8
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nij chana̱ racuíj man Jesucristó a
Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó queꞌe̱e̱ chumanꞌ, caꞌmii natáj soꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌanj chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ soꞌ a. Ne̱ caꞌanj chana̱ nahuun sa̱ꞌ quiꞌyaj Jesucristó ga̱ nij soꞌ a. Dan me se taꞌa̱j noꞌ me níí nahuun quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j noꞌ me níí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán quiꞌyaj Jesucristó a. Chana̱ cuꞌna̱j Mariá Magdalena me ꞌo̱ noꞌ, ne̱ noꞌ me níí curiha̱nj chi̱j nana̱ chre̱e nimán quiꞌyaj Jesucristó a. Ne̱ yoꞌó noꞌ roꞌ, me níí cuꞌna̱j Juana, ne̱ nica̱ noꞌ roꞌ, me síí cuꞌna̱j Chuza síí nicu̱nꞌ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes a. Ne̱ yoꞌó chana̱ caꞌanj ga̱ Jesucristó roꞌ, me níí cuꞌna̱j Susana a. Ne̱ vaa queꞌe̱e̱ doj nij chana̱ caꞌanj ga̱ nij soꞌ a. Nu̱ꞌ nij chana̱ nihánj roꞌ, me níí racuíj man nij tuvi̱ꞌ Jesucristó se vaa rqué nij noꞌ siꞌyaj nij noꞌ rasu̱u̱n cachiin man nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a.
Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé ꞌnúú trigó tixꞌnuu̱ yoꞌo̱ soꞌ a
Dan me se cavii queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij yuvii̱ daj a̱ chumanꞌ, caꞌanj ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ dan me se quisíj cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó nanó soꞌ se‑cuento̱ ꞌnúú trigó rihaan nij soꞌ a. Cataj Jesucristó nana̱ nihánj a:
―Dan me se curiha̱nj ꞌo̱ síí me rá cuchru̱j naa̱ ꞌnúú trigó, ne̱ tixꞌnuu̱ soꞌ ꞌnúú trigó rihaan yoꞌóó, ne̱ cayuu do̱j ꞌnúú trigó yoꞌ rá chrej chéé yuvii̱, ne̱ curuꞌmaan cheꞌé yuvii̱ man yoꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ xtâj, chá xtâj man ꞌnúú trigó na̱j rá chrej yoꞌ, ne̱ dan me se navij nu̱ꞌ ꞌnúú trigó yoꞌ, quiꞌyaj nij xtâj na̱nj ado̱nj. Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu rihaan yuvej rej ta̱j catu̱nꞌ yoꞌóó a. Xraꞌ ꞌnúú, tza̱j ne̱ cuchrii naa̱ leꞌe̱j cheꞌé se taj noco̱o ꞌyoo táá xráá yuvej yoꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu scaꞌnúj coj tanj, ne̱ dan me se yo̱o doj cachij coj tanj yoꞌ rihaan naa̱ leꞌe̱j, ne̱ quinavij nu̱ꞌ naa̱ leꞌe̱j, quiꞌyaj coj tanj na̱nj ado̱nj. Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ, ne̱ naa̱ yoꞌ roꞌ, cachij sa̱ꞌ, ne̱ cientó ya̱ ꞌnúú cavii, quiꞌyaj ꞌo̱ ꞌo̱ ꞌnúú leꞌe̱j nii quinij rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ yoꞌ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii nucua̱j soꞌ, cataj soꞌ:
―Sese ta̱j yuꞌuj xréé soj, ne̱ cuno̱ soj nana̱ nihánj ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé nanó ndoꞌo Jesucristó cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n rihaan nij yuvii̱ a
Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó man soꞌ me cheꞌé nanó soꞌ cuentó cheꞌé ꞌnúú trigó yoꞌ a. 10 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ tihaa̱n Diose̱ nana̱ rihaan soj da̱j quiꞌya̱j Diose̱ ga̱a gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Tza̱j ne̱ rihaan yoꞌó nij yuvii̱ me se ina̱nj cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n nanó ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ ni̱ꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, nano̱ xre̱j nij soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ queneꞌen nij soꞌ do̱ꞌ, se̱ xcaj nij soꞌ cuentá do̱ꞌ, a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me taj se‑cuento̱ ꞌnúú trigó yoꞌ a
11 Canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ:
―Nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj cheꞌé se‑cuento̱ ꞌnúú trigó, ne̱ ase vaa ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa se‑na̱na̱ Diose̱ ado̱nj. 12 Ne̱ ase vaa ꞌnúú cayuu rá chrej roꞌ, da̱nj vaa taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ dan me se uno nij soꞌ do̱j tzinꞌ, tza̱j ne̱ ꞌnaꞌ síí chre̱e, ne̱ aꞌnéj síí chre̱e se‑na̱na̱ Diose̱ nimán nij soꞌ cheꞌé se naꞌvej rá síí chre̱e cuchuma̱n rá nij soꞌ ne̱ quinani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj. 13 Ne̱ ase vaa taꞌa̱j ꞌnúú trigó cayuu rihaan yuvej roꞌ, da̱nj vaa yoꞌó taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ uun niha̱ꞌ rá nij soꞌ, ne̱ do̱j orá nii ga̱a̱ chumán xa̱ꞌ rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ nu̱ꞌ ꞌnaꞌ sayuun rihaan nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ tanáj nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ne nocoꞌ raan nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ maꞌ. 14 Ne̱ ase vaa taꞌa̱j ꞌnúú cayuu scaꞌnúj tanj roꞌ, da̱nj vaa yoꞌó taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱ uún, ne̱ dan me se achén güii, ga̱a ne̱ anica̱j nij soꞌ niga̱nj nanó rá nij soꞌ cheꞌé rasu̱u̱n achiin man nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé saꞌanj do̱ꞌ, cheꞌé se niha̱ꞌ ndoꞌo vaa rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj rá nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan me tanáj xco̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ne ꞌyaj nij soꞌ se sa̱ꞌ a̱ maꞌ. 15 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱ me se ase vaa ꞌnúú cayuu rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ ne̱ sa̱ꞌ uxrá cachij yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa síí sa̱ꞌ uno se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa nij soꞌ, ne̱ veꞌé nanó xre̱j nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ noco̱ꞌ raan nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ina̱nj se sa̱ꞌ ꞌyaj nij soꞌ, ne̱ ne aꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ se‑na̱na̱ Diose̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé agaꞌ yaꞌan a
16 Dan me se guun cheꞌe̱ Jesucristó cataj soꞌ:
―Nuviꞌ a̱ ꞌó síí achrón yaꞌan raa̱ agaꞌ yaꞌan, ne̱ axríj yuve̱ soꞌ agaꞌ rque xruj do̱ꞌ, rque yuvéé do̱ꞌ maꞌ. Tana̱nj tocoꞌ nii agaꞌ yaꞌan rej xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ chugu̱u̱n yoꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí atúj rá veꞌ ado̱nj. 17 Dan me se a̱ ꞌó rasu̱u̱n caxríj yuve̱ yuvii̱ se̱ quiꞌnij yuve̱ maꞌ. Ya̱ nu̱riha̱nj yoꞌ, vaa güii, ne̱ cunuda̱nj yuvii̱ queneꞌe̱n, vaa güii ado̱nj. 18 Cheꞌé dan nuchru̱j ra̱a̱ soj nana̱ caꞌmij nihánj ei. ꞌO̱ se síí nariꞌ nana̱ roꞌ, doj a̱ nari̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ síí naꞌvej rá nari̱ꞌ sa̱ꞌ nana̱ roꞌ, tana̱nj doj a̱ caꞌne̱e̱ Diose̱ nana̱ nariꞌ soꞌ man soꞌ, ne̱ quina̱j u̱u̱n soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ase vaa nii Jesucristó do̱ꞌ, ase vaa tinúú Jesucristó do̱ꞌ, vaa nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱ a
19 Dan me se cuchiꞌ nii Jesucristó cuchiꞌ nij tinúú Jesucristó cuchiꞌ nda̱a rej va̱j Jesucristó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quinichru̱nꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, cheꞌé se ma̱n ndoꞌo yuvii̱ a. 20 Ne̱ cataj ꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Nicu̱nꞌ nií so̱ꞌ nicu̱nꞌ tinúú so̱ꞌ nicu̱nꞌ xeꞌ, ne̱ me rá nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ mán so̱ꞌ, Jesús ―taj soꞌ, cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan Jesucristó a.
21 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a:
―Ase vaa nií ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa tinúú ꞌu̱nj do̱ꞌ, vaa nij síí nihánj ado̱nj. ꞌO̱ se nanó xre̱j nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ꞌyaj nij soꞌ nda̱a vaa taj nana̱ yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan na do̱ꞌ, rihaan nana̱ do̱ꞌ, se vaa canicu̱nꞌ yoꞌ a
22 Dan me se ꞌo̱ güii catúj Jesucristó rque ꞌo̱ rihoo ga̱ cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj cunuda̱nj nij soꞌ nda̱a yoꞌó níchrej tuꞌva na lacuaná a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ rihoo chéé rihoo rihaan na, quiꞌyaj nij soꞌ a. 23 Do̱j caꞌanj rihoo, ne̱ cotoj Jesucristó a. Cachén ꞌo̱ orá nii, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nana̱ yuva̱a̱ cavii uxrá yoꞌ goꞌ ndoꞌo yoꞌ rihaan na, ne̱ dan me se catúj ndoꞌo na rque rihoo, ne̱ da̱j doj caꞌa̱nj ni̱j rihoo rque na a. 24 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó narii nij soꞌ nej rihaan soꞌ, ne̱:
―Da̱j doj cavi̱ꞌ níꞌ, na̱nj maestro ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ soꞌ man nana̱ do̱ꞌ, man na do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ canicunꞌ nana̱ canicunꞌ na do̱ꞌ, ne̱ canicunꞌ dínj rihaan na lacuaná yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó na̱nj ado̱nj. 25 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cataj soꞌ:
―Me cheꞌé ne amán rá soj niꞌya̱j soj man Diose̱ ga̱ ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
Tza̱j ne̱ caꞌanj rá nij soꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ:
―Da̱j si̱j me síí nihánj ga̱. Nda̱a rihaan nana̱ do̱ꞌ, nda̱a rihaan na do̱ꞌ, aꞌneꞌ soꞌ suun, ne̱ uno ro̱j yoꞌ aꞌmii soꞌ aso̱n ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Jesucristó man nij nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ snóꞌo a
26 Dan me se guun ga̱nꞌ rihoo nu̱u̱ Jesucristó ga̱ estadó Galilea, ne̱ cachén yoꞌ caꞌanj yoꞌ nda̱a níchrej tuꞌva na lacuaná yoꞌ, nda̱a rej ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Gadara a. 27 Cuchiꞌ nij soꞌ yoꞌóó yoꞌ, ne̱ nanij Jesucristó rihoo, ga̱a ne̱ nariꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ síí chiha̱nj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ soꞌ me síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, ne̱ taj yatzíj nu̱u̱ soꞌ do̱ꞌ, naꞌvej rá soꞌ ca̱yáán soꞌ veꞌ tucuá soꞌ do̱ꞌ, ina̱nj rihaan santó ne soꞌ do̱ꞌ a. 28-29 Dan me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e se vaa cu̱riha̱nj nana̱ chre̱e nimán soꞌ a. ꞌO̱ se quisíj queꞌe̱e̱ canó nana̱ chre̱e man soꞌ a. Dan me se nda̱a agaꞌ ne̱ꞌ numíj nii raꞌa soꞌ do̱ꞌ, tacóó soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ xuun soꞌ, ne̱ xꞌneꞌ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j nana̱ chre̱e man soꞌ caꞌanj nij soꞌ quij na̱nj ado̱nj. Dan me se ga̱a queneꞌen soꞌ man Jesucristó, ne̱ caguáj soꞌ, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ nucua̱j caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ:
―Veé neꞌén ꞌu̱nj se vaa taꞌni̱j Diose̱ síí sa̱ꞌ ndoꞌo mé so̱ꞌ, Jesús. Me cheꞌé ꞌnáꞌ so̱ꞌ rej né ꞌu̱nj ga̱. Cata̱j xnaꞌanj sa̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj maꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
30 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nana̱ chre̱e yoꞌ, cataj soꞌ:
―Da̱j cuꞌna̱j so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nana̱ chre̱e a.
Ne̱ dan me se cataj nana̱ chre̱e yoꞌ:
―Xꞌneꞌ noco̱o me núj á ―taj nij soꞌ cheꞌé rej a̱j catúj queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ a.
31 Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó se̱ gaa na̱nj caꞌne̱j soꞌ man nij soꞌ rej cunu̱u̱ rej nu̱u̱ yaꞌan, ne̱:
―Achíín niꞌya̱j ndoꞌo núj rihaan so̱ꞌ se̱ caꞌnéé so̱ꞌ man núj rej nu̱u̱ yaꞌan, man Jesús ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
32 Ne̱ dan me se chéé ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o xcáá rej tacaan rej yoꞌ, chá nij xoꞌ coj, ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó catu̱u̱ nij soꞌ nimán xcáá, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ nimán xcáá a. Ne̱ caꞌvej rá Jesucristó catu̱u̱ nij soꞌ nimán xcáá a. 33 Cheꞌé dan me curiha̱nj nij nana̱ chre̱e nimán snóꞌo, ne̱ catúj nij soꞌ nimán xcáá, ne̱ dan me se ruva̱a̱ uxrá tacaan nicu̱nꞌ tuꞌva na lacuaná rej va̱j nij xcáá yoꞌ, ne̱ ga̱a catúj nij nana̱ chre̱e nimán xcáá yoꞌ, ga̱a ne̱ cunánj ndoꞌo nij xoꞌ caꞌanj nij xoꞌ, ne̱ veé da̱nj vaj nij xoꞌ, ne̱ quinij nij xoꞌ rque na, ne̱ canó xráá nij xoꞌ na̱nj ado̱nj.
34 Dan me se queneꞌen nij síí tumé xcáá se vaa guun, ga̱a ne̱ cunánj nij soꞌ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ ma̱n tacaan do̱ꞌ a. 35 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ se vaa guun, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ rej nicu̱nꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ queneꞌen nij soꞌ man síí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán a. A̱j nanuû soꞌ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ dínj ne soꞌ rihaan Jesucristó a. Ne̱ a̱j tiꞌinj se snúú soꞌ, ne̱ nuu sa̱ꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. 36 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij síí queneꞌen rihaan nij yuvii̱ da̱j quiꞌyaj Jesucristó ne̱ nahuun sa̱ꞌ síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán a.
37 Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n chumanꞌ Gadara, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j taranꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌa̱nj yaníj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se catúj Jesucristó rque rihoo, ne̱ canica̱j soꞌ caꞌanj soꞌ a. 38 Ga̱a ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j síí nahuun sa̱ꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó caꞌa̱nj soꞌ ga̱ Jesucristó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá Jesucristó maꞌ.
39 ―Ca̱nica̱j so̱ꞌ nánꞌ so̱ꞌ tucuá so̱ꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ cheꞌé se sa̱ꞌ ndoꞌo quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Ga̱a ne̱ canica̱j síí nahuun sa̱ꞌ yoꞌ quinanꞌ soꞌ, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rihaan taranꞌ nij yuvii̱ ya̱nj chumanꞌ yoꞌ cheꞌé se sa̱ꞌ quiꞌyaj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé chala̱ cunii do̱ꞌ, cheꞌé chana̱ chij do̱ꞌ, nahuun sa̱ꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a
40 Nanica̱j Jesucristó, namán uún soꞌ tuꞌva na lacuaná a. Ga̱a ne̱ ma̱n ndoꞌo yuvii̱ naꞌvi̱j man soꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij yuvii̱ se vaa namán uún soꞌ a. 41 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ Jairo cuꞌna̱j soꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌni̱j raꞌa ꞌo̱ veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ dan me se canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌa̱nj Jesucristó tucuá soꞌ a. 42 Ne̱ o̱rúnꞌ ra̱a̱ taꞌnij cha̱na̱ soꞌ chala̱ cunii va̱j chuvi̱j yoꞌ, tza̱j ne̱ ranꞌ ndoꞌo yoꞌ, ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun rá soꞌ caꞌa̱nj Jesucristó tucuá soꞌ a.
Veé dan me caꞌanj Jesucristó ga̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj ndoꞌo yuvii̱ ga̱ soꞌ, ne̱ nda̱a raan maꞌa̱n chrej va̱j yuvii̱ ga̱ soꞌ a.
43 Dan me se scaꞌnúj nij soꞌ vaj ꞌo̱ chana̱ ranꞌ ndoꞌo, ne̱ quisíj chuvi̱j ya̱ yoꞌ xraꞌ ton man noꞌ, ne̱ cutunꞌ noꞌ cunuda̱nj saꞌanj vaa rihaan noꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó síí guun nucua̱j quiꞌyaj nahuun sa̱ꞌ noꞌ maꞌ. 44 Dan me se quinichrunꞌ noꞌ rej xco̱ Jesucristó, ne̱ canó raꞌa noꞌ do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. Dan me se nu̱ꞌ canó raꞌa noꞌ tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ canicunꞌ se xraꞌ ton man noꞌ na̱nj ado̱nj. 45 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó se vaa me síí canó raꞌa saga̱nꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij yuvii̱ ne cano̱ raꞌa saga̱nꞌ soꞌ maꞌ, taj nu̱ꞌ nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó:
―Ma̱a̱n cheꞌé se raan va̱j nij yuvii̱, ne̱ canó rmaꞌa̱n raꞌa ꞌo̱ soꞌ saga̱nꞌ so̱ꞌ, maestro ―taj Pedró rihaan Jesucristó a.
46 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Vaa ꞌo̱ yuvii̱ canó raꞌa saga̱nꞌ ꞌu̱nj ado̱nj. Neꞌenj se vaa nahuun yuvii̱ quiꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
47 Ga̱a ne̱ xcaj chana̱ cuentá se vaa queneꞌen Jesucristó se vaa quiꞌyaj noꞌ, ga̱a ne̱ riꞌíj man noꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ noꞌ, ne̱ canicunꞌ ru̱j noꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj noꞌ rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ se vaa ma̱a̱n se canó raꞌa noꞌ saga̱nꞌ Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ ma̱a̱n orá dan nahuun sa̱ꞌ noꞌ ne̱ canicunꞌ se xraꞌ ton man noꞌ, taj noꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a.
48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ, ne̱:
―Nahuún so̱ꞌ cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj, nocoj. Veꞌé caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ dínj ga̱a̱ nimán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan noꞌ a.
49 Ataa navi̱j caꞌmi̱i̱ Jesucristó, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí cavii tucuá Jairo, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jairo a:
―A̱j caviꞌ taꞌníí so̱ꞌ, ne̱ taj cheꞌé cara̱a̱ chrúú so̱ꞌ rihaan maestró a̱ maꞌ ―taj síí ꞌnaꞌ cataj xnaꞌanj rihaan Jairo a.
50 Dan me se cuno Jesucristó nana̱ caꞌmii síí caꞌnaꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Jairo a:
―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cuchuma̱n ya̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj, ne̱ quinahu̱un taꞌníí so̱ꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
51 Dan me se cuchiꞌ Jesucristó tucuá Jairo, ne̱ ne caꞌve̱j Jesucristó catu̱u̱ nij yuvii̱ rá veꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ ma̱a̱n Pedró do̱ꞌ, Juan do̱ꞌ, Jacobo do̱ꞌ, ro̱j ni̱ca̱ Jairo do̱ꞌ, caꞌvej soꞌ catu̱u̱ rá veꞌ ga̱ soꞌ a. 52 Dan me se taꞌvee ndoꞌo nij síí cunuu chre̱ꞌ rá veꞌ cheꞌé chala̱ cunii caviꞌ, ne̱ nanó uxrá rá nij soꞌ, ne̱ goꞌ nij soꞌ cuxruꞌ rucua̱a̱ nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ:
―Se̱ taꞌvee soj maꞌ. ꞌO̱ se ne cavi̱ꞌ noꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se otoj u̱u̱n noꞌ na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
53 Ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó cheꞌé se a̱j queneꞌen nij soꞌ se vaa a̱j caviꞌ ya̱ noꞌ a. 54 Tza̱j ne̱ catúj Jesucristó rá cuartó na̱j noꞌ, ne̱ quitaꞌaa soꞌ raꞌa noꞌ, ne̱ nacúún soꞌ man noꞌ, cataj soꞌ:
―Na̱xagaa so̱ꞌ, chala̱ cunii ―taj soꞌ rihaan noꞌ a.
55 Ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún noꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naxaga̱a̱ noꞌ, ne̱ nu̱ꞌ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan ro̱j ni̱ca̱ Jairo se vaa go̱ꞌ ro̱j soꞌ do̱j se chá cha̱ chala̱ cunii, taj Jesucristó rihaan ro̱j ni̱ca̱ Jairo a.
56 Dan me se caꞌanj rá ro̱j soꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
―A̱ ꞌó yuvii̱ se̱ cataj xnaꞌanj ro̱j so̱j rihaan da̱j quiꞌyáj cheꞌé chala̱ cunii maꞌ ―taj Jesucristó rihaan ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ a.