18
Nihánj me cuentó cheꞌé chana̱ caviꞌ nica̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo rihaan cuese̱ a
Ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé rej guun rá soꞌ xca̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cuentá se vaa no̱ xcúún nij soꞌ niga̱nj cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ se̱ guun rmi̱i̱ nij soꞌ maꞌ. Dan me se cataj Jesucristó a:
―ꞌO̱ cuese̱ cayáán rque ꞌo̱ chumanꞌ me yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ nuveé si̱j amán rá niꞌya̱j man Diose̱ do̱ꞌ, nuveé si̱j aráj cochro̱j rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, me cuese̱ yoꞌ a. Ne̱ yáán ꞌo̱ chana̱ caviꞌ nica̱ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ noꞌ cachíín niꞌya̱j noꞌ rihaan soꞌ se vaa quiꞌya̱j soꞌ sayuun man síí quiꞌyaj sayuun man noꞌ a. Ne̱ a̱ doj ne caꞌve̱j rá soꞌ ra̱cuíj soꞌ man noꞌ a. Tza̱j ne̱ ꞌo̱ güii me se guun rá maꞌa̱n cuese̱ yoꞌ, ne̱: “Caꞌve̱e se ne amán raj niꞌya̱j ꞌu̱nj Diose̱ do̱ꞌ, caꞌve̱e se ne aráj co̱chrój rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se guun rmi̱i̱ ndoꞌoj ꞌyaj chana̱ caviꞌ nica̱ nihánj, ne̱ cheꞌé dan caꞌne̱ꞌ ca̱chríí ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé síí ꞌyaj sayuun man noꞌ, ne̱ caꞌve̱e a. Se taj, ne̱ gu̱un rmi̱i̱ xréé ꞌu̱nj, quiꞌya̱j noꞌ vaa güii ado̱nj”, guun rá cuese̱ yoꞌ a ―taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cataj uún soꞌ― Xca̱j soj cuentá da̱j caꞌmii cuese̱ vaa quij nimán yoꞌ á. Ne̱ dan me se táá a̱ nij síí narii Diose̱, ne̱ nuvi̱i niga̱nꞌ aguáj ndoꞌo nij soꞌ, achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ Diose̱, tza̱j ne̱ se̱ caꞌneꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé nij síí ꞌyaj sayuun man nij soꞌ, rá soj naꞌ. Gu̱un ra̱a̱n ndoꞌo Diose̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ cacunꞌ, rá soj naꞌ. Se̱ guun da̱nj rá soj maꞌ. ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa raꞌya̱nj uxrá caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé nij síí ꞌyaj sayuun man nij síí narii soꞌ man ado̱nj. Tza̱j ne̱ dan me se asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj si̱j ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me daj yuvii̱ amán rá niꞌya̱j man Diose̱ nari̱j ga̱ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé vi̱j síí cachíín niꞌya̱j rihaan Diose̱ a
Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj rihaan taꞌa̱j yuvii̱ guun rá se vaa si̱j sa̱ꞌ ina̱nj me maꞌa̱n nij soꞌ ne̱ nachriꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man yoꞌó yuvii̱ a:
10 ―Canicunꞌ vi̱j snóꞌo rá nuvií noco̱o, cachíín niꞌya̱j ro̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. Yoꞌo̱ soꞌ roꞌ, me síí fariseo, ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, me síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó a.
11 ”Dan me se canicunꞌ síí fariseo yoꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ, ne̱ cataj soꞌ nana̱ nihánj rihaan Diose̱ a. ꞌO̱ se ne caꞌmi̱i̱ nucua̱j soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se rihaan maꞌa̱n soꞌ caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ: “Guun niꞌya̱j uxrá níꞌ, Ata̱j Diose̱. Guun niꞌya̱j uxrá níꞌ se vaa ne ꞌyáá ꞌu̱nj nda̱a vaa ꞌyaj yoꞌó nij yuvii̱ maꞌ. Dan me se xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ si̱j tihaꞌ yuꞌunj do̱ꞌ, si̱j tumé cacunꞌ do̱ꞌ, si̱j otoj ga̱ nica̱ yoꞌó yuvii̱ do̱ꞌ, me nij soꞌ, ne̱ ne ꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj maꞌ. Ne̱ guun niꞌya̱j níꞌ se vaa ne ꞌyáá ꞌu̱nj nda̱a vaa ꞌyaj síí nihánj síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó a. 12 Ne̱ vi̱j ya̱ aráj gue̱e̱ ꞌu̱nj cheꞌé se chá ꞌo̱ ꞌo̱ tu̱nj güii, ne̱ rqué ꞌu̱nj ꞌo̱ pesó rihaan daj a̱ chi̱ꞌ pesó ꞌyaj canaán ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ ei”, taj síí fariseo yoꞌ rihaan Diose̱ a.
13 ”Ne̱ ga̱nꞌ do̱j tzinꞌ nicunꞌ síí aꞌnéj puextó man yuvii̱ yoꞌ, ne̱ guun naꞌa̱j ndoꞌo soꞌ niꞌya̱j soꞌ man soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ na̱xcaj soꞌ rihaan soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ rej nicu̱nꞌ Diose̱ a. Tza̱j ne̱ goꞌ soꞌ se‑cuxru̱ꞌ soꞌ rucua̱a̱ maꞌa̱n soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: “Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj, Ata̱j Diose̱. ꞌO̱ se si̱j tumé cacunꞌ mej ado̱nj”, taj soꞌ rihaan Diose̱ a.
14 ”Ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa ga̱a quinanꞌ síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó yoꞌ tucuá soꞌ, ga̱a ne̱ a̱j cunuu sa̱ꞌ soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj á. Tza̱j ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, taj maꞌ. ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí me rá ta̱cavii sa̱ꞌ man maꞌa̱n, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un naꞌa̱j soꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ síí naquiꞌyaj nica̱ꞌ nimán, tza̱j ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ndoꞌo soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé caranꞌ rá Jesucristó niꞌya̱j soꞌ man neꞌej a
15 Ga̱a ne̱ nica̱j nij yuvii̱ man nij neꞌej caꞌnaꞌ nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a. ꞌO̱ se me rá nij yuvii̱ cuta̱ꞌ Jesucristó raꞌa soꞌ raa̱ nij neꞌej cheꞌé rej quiri̱ꞌ neꞌej xnaꞌanj niꞌya̱j neꞌej a. Tza̱j ne̱ queneꞌen nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó da̱j quiꞌyaj nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa ne nó xcúún nij neꞌej caꞌna̱ꞌ nij neꞌej rihaan Jesucristó a. 16 Tza̱j ne̱ canacúún Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Caꞌne̱ꞌ rá soj caꞌna̱ꞌ nij neꞌej rihanj á. Se̱ caráán soj chrej rihaan nij neꞌej mei. ꞌO̱ se tucua̱ nij síí vaa da̱nj roꞌ, me rej ya̱nj Diose̱ uun chij Diose̱ na̱nj ado̱nj. 17 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa síí naꞌvej rá gu̱un chij Diose̱ nimán, nda̱a vaa aꞌvej rá neꞌej gu̱un chij Diose̱ nimán neꞌej roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ cayáán soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé ꞌo̱ síí me rá ca̱yáán ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a
18 Dan me se xnáꞌanj ꞌo̱ síí nica̱j suun yoꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Maestro. Síí sa̱ꞌ uxrá mé so̱ꞌ ado̱nj. Da̱j qui̱ꞌyáj, ne̱ caꞌve̱e ca̱yánj ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ga̱ ―taj síí nica̱j suun yoꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
19 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Me cheꞌé cataj so̱ꞌ se vaa síí sa̱ꞌ uxrá mej ga̱. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ Diose̱ me síí sa̱ꞌ á. 20 Ne̱ a̱j neꞌén so̱ꞌ nij nana̱ noco̱o ya̱ ya̱ nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ se vaa canoco̱ꞌ níꞌ á. Dan me se taj nana̱ yoꞌ: “Se̱ cotoj so̱ꞌ ga̱ chana̱ nica̱ yoꞌó yuvii̱ maꞌ. Se̱ ticavíꞌ so̱ꞌ yuvii̱ maꞌ. Se̱ quiꞌyaj itu̱u̱ so̱ꞌ siꞌyaj yoꞌó yuvii̱ maꞌ. Se̱ nanó so̱ꞌ cuentó ne̱ cheꞌé yuvii̱ maꞌ. Cara̱a̱ co̱chróó so̱ꞌ rihaan réé so̱ꞌ do̱ꞌ, rihaan nií so̱ꞌ do̱ꞌ á”. Yoꞌ me nana̱ cu̱nó so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan síí nica̱j suun yoꞌ a.
21 ―Asi̱j ga̱a mej xnii me veꞌé unó ꞌu̱nj nu̱ꞌ nij nana̱ yoꞌ na̱nj á ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Da̱j o̱rúnꞌ rasu̱u̱n achiin ya̱ mán so̱ꞌ na̱nj ei. Dan me se cutuꞌve̱e̱ so̱ꞌ cunuda̱nj siꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ saꞌanj quiri̱ꞌ so̱ꞌ roꞌ, caxri̱i̱ so̱ꞌ ston nij síí nique̱, ne̱ cuma̱n ndoꞌo siꞌyáá so̱ꞌ rej xta̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ei. Ne̱ dan me se caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
23 Dan me se cuno síí nica̱j suun yoꞌ nana̱ nihánj, ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá soꞌ a. ꞌO̱ se síí ruꞌvee ndoꞌo me soꞌ a.
24 Dan me se niꞌya̱j Jesucristó man soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó:
―Sayu̱u̱n uxrá vaa quisi̱j nij síí vaa ndoꞌo saꞌanj rihaan ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj. 25 Dan me se neꞌen soj se vaa sayu̱u̱n ndoꞌo vaa cache̱n xcuu camelló yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá, tza̱j ne̱ caꞌve̱e a̱ doj cache̱n xcuu yoꞌ yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá, nda̱a rá se vaa síí ruꞌvee, ne̱ se̱ guun cache̱n maꞌa̱n síí ruꞌvee ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó a.
26 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí cuno nana̱ nihánj man Jesucristó, cataj nij soꞌ:
―Cheꞌé dan me se me síí gu̱un nucua̱j quinani̱i̱ rihaan sayuun ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
27 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Xa̱ꞌ rasu̱u̱n naꞌvee quiꞌya̱j maꞌa̱n ina̱nj yuvii̱, tza̱j ne̱ Diose̱ me síí uun nucua̱j quiꞌya̱j nu̱ꞌ rasu̱u̱n yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
28 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan soꞌ a:
―Ne̱ núj ga̱. A̱j tanáj núj nu̱ꞌ siꞌyaj núj, ne̱ canocoꞌ núj mán so̱ꞌ á ―taj Pedró rihaan Jesucristó a.
29 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Cuano̱ nihánj me se cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan soj se vaa síí tanáj veꞌ tucuá tanáj nica̱ tanáj tinúú tanáj tuviꞌ tanáj taꞌníí tanáj, cheꞌé rej gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, 30 uxrá doj a̱ rasu̱u̱n quiri̱ꞌ uún soꞌ ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj me se yoꞌo̱ ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa síj vaꞌnu̱j cataj xnaꞌanj Jesucristó se vaa cavi̱ꞌ soꞌ ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ a
31 Dan me se nica̱j Jesucristó chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌanj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ:
―Nihánj me caꞌanj níꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ asa̱ꞌ cuchiꞌ níꞌ, ne̱ quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá cheꞌé ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, 32 ne̱ dan me se ta̱cuachén nii manj rihaan nij síí yaníj, ne̱ caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ manj, ne̱ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ nij soꞌ manj, ne̱ quiri̱i̱ talúj nij soꞌ manj, 33 ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ cuartá xráj, ga̱a ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ manj a. Ga̱a ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
34 Ne̱ ne queneꞌe̱n uxrá nij soꞌ me cheꞌé caꞌmii Jesucristó da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se ne caꞌve̱e xca̱j nij soꞌ cuentá cheꞌé nana̱ yoꞌ maꞌ.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa naxraꞌ rihaan ꞌo̱ síí tuchri̱i, quiꞌyaj Jesucristó a
35 Dan me se ga̱a quinichrunꞌ Jesucristó chumanꞌ Jericó, ne̱ yáán ꞌo̱ síí tuchri̱i tuꞌva chrej, ne̱ achíín soꞌ caridad rihaan yuvii̱ a. 36 Dan me se cuno síí tuchri̱i yoꞌ se vaa cachén ndoꞌo yuvii̱ chrej rej ne̱ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan xnáꞌanj soꞌ man yuvii̱ cheꞌé rej va̱j ndoꞌo yuvii̱ chrej yoꞌ a. 37 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nii rihaan soꞌ se vaa Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret me síí achén rej ne̱ nij soꞌ a. 38 Ga̱a ne̱ dan me se caguáj síí tuchri̱i yoꞌ, cataj soꞌ:
―Ya̱ ya̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j David síí cane ga̱a naá mé so̱ꞌ, Jesús. Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ manj ei ―taj soꞌ, caguáj soꞌ a.
39 Ga̱a ne̱ cataj nij síí racuíj man soꞌ chéé soꞌ se vaa se̱ tuꞌva soꞌ da̱nj, ma̱a̱n se:
―Dínj ga̱a̱ tuꞌvá so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan síí tuchri̱i, tza̱j ne̱ doj a̱ nucua̱j caguáj soꞌ, cataj soꞌ:
―Taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j David mé so̱ꞌ ei. Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ manj ei ―taj soꞌ, caguáj soꞌ rihaan Jesucristó a.
40 Canicunꞌ Jesucristó, ne̱ canacúún Jesucristó man síí tuchri̱i se vaa ra̱cuíj nii man soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan Jesucristó a. Ne̱ ga̱a quinichrunꞌ síí tuchri̱i yoꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ, cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
41 ―Da̱j qui̱ꞌyáj mán so̱ꞌ, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ a.
―Curuvi̱ꞌ rihanj raj, Señor ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
42 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ:
―Caꞌve̱e curuvi̱ꞌ rihaan so̱ꞌ á. Ma̱a̱n cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj roꞌ, cheꞌé dan nahuun sa̱ꞌ so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó a.
43 Ne̱ nu̱ꞌ curuviꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ canocoꞌ soꞌ xcó Jesucristó, ne̱ nataꞌ soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ ga̱ soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ nij yuvii̱ queneꞌen da̱j quiranꞌ soꞌ cataj se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a.