo ipihóponovokutike. Enepone ihíkauvoti yûnzo, énomonemo exókoa yonópeamo ipihóponovokutike simapúne hunókoku ra mêum.
49 —Haina ukeâti njokóyoke ra yûnzo, itea koati Nzá'a, enepone Pahukónuti nzímea yara kúveu mêum, exókonu nóngone ngoyúhoyea koane nóngone ngoúhapu'ikea xapa xâne. 50 Enepone páhoenonu ngoyúhoyea, énjoa itúkeovo énomone porexô xâne inámati apéyeati ákotinemo hunókoku. Yoko enepora yûnzo, koati kuteâti páhoenonu Nzá'a ngoyúhoyea.