5
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quiriꞌ uxrá nij tuvi̱ꞌ Simón Pedró xcuaj, quiꞌyaj Jesucristó a
Dan me se ꞌo̱ güii canicunꞌ Jesucristó tuꞌva na lacuaná cuꞌna̱j Genesaret, ne̱ cuchiꞌ uxrá yuvii̱ rej nicu̱nꞌ soꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé se guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ a. Dan me se nda̱a raan maꞌa̱n mán nij soꞌ xꞌnúú Jesucristó a. Dan me se queneꞌen Jesucristó vi̱j rihoo na̱j tuꞌva na lacuaná, ne̱ síí uta xcuaj me nij síí siꞌya̱j rihoo yoꞌ, ne̱ tanáj nij soꞌ se‑riho̱o̱ nij soꞌ ꞌo̱ orá nii, ne̱ caꞌanj naꞌnu̱ꞌ nij soꞌ xnánj nij soꞌ a. Dan me se catúj Jesucristó rá ꞌo̱ rihoo, ne̱ se‑riho̱o̱ síí cuꞌna̱j Simón me yoꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Simón se vaa quiꞌya̱j soꞌ se ndoꞌo cuxu̱u̱n soꞌ rihoo caꞌa̱nj rihoo yoꞌ do̱j rihaan na a. Ga̱a ne̱ cayáán Jesucristó rque rihoo, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ ma̱n tuꞌva na a. Quisíj tucuꞌyón Jesucristó man nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Simón, ne̱:
―Ni̱caj so̱ꞌ rihoo caꞌa̱nj so̱ꞌ rej cunu̱u̱ doj na, ga̱a ne̱ ti̱guíj soj nanj rá na á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Tza̱j ne̱ cataj Simón rihaan Jesucristó, ne̱:
―Niga̱nꞌ quiꞌyaj suun uxrá núj, tiguíj ndoꞌo núj nanj rá na, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó xcuaj ne quiri̱ꞌ núj, man maestro. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se ma̱ꞌán so̱ꞌ cataj, ne̱ caꞌa̱nj ti̱guíj uún núj nanj rá na na̱nj á ―taj Simón rihaan Jesucristó a.
Dan me se caꞌanj ti̱guíj uún nij tuvi̱ꞌ Simón nanj rá na, ne̱ quiriꞌ uxrá nij soꞌ xcuaj nda̱a quisinꞌ maꞌa̱n xnánj nij soꞌ, quiꞌyaj xcuaj a. Cheꞌé dan canacúún nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ síí nu̱u̱ rque yoꞌó rihoo, cheꞌé rej guun rá nij soꞌ ra̱cuíj tuviꞌ nij soꞌ man nij soꞌ a. Dan me se caꞌnaꞌ nij tuviꞌ nij soꞌ yan nicu̱nꞌ nij soꞌ, ne̱ caraa uxrá nij soꞌ xcuaj rque ro̱j rihoo a. Ne̱ uxrá caraa ro̱j rihoo, ne̱ da̱j doj se caꞌanj ni̱j ro̱j rihoo rque na na̱nj á. Dan me se queneꞌen Simón Pedró se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ caꞌanj canicu̱nꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ:
―Nuveé si̱j canicu̱nꞌ nichru̱nꞌ rihaan so̱ꞌ mej a̱ maꞌ. Si̱j ata̱ ndoꞌo cacunꞌ mej na̱nj á ―taj Simón rihaan Jesucristó a.
Dan me se caꞌanj ndoꞌo rá nij tuvi̱ꞌ Simón se vaa quiriꞌ uxrá nij soꞌ xcuaj a. 10 Ne̱ caꞌanj rá síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, cheꞌé xcuaj a. Ne̱ tuvi̱ꞌ Simón me ro̱j soꞌ, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me ro̱j soꞌ a. Ne̱ dan me se cataj Jesucristó rihaan Simón, ne̱:
―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se rej rihaan níꞌ me se guún so̱ꞌ síí naquiꞌya̱j chre̱ꞌ yuvii̱ canoco̱ꞌ yuvii̱ manj á ―taj Jesucristó rihaan Simón a.
11 Ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ se‑riho̱o̱ nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a tuꞌva na a. Ga̱a ne̱ tanáj nij soꞌ cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌanj nij soꞌ ga̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ síí ranꞌ luj riꞌyuj, quiꞌyaj Jesucristó a
12 Dan me se ꞌo̱ güii caranꞌ Jesucristó ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ cuchiꞌ ꞌo̱ síí ranꞌ ndoꞌo luj riꞌyuj rihaan soꞌ a. Ga̱a queneꞌen síí ranꞌ yoꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ:
―Sese me rá so̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e caꞌne̱e̱ so̱ꞌ chiꞌii̱ xráj, Señor ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
13 Ga̱a ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó raa̱ síí ranꞌ, ne̱ cataj Jesucristó:
―Me raj qui̱ꞌyáj da̱nj ei. Na̱huún so̱ꞌ, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Nu̱ꞌ da̱nj cataj Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ quinavij luj xráá síí ranꞌ a.
14 Dan me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan síí nahuun yoꞌ, ne̱ se̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan a̱ ꞌó yuvii̱ cheꞌé se vaa quiranꞌ soꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan xrej, ne̱ ti̱haán so̱ꞌ mán so̱ꞌ rihaan xrej se vaa nahuún so̱ꞌ, ne̱ rque̱ so̱ꞌ rihaan Diose̱ se vaa cataj síí cuꞌna̱j Moisés ga̱a naá nda̱a vaa no̱ xcúún so̱ꞌ rque̱ so̱ꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé yan nahuún so̱ꞌ ado̱nj. Ga̱a ne̱ xca̱j nij xrej cuentá se vaa nahuún so̱ꞌ quiꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí nahuun yoꞌ a.
15 Tza̱j ne̱ chaꞌnuu̱ ndoꞌo nana̱ cheꞌé se vaa quiranꞌ síí nahuun yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ rej va̱j Jesucristó a. Guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ guun rá nij síí ranꞌ xꞌne̱e̱ chiꞌii̱ xráá nij soꞌ uún a. 16 Tza̱j ne̱ naxuun Jesucristó man soꞌ rihaan nij yuvii̱, ne̱ caꞌanj soꞌ rej tacaan, ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo soꞌ rihaan Diose̱ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ síí naꞌvee cache̱e̱, quiꞌyaj Jesucristó a
17 ꞌO̱ güii me se ne̱ Jesucristó rá ꞌo̱ veꞌ, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man yuvii̱, ne̱ ne̱ do̱j síí fariseo ga̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rá veꞌ yoꞌ, ne̱ mán síí cavii chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, yoꞌó nij chumanꞌ na̱j estadó Judea do̱ꞌ, nij chumanꞌ na̱j estadó Galilea do̱ꞌ, mán ga̱ nij soꞌ rá veꞌ yoꞌ a. Ne̱ Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, racuíj ndoꞌo man Jesucristó, ne̱ nahuun ndoꞌo nij síí ranꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. 18 Dan me se táá ꞌo̱ síí naꞌvee cache̱e̱ rihaan yuvéé, ne̱ táá chiha̱ nii man soꞌ caꞌnaꞌ nii rihaan Jesucristó a. Tza̱j ne̱ ma̱n ndoꞌo yuvii̱ rá veꞌ ne̱ Jesucristó, ne̱ nanoꞌ nij soꞌ rej catu̱u̱ nij soꞌ rá veꞌ cuchru̱j nij soꞌ man síí ranꞌ rihaan Jesucristó a. 19 Tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ caꞌve̱e cache̱n nij soꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ a. Cheꞌé dan cavii nij soꞌ xráá veꞌ, ne̱ cayaꞌ nij soꞌ yuꞌuj xráá veꞌ, cheꞌé rej caꞌve̱e ti̱nanij nij soꞌ man síí ranꞌ rihaan Jesucristó a. 20 Ga̱a queneꞌen Jesucristó se vaa cuchumán uxrá rá nij tuvi̱ꞌ síí ranꞌ yoꞌ se vaa caꞌve̱e nahu̱un soꞌ quiꞌya̱j Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí ranꞌ yoꞌ, ne̱:
―Navij cacunꞌ xráá so̱ꞌ, na̱nj tinu̱j ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
21 Ne̱ cuno nij síí fariseo cuno nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés cuno nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ nana̱ nihánj ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a:
―Da̱j si̱j me síí nihánj, ne̱ aꞌmii soꞌ nana̱ vaa nij rihaan Diose̱ ga̱. O̱rúnꞌ Diose̱ uun nucua̱j tinavi̱j cacunꞌ xráá yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a.
22 Queneꞌen Jesucristó da̱j nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
―Me cheꞌé nuchruj ra̱a̱ soj nana̱ na̱nj ga̱. 23 Tuꞌva rma̱ꞌán ꞌu̱nj se vaa navij cacunꞌ xráá síí nihánj, rá soj a̱ naꞌ. Caꞌve̱e cata̱j u̱u̱n níꞌ navij cacunꞌ xráá síí nihánj naꞌ. Ase caꞌve̱e doj cata̱j níꞌ na̱xagaa soꞌ, ne̱ cache̱e̱ soꞌ cuaj, cata̱j níꞌ xa̱ꞌ. 24 Dan me se me rá ꞌu̱nj xca̱j soj cuentá se vaa síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej ne̱ no̱ xcúún ꞌu̱nj ti̱navíí ꞌu̱nj cacunꞌ xráá nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Dan me se cataj Jesucristó rihaan síí naꞌvee cache̱e̱ a:
―Rihaan so̱ꞌ si̱j naꞌvee cache̱e̱ taj ꞌu̱nj, ne̱ nacue̱ so̱ꞌ tuvéé so̱ꞌ, ne̱ nánꞌ so̱ꞌ tucuá so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan síí na̱j rihaan yuvéé yoꞌ a.
25 Nu̱ꞌ da̱nj tuꞌva Jesucristó, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naxaga̱a̱ síí ranꞌ yoꞌ niꞌya̱j taranꞌ nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ nacué soꞌ tuvéé soꞌ, ga̱a ne̱ nanꞌ soꞌ tucuá soꞌ, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii soꞌ cheꞌé Diose̱ a.
26 Dan me se caꞌanj rá taranꞌ nij yuvii̱ ma̱n rá veꞌ yoꞌ, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa veꞌé uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa:
―Niha̱ꞌ uxrá vaa suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen níꞌ cuanꞌ ado̱nj ―taj nij yuvii̱ yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nacúún Jesucristó man Leví, ne̱ canocoꞌ Leví man soꞌ a
27 Quisíj nahuun síí ranꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó xeꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ man ꞌo̱ síí aꞌnéj puextó cuꞌna̱j Leví a. Ne̱ ne̱ síí cuꞌna̱j Leví ꞌo̱ veꞌ aꞌnéj nii puextó man yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱:
―Ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
28 Ga̱a ne̱ tanáj Leví man cunuda̱nj rasu̱u̱n nica̱j soꞌ, ne̱ naxuma̱a̱n soꞌ, canocoꞌ soꞌ man Jesucristó, caꞌanj soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa me rá Jesucristó ra̱cuíj soꞌ man nij síí tumé cacunꞌ a
29 Ga̱a ne̱ canuû ndoꞌo chaꞌanj noco̱o tucuá Leví cheꞌé Jesucristó, quiꞌyaj Leví a. Ne̱ ma̱n queꞌe̱e̱ ndoꞌo tuviꞌ soꞌ síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ yoꞌó yuvii̱ do̱ꞌ, mán tucuá Leví, ne̱ ne̱ nij soꞌ ga̱ nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a. 30 Dan me se ma̱n nij síí fariseo do̱ꞌ, síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés noco̱ꞌ man nij síí fariseo do̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ cheꞌé Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó a. Dan me se cataj nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés:
―Me cheꞌé chá soj chraa ne̱ ꞌo soj na ga̱ nij síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, ga̱ yoꞌó nij síí tumé cacunꞌ do̱ꞌ, ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó a.
31 Ga̱a ne̱ dan me se cataj maꞌa̱n Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Síí vaa nucua̱j roꞌ, ne nanoꞌ nij soꞌ man doctor maꞌ. Ma̱a̱n se síí ranꞌ roꞌ, me síí nanoꞌ man doctor ado̱nj. Ga̱a ne̱ ase vaa síí ranꞌ roꞌ, da̱nj vaa nij síí nihánj ado̱nj. 32 ꞌO̱ se ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj canacu̱nj ꞌu̱nj man síí sa̱ꞌ maꞌ. Cheꞌe̱ nij síí tumé cacunꞌ caꞌnaj se vaa ca̱nica̱j nimán nij soꞌ ne̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ se‑na̱na̱j ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese síí sa̱ꞌ me soj, rá soj, ne̱ nuveé si̱j canacu̱nj ꞌu̱nj man me soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé ne tocoꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ a
33 Ga̱a ne̱ nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés me se cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Me cheꞌé, ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan síí utaꞌ ne man yuvii̱ me se tocoꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ do̱ꞌ, naꞌvíj nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱ veé da̱nj ꞌyaj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ núj si̱j fariseo do̱ꞌ, tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ me se ne tocoꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ do̱ꞌ, ne naꞌvíj nij soꞌ do̱ꞌ, rihaan Diose̱ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
34 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ:
―Ase vaa síí cuchruj saꞌanj vaa ꞌu̱nj, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e toco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱j xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ, rá soj ga̱. Ase vaa síí cataj xca̱j man chana̱ ne̱ ma̱n tuviꞌ soꞌ do̱ꞌ, da̱nj vaa nij síí ma̱n nihánj cuano̱, ne̱ anuû ndoꞌo chaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ cuano̱ maꞌ. 35 Tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un yaníj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ, quiꞌya̱j yuvii̱, ga̱a ne̱ nano̱ rá nij síí nihánj, ga̱a ne̱ toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a.
36 Ga̱a ne̱ caꞌmii Jesucristó yoꞌó nana̱ rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:
―Ase vaa yatzíj sinꞌ vaa tucuáán nga̱ noco̱ꞌ soj, ne̱ se̱ guun cusi̱nꞌ níꞌ yatzíj naca̱ ne̱ naꞌne̱j níꞌ man yatzíj nga̱ maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ga̱a ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ yatzíj naca̱ yoꞌ, quiꞌya̱j yatzíj nga̱ na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ ino̱ uxrá ga̱a̱ yatzíj naca̱, quiꞌya̱j yatzíj nga̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj. 37 Ne̱ dan me se ase vaa nuj nga̱ nuj araa nii na vinó vaa uún soj a. Ne̱ se̱ caꞌvee tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj se‑tucua̱nj ꞌu̱nj man soj maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa na vinó naca̱ vaa nana̱ tucuꞌyón ꞌu̱nj, ne̱ se̱ guun cara̱a yuvii̱ na vinó naca̱ rque nuj nga̱ maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j yuvii̱, ne̱ cuya̱nj na vinó cunu̱u xe̱e̱ na vinó, ne̱ se̱ cacuá nuj nga̱ maꞌ. Cheꞌé dan canu̱u̱ yoꞌ, ne̱ caya̱nj na vinó rihaan yoꞌóó a. 38 Cheꞌé dan araa nii na vinó naca̱ rque nuj naca̱, ne̱ ꞌo̱ mán sa̱ꞌ na vinó rque nuj yoꞌ a. Cheꞌé dan ina̱nj rihaan síí naca̱ síí ne nocoꞌ tucuáán nga̱ tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj se‑na̱na̱j na̱nj ado̱nj. 39 Ne̱ taj síí gu̱un rá coꞌo̱ na vinó naca̱, sese a̱j coꞌo soꞌ na vinó nga̱ maꞌ. ꞌO̱ se sa̱ꞌ doj vaa na nga̱, cata̱j soꞌ na̱nj á. Ne̱ da̱nj vaa gue̱e̱ soj, ina̱nj tucuáán nga̱ nocoꞌ soj, ne̱ cheꞌé dan naꞌvej soj canoco̱ꞌ soj tucuáán naca̱ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ a.