3
Koitóva Jesus ne hóyeno timovó'uti
Mt 12.9-14; Lk 6.6-11
Ina urúkopovamaka Jesus ne sinâgoga, enepone íhikaxovoku hó'e jûdeuhiko. Yoko ápe hóyenoya timovó'uti. Ápehikomaka ixómoti ivokó'oko Jesus koíteovamo neko hóyeno, vo'oku itúkeovo sâputu yanekôyo. Koati oposí'ixoatihiko évekinoaku yuhóhiko itúkeovo pahukóvoti ne Jesus enepo kaitápa ya sâputu. Yane hara kíxoa Jesus ne hóyeno timovó'uti:
—Yókone yâkeneye —kíxoane.
Ina kixovókoxopamaka Jesus neko xanéhiko:
—Kutí'ikopo pahúkinovi Ponóvoti Kixovókuti yútoe Muîse vitúkea ya sâputu? vitúkea únati? áko'o vitúkea váhere, koíteovo uti ka'aríneti? áko'o sikó kíxea ûti ivókeovo —kíxovokoxoane.
Itea ako ápahuina yumopâti. Ina komomókexoa Jesus xaneâti ímaikinova, koane kotíveyea isóneuke vo'oku tiú'ikohiko omíxone. Ina kixôa neko hóyeno:
—Kepáya'akapa ne veô'u —kíxoane.
Koane kapáya'akopane, yane unátipone. Úkeane pihohíko neko farîzeu xoko xanénahiko Êrodi, enepone nâti. Ho'úxovohiko opósikea kixókumo koépekea Jesus.
Koitóva Jesus ne po'ínuhiko ka'aríneti
Úkeane pihôpo ne Jesus yoko íhikauhiko xe'ókuke neko Mar-na Ngalíleya. Kali êno xâne íhae Ngalíleya hokopâti. Koane ápemaka íhae Njúdeya, koane íhae Njeruzálem, yoko íhae Idúmeya noixóponoati, koánemaka íhae poixô'oke húveona Njôrdaum, yoko íhaehikomaka poké'e xe'o pítivokona Tîru yoko Sîdom. Koati ênoti xâne pihinoâti, vo'oku eyékoxeahiko koêku ne hána'iti iyupánevoti ítuke. Ina kixôa Jesus ne íhikauhiko kónokea usó kíxoixinoa kali vatéke okonókovo, puvâti Jesus yupíheovo hitití kíxeokono vo'ókuke neko êno xâne hokó'ixoati. 10 Koáhati yupihóvoti êno xâne koítovone Jesus, amátitikinokokoke uhá koêti neko êno ka'aríneti kaha'âti sipókoponea. 11 Koánehikomaka ne xanéhiko ûroevo ndémoniu, noîxo Jesus, ipúyukexeamaka nonékuke koane kóhonokea emó'u kó'iyeahiko:
—Koati iti Xe'exa Itukó'oviti —koéhiko.
12 Itea koati í'ixiko'o kixoíxoati Jesus ákoyea okóyuhoa xapa xâne itúkeovo Xe'exa Itukó'oviti.
Noivókoxo íhikauhiko ne Jesus
Mt 10.1-4; Lk 6.12-16
13 Ina pího ne Jesus oúkeke kali mopôi koane iháxihikoa neko koati âha itúkea íhikau. Yane pihónehiko ne iháxiu xokóyoke. 14 Ndusé kôe neko hóyeno, noívokoe xáneheixea koane itúkeovo páhoe xapa xâne koyúhoponea emó'u. 15 Yane pôrekexoanemaka xunakóti kópuhikopea ndémoniu xoko xâne ûroevo. 16 Harâ'ahiko îha neko nduse koeti noívokoe: Símaum, enepone íhaxonemaka Pêturu; 17 koáne ne kopo'ínukokoti, Teâku yoko Xuâum, xé'a Nzebêdeu. Enepora pi'âti kopo'ínukokoti, Mboáneje íhaxea Jesus. Yoko “húketi ímainevo kuteâti koeku húkeko puxârara” koêti ne Mboáneje koêti. 18 Ina keno'ókomaka: Ándere; Filípi; Mbatulúmeu; Máteu; Túme; Teâku, enepone xé'a Áfeu; Tádeu; koánemaka Simaum Nzelóti; 19 yoko Njuda Iskarióti, enepone itûkoheovoti koeku hókea Jesus kurikoâtimaka xoko xanéhiko puvâti.
Koyuhókono itúkeovo íhakoe Mbezêbu ne Jesus
Mt 12.22-32; Lk 11.14-23; 12.10
20 Ina pihôpo ne Jesus óvokuke, itea kóyeane ho'úxopeovomaka êno xâne xokóyoke. Muhíkova níkea, ákone omótova vo'ókuke neko êno xâne xokóyoke. 21 Eyekóxoane iyénoxapa Jesus kó'iyeaneye, yane pihínoanehiko kaha'âti omópea, vo'oku koyúhoyeokono itúkeovo pepokéxovotine. 22 Yoko ápemaka éskiribahiko, enepone ihíkaxoti yútoe Muîse ukeâti Njeruzálem. Hara koémaka vo'ókuke:
—Eneporâ'a, koati urúkovatine Mbezêbu, enepone pahúkoti uhá koeti ndémoniu. Énomone porexôa xunáko kópuhikopea ndémoniu urúkovoti xoko xâne —koénehiko.
23 Yane ina ihaxíkoa Jesus ne xanéhiko ahí'okeovaxo, yane itúkinoa xêti apêti íhokoake ne âha íhikaxea. Hara kíxovokoxoa:
—Yusíkoikopo itúkeovo Satánae kopúhikopovo xoko xâne ûroevo? 24 Itukovo apêti natixókuti óvoku xâne ixómoti okopókoko, uké'etinemo. 25 Koane itukóvomaka apêti ko'óvokuti ya póhutike ovokúti ixómoti okopókoko, uké'etinemo itúkeovo póhutine óvohikoku. 26 Eneponimaka itukapu Satánae okopópovo, koáne eneponi akapákakamaka ne ovóxehiko, mani uke'éxopokokotihiko. 27 Maní'ikopo motovâti ápeyea urúkeovati óvokuke koati xúnati hóyeno, koane omópea ítukevo ákoti ika'áka inúxotike? Konokoâti iká'akea inúxotike, ínamo itâ omópea uhá koeti apeínoati óvokuke —kíxovokoxoane Jesus, ihókoati xúnati hóyeno ne Satánae, koane ihókopovoti itúkeovo xunané'e ya Satánae.
28 Ina kixovókoxopamaka Jesus:
—Koati emo'úti ra yunzó'inopinoe: Motóva itúyopea ne heú koeti kó'iyeovoku váhere ítuke ne xanéhiko yara kúveu mêum, muhíkovamo ne koémoke'eyeahiko Itukó'oviti. 29 Itea enepone koyúhoti itúkeovo ítuke Satánae ne ítuke Sasá'iti Omíxone Itukó'oviti, ákonemo itúyopeaku ne pahúnevo. Apê pahunévoti kuteâti, xané kixopâtimo xâne ivakápune —kíxovokoxoane.
30 Kó'inokeneye yûho ne Jesus vo'oku koyúhoyeokono itúkeovo ûroevo ndémoniu.
Simôa iyénoxapa ne Jesus xoko óvoheixoku
Mt 12.46-50; Lk 8.19-21; Êb 2.11
31 Énomone yanê'e, símoane êno ne Jesus yoko ámeno. Meúkeke óvoheixohiko. Yane ápe páhoe ihaxíkoponoti Jesus. 32 Yoko koati êno xâne vataká koyêti yakuku-yakukú kixoti Jesus. Ina kixokóno ne Jesus:
—Anêko mémaina yoko pe'ínuhiko meúkeke oposíkoponopiti.
33 Ina kôe ne Jesus:
—Enepone ênom yoko mbo'ínuhiko, harâ'ahiko —koéne.
34 Yane ina komomâ Jesus ne êno xâne ivatáhikoti yakuku-yakukú kixoâti, ina kôe:
—Enepohikorâ'a, énomonemaka indúko ênom yoko mbo'ínuhiko. 35 Vo'oku koêkuti xâne itúkoti ahá'inoa Itukó'oviti, énomonemaka indúko koati mbo'ínu, mongéxa yoko ênom —koéne ne Jesus.