22
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Judas ga̱a cutuꞌvéj yuve̱ soꞌ man Jesucristó a
Dan me se da̱j doj ca̱nuû chaꞌanj pascuá chaꞌanj chá nij yuvii̱ israelitá chraa yoꞌóó trigó a. Ne̱ nanoꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ cavi̱ꞌ Jesucristó, cheꞌé se ma̱n ndoꞌo yuvii̱ noco̱ꞌ man Jesucristó a.
Ne̱ catúj síí chre̱e cuꞌna̱j Satanás nimán síí cuꞌna̱j Judas Iscariote, ne̱ soꞌ me se yoꞌo̱ tuviꞌ maꞌa̱n chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me soꞌ a. Dan me se cavii soꞌ caꞌanj soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, ga̱ tanuu uun chij rihaan nij tanuu tumé nuvií do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ ne̱ ta̱cuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ ga̱a cuno nij soꞌ se‑na̱na̱ Judas, ne̱ guun ya̱ caꞌmii nij soꞌ ga̱ Judas se vaa rque̱ nij soꞌ saꞌanj man Judas a. Dan me se cataꞌ tuꞌva síí cuꞌna̱j Judas se vaa ta̱cuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ Judas aman caꞌve̱e ta̱cuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj queneꞌe̱n nij yuvii̱ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé rachrúún rqué Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé na vinó rqué soꞌ coꞌo̱ nij soꞌ do̱ꞌ a
Dan me se quisíj güii canuû chaꞌanj chá nii chraa yoꞌóó trigó, ne̱ güii dan me güii ticaviꞌ nij yuvii̱ israelitá matzinj leꞌe̱j cheꞌé Diose̱ a. Dan me se caꞌnéé Jesucristó man Pedró do̱ꞌ, man Juan do̱ꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ:
―Caꞌa̱nj ro̱j so̱j quiꞌya̱j chuvi̱i ro̱j so̱j cha̱ níꞌ ne̱ navi̱j rá níꞌ chaꞌanj pascuá ei ―taj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a.
Ga̱a ne̱ xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a:
―Me rej quiꞌya̱j chuvi̱i núj cha̱ níꞌ ga̱ ―taj ro̱j soꞌ a.
10 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
―Cuno̱ ro̱j so̱j nana̱ nihánj, se vaa asa̱ꞌ catúj ro̱j so̱j chumanꞌ yoꞌ, ne̱ nari̱ꞌ tuviꞌ ro̱j so̱j ga̱ ꞌo̱ síí táá chiha̱ ꞌo̱ cacuaj na, ne̱ canoco̱ꞌ ro̱j so̱j man soꞌ, catu̱u̱ ro̱j so̱j rá veꞌ catu̱u̱ soꞌ, 11 ne̱ cata̱j ro̱j so̱j rihaan síí tucua̱ veꞌ yoꞌ: “Xnáꞌanj maestró mán so̱ꞌ se vaa me rej ne̱ veꞌ cha̱ xtiꞌno̱ maestró chraa ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cheꞌé chaꞌanj pascuá, taj soꞌ a”, cata̱j ro̱j so̱j rihaan síí tucua̱ veꞌ yoꞌ a. 12 Ga̱a ne̱ ti̱haa̱n soꞌ ꞌo̱ veꞌ nataꞌ xi̱j rihaan ro̱j so̱j, ne̱ a̱j vaa chuvi̱i rá veꞌ yoꞌ, ne̱ ma̱n chruun mesá ma̱n chruun xlá ma̱n rá veꞌ yoꞌ a. Yoꞌ me rej quiꞌya̱j chuvi̱i ro̱j so̱j á ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a.
13 Dan me se cavii ro̱j soꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ nariꞌ ro̱j soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i ro̱j soꞌ cha̱ xtiꞌno̱ nij soꞌ chraa cheꞌé chaꞌanj pascuá a. 14 Ne̱ quisíj orá cha̱ xtiꞌno̱ nij soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ Jesucristó ga̱ yoꞌó nij apóstol cuneꞌ soꞌ man nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán taranꞌ nij soꞌ rihaan mesá a. 15 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Guun ndoꞌo raj cha̱ xtiꞌno̱ ꞌu̱nj cheꞌé chaꞌanj pascuá nihánj ga̱ nij soj cuano̱ nihánj ga̱a ataa qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun a. 16 ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa se̱ chá xtiꞌno̱ uún ꞌu̱nj ga̱ soj a̱ ꞌó chaꞌanj nihánj nda̱a se quisi̱j güii ca̱nuû chaꞌanj pascuá naca̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
17 Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ ꞌo̱ agaꞌ tazá na vinó, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
―Qui̱taꞌaa soj na nihánj, cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soj, ne̱ coꞌo̱ cunuda̱nj soj á. 18 ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa veé do̱j nihánj me coꞌo̱j, ne̱ se̱ coꞌoj ya̱j a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ quisíj güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ coꞌo̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
19 Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cuxraꞌ soꞌ rachrúún, ne̱ rqué soꞌ man nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Nee̱ manj me rachrúún nihánj na̱nj á. Caꞌve̱j rá ꞌu̱nj cavi̱ꞌ nee̱ manj cheꞌé soj, ne̱ cha̱ soj man nihánj, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ cu̱nuû rá soj manj ei ―taj soꞌ rihaan nij apóstol a.
20 Ga̱a ne̱ ase vaa quiꞌyaj soꞌ ga̱ rachrúún roꞌ, da̱nj quiꞌyaj uún soꞌ ga̱ agaꞌ nu̱u̱ na vinó ga̱a quisíj chá xtiꞌno̱ nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Na vinó nihánj roꞌ, me ton manj a. Cheꞌé ton manj roꞌ, rqué Diose̱ ꞌo̱ nana̱ rihaan soj da̱j quiꞌya̱j Diose̱ ga̱ soj a. Dan me se cheꞌé se caya̱nj ton manj roꞌ, cheꞌé dan me cara̱a̱ xꞌnaa Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ cacunꞌ tumé yuvii̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa maꞌa̱n Jesucristó cataj xnaꞌanj se vaa ta̱cuachén yoꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man soꞌ a
21 Ne̱ cataj uún Jesucristó a:
―Tza̱j ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa vaa ꞌo̱ síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj, ne̱ táá raꞌa soꞌ rihaan chruun mesá ta̱j raꞌaj nihánj cuano̱ ei. 22 ꞌO̱ se xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ caꞌa̱nj ꞌu̱nj cavi̱ꞌ ꞌu̱nj nda̱a vaa cataj xnaꞌanj maꞌa̱n Diose̱ a. Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
23 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ me tuviꞌ nij soꞌ me síí quiꞌya̱j da̱nj man Jesucristó, rá nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌya̱j níꞌ sese me rá níꞌ gu̱un níꞌ síí gu̱un chij doj rihaan tuviꞌ níꞌ a
24 Ga̱a ne̱ caꞌmii cunuꞌ cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me tuviꞌ nij soꞌ me síí gu̱un chij doj a. 25 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Nij síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ yaníj roꞌ, rii taꞌngaꞌ uxrá nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ tucuꞌnáj nii “síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ” man nij soꞌ na̱nj á. 26 Tza̱j ne̱ se̱ guun soj síí vaa da̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se tuviꞌ soj síí guun rá se vaa gu̱un chij soꞌ doj rihaan soj roꞌ, vaa cheꞌé gu̱un soꞌ síí noco̱ꞌ doj rihaan soj, ne̱ gu̱un soꞌ ase vaa ꞌo̱ se‑mo̱zó soj a. 27 Dan me se me síí me síí uun chij doj, rá soj ga̱: síí anica̱j coꞌoo rihaan mesá naꞌ, ase síí ya̱nj rihaan mesá xa̱ꞌ. Veé síí ya̱nj rihaan mesá me síí uun chij doj, rá soj a. Tza̱j ne̱ nihánj me se va̱j ma̱ꞌán ꞌu̱nj scaꞌnúj nij soj, ne̱ a̱j guún ꞌu̱nj mozó rihaan soj vaa na̱nj ado̱nj.
28 ”Ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ nij soj me nij síí cachéé ga̱ ꞌu̱nj ga̱a quiránꞌ ꞌu̱nj sayuun, 29 ne̱ ase vaa cuneꞌ Réj Diose̱ manj se vaa gu̱un chij ꞌu̱nj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ cune̱ꞌ ꞌu̱nj man soj cuano̱ 30 se vaa ca̱yáán soj rihaan xrúún ꞌu̱nj chruun mesá asa̱ꞌ guun chij ma̱ꞌanj, ne̱ cha̱ soj chraa ne̱ coꞌo̱ soj na ga̱ ꞌu̱nj ado̱nj. Ne̱ quita̱j soj chruun xlá sa̱ꞌ ndoꞌo, ne̱ caꞌne̱ꞌ soj cacunꞌ cheꞌé chuvi̱j nij xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii Jesucristó ga̱ síí cuꞌna̱j Simón Pedró a
31 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Simón Pedró a:
―Cu̱nó so̱ꞌ nana̱ nihánj caꞌmi̱j rihaan so̱ꞌ, Simón. ꞌO̱ se a̱j cachíín niꞌya̱j síí cuꞌna̱j Satanás rihaan Diose̱ se vaa caꞌve̱j rá Diose̱ quiꞌya̱j soꞌ sayuun man nij soj a. Dan me se ase vaa ꞌyaj nii man ꞌnúú trigó ga̱a tixrinꞌ nii ꞌnúú trigó rihaan rcuaa roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j síí chre̱e man soj, cheꞌé se guun rá soꞌ quiri̱ꞌ soj ado̱nj. 32 Tza̱j ne̱ a̱j cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan Diose̱ cheꞌé so̱ꞌ, se vaa se̱ caꞌneꞌ rá so̱ꞌ ga̱ suun amán rá niꞌya̱j manj a̱ maꞌ. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ nanica̱j nimán so̱ꞌ canocoꞌ uún so̱ꞌ manj roꞌ, ne̱ ra̱cuíj so̱ꞌ man nij tinúú so̱ꞌ se vaa cunu̱u sca̱ꞌ doj nimán nij soꞌ uún á ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Simón Pedró yoꞌ a.
33 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Tza̱j ne̱ a̱j caꞌnéé nimanj yoꞌo̱ cache̱e̱ ꞌu̱nj ga̱ so̱ꞌ, Señor. Caꞌve̱e se caxri̱i̱ nii tagaꞌ mán so̱ꞌ caꞌve̱e se ticavi̱ꞌ nii mán so̱ꞌ caꞌve̱e se, tza̱j ne̱ se̱ tanáj xco̱ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ maꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
34 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan Pedró a:
―Nihánj me cata̱j ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ da̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, Pedró. Neꞌén ꞌu̱nj se vaa asa̱ꞌ ataa cagua̱j toꞌloo nii̱ corá, ne̱ vaꞌnu̱j cata̱j so̱ꞌ se vaa ne neꞌén so̱ꞌ manj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan Pedró a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quira̱nꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó sayuun a
35 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
―Ga̱a caꞌnéé ꞌu̱nj man soj caꞌmi̱i̱ natáj soj se‑na̱na̱j rihaan nij yuvii̱ israelitá ne̱ taj nanj taj vitó taj canj taj caꞌanj nica̱j soj ga̱a caꞌanj soj, tza̱j ne̱ taj va̱j rasu̱u̱n cachiin man soj ga̱a caꞌanj soj, rá ꞌu̱nj a ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
―Taj va̱j a̱ doj rasu̱u̱n ne cachi̱in man núj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
36 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Ya̱j me se sese vaa xnánj soj do̱ꞌ, se‑vito̱ soj do̱ꞌ, ne̱ ni̱caj soj caꞌa̱nj soj á. Ne̱ sese taj yan vaj neê espadá rihaan soj, ne̱ quira̱a̱n soj ꞌo̱ taneê soj neê espadá á. Ne̱ sese nuviꞌ saꞌanj rihaan yoꞌo̱ tuviꞌ soj, ne̱ vaa cheꞌé cutuꞌve̱e̱ soꞌ se‑ro̱to̱ soꞌ, ne̱ quira̱a̱n soꞌ neê espadá ei. 37 ꞌO̱ se vaa nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ taj: “Cataj nii se vaa si̱j ꞌyaj cacunꞌ me soꞌ”, taj danj Diose̱ cheꞌé ꞌu̱nj, ne̱ vaa cheꞌé quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ cheꞌej a. ꞌO̱ se da̱j doj quinavi̱j se vaa ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
38 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Vaa vi̱j neê espadá rihaan níꞌ nihánj, Señor ―taj nij soꞌ a.
―Veé da̱nj me se da̱nj na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj Jesucristó ga̱a cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱ a
39 Ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó, nda̱a vaa cuꞌyón ina̱nj soꞌ quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ canocoꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej xco̱ soꞌ a. 40 Ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ rej yoꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ se vaa ca̱ráán Diose̱ chrej rihaan síí chre̱e se̱ gaa na̱nj gu̱un rá soj quiꞌya̱j soj cacunꞌ quiꞌya̱j síí chre̱e á ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
41 Ga̱a ne̱ naxuun soꞌ man soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ rej yaníj do̱j, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, 42 ne̱ cataj soꞌ rihaan Diose̱ a:
―Sese caꞌve̱e, ne̱ ca̱ráán raꞌá so̱ꞌ xráj, se̱ gaa na̱nj quira̱nꞌ uxrá ꞌu̱nj sayuun, tza̱j ne̱ sese ma̱ꞌán so̱ꞌ me rá qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌán so̱ꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌanj maꞌ ―taj Jesucristó, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
43 Ga̱a ne̱ curuviꞌ yoꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ cavii rej xta̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ nariꞌ nucuaj nimán soꞌ, quiꞌyaj se‑mo̱zó Diose̱ yoꞌ a. 44 Ne̱ nanó ndoꞌo rá soꞌ, ne̱ nucua̱j ndoꞌo cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cavii ndoꞌo nihaa̱ rihaan soꞌ, ne̱ ase vaa ton vaa nihaa̱ cavii rihaan soꞌ cayanj rihaan yoꞌóó a. 45 Ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ rej ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, tza̱j ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa cotoj nu̱ꞌ nij soꞌ, cheꞌé se nanó ndoꞌo rá nij soꞌ a. 46 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Me cheꞌé otoj soj ga̱. Na̱xuma̱a̱n soj cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ se̱ gaa na̱nj gu̱un rá soj quiꞌya̱j soj cacunꞌ quiꞌya̱j síí chre̱e á ―taj soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj nii ga̱a quitaꞌaa nii man Jesucristó a
47 Dan me se nicu̱nꞌ Jesucristó caꞌmii soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ caꞌnaꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱, ne̱ síí cuꞌna̱j Judas yoꞌo̱ tuviꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me síí táá ya̱a̱n rihaan nij yuvii̱, ne̱ quinichrunꞌ síí cuꞌna̱j Judas rihaan Jesucristó, cheꞌé rej guun rá soꞌ cachro̱n tuꞌva̱ soꞌ xruu̱ Jesucristó a. 48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan Judas a:
―Ne chiha̱nꞌ uxrá ꞌyáá so̱ꞌ, se vaa tacuachén so̱ꞌ manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ga̱a cachro̱n tu̱ꞌvá so̱ꞌ xruj, man Judas ―taj soꞌ rihaan Judas yoꞌ a.
49 Dan me se queneꞌen nij síí nicu̱nꞌ ga̱ Jesucristó da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a:
―Go̱ꞌ núj neê espadá raa̱ nij soꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
50 Ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ nij soꞌ roꞌ, goꞌ taneê soꞌ neê espadá raa̱ se‑mo̱zó xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ güéj nu̱ꞌ xréé yoꞌ rej nuva̱ꞌ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. 51 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Caꞌne̱ꞌ rá soj ga̱ suun ꞌyaj da̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó rej quiranꞌ chiꞌii̱ xréé mozó yoꞌ, ne̱ nu̱ꞌ orá nahuun sa̱ꞌ xréé mozó yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. 52 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, rihaan tanuu uun chij rihaan nij tanuu tumé nuvií do̱ꞌ, rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ a:
―Me cheꞌé ꞌnaꞌ neê espadá ꞌnaꞌ chruun ꞌnaꞌ ga̱ soj ga̱. Síí itu̱u̱ mé ꞌu̱nj, rá soj naꞌ. 53 ꞌO̱ se daj a̱ güii yáán ꞌu̱nj ga̱ nij soj rá nuvií noco̱o, tza̱j ne̱ ne gu̱un rá soj qui̱taꞌaa soj mán ꞌu̱nj maꞌ. Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se a̱j quisíj orá caꞌve̱e quiꞌya̱j soj nda̱a vaa me rá soj quiꞌya̱j soj, ne̱ nihánj me se caꞌve̱e gu̱un nucua̱j soj si̱j va̱j rej rmi̱ꞌ a ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Pedró ga̱a cataj soꞌ se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me soꞌ a
54 Dan me se quitaꞌaa nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Jesucristó rá veꞌ tucuá xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ ga̱nꞌ ga̱nꞌ canocoꞌ síí cuꞌna̱j Pedró rej xco̱ Jesucristó, ꞌnaꞌ soꞌ a. 55 Dan me se naranꞌ nii yaꞌan rá veꞌ, ne̱ yáán tacuachriin taranꞌ nii rihaan yaꞌan, ne̱ yáán síí cuꞌna̱j Pedró scaꞌnúj nij soꞌ a. 56 Dan me se yáán soꞌ rej chuguu̱n yaꞌan rihaan nij tuviꞌ xrej, ne̱ queneꞌen yoꞌo̱ mozó cha̱na̱ man soꞌ, ne̱ niꞌya̱j uxrá chana̱ yoꞌ man soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj mozó cha̱na̱ yoꞌ rihaan tuviꞌ noꞌ síí ma̱n ga̱ noꞌ a:
57 ―Síí nihánj roꞌ, me yoꞌo̱ síí cachéé ga̱ Jesucristó a ―taj chana̱ yoꞌ, niꞌya̱j yoꞌ man Pedró a.
Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan chana̱ yoꞌ a:
―Ne neꞌén ꞌu̱nj man soꞌ, man nocoj ―taj soꞌ a.
58 Ne̱ yoꞌó orá nii me se queneꞌen yoꞌó soꞌ man Pedró uún a:
―Yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí chéé ga̱ soꞌ mé so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Pedró a.
―Taj maꞌ. Nuveé si̱j chéé ga̱ soꞌ mé ꞌu̱nj, man tinu̱j ―taj Pedró yoꞌ a.
59 Dan me se cachén yoꞌó orá uún, ga̱a ne̱ nucua̱j caꞌmii yoꞌó soꞌ a:
―Ya̱ uxrá si̱j cachéé ga̱ Jesucristó me síí nihánj na̱nj ei. ꞌO̱ se si̱j cavii estadó Galilea me ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó chugua̱nj ―taj yoꞌó soꞌ a.
60 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan síí tuꞌva da̱nj a:
―Ne uno uxraj me taj so̱ꞌ, man tinu̱j ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
Ne̱ dan me se nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ caguáj toꞌloo a. 61 Ga̱a ne̱ canica̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ niꞌya̱j soꞌ man Pedró, ga̱a ne̱ nanuj rá Pedró se‑na̱na̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ: “Neꞌén ꞌu̱nj se vaa asa̱ꞌ ataa cagua̱j toꞌloo nii̱ corá, ne̱ vaꞌnu̱j cata̱j so̱ꞌ se vaa ne neꞌén so̱ꞌ manj maꞌ”, cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ quii a. 62 Dan me se ga̱a niꞌya̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man Pedró, ga̱a ne̱ curiha̱nj Pedró xeꞌ, ne̱ taꞌvee ndoꞌo soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj nii ga̱a cutaꞌ nii cacunꞌ xráá Jesucristó a
63 Ga̱a ne̱ nij síí quitaꞌaa man Jesucristó roꞌ, tihaꞌ ndoꞌo nij soꞌ man soꞌ, ne̱ goꞌ nij soꞌ xráá soꞌ a. 64 Ne̱ ga̱a goꞌ nij soꞌ xráá soꞌ me se caráán nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a:
―Cata̱j so̱ꞌ rihaan núj me síí goꞌ mán so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ, 65 ne̱ queꞌe̱e̱ doj nana̱ nij aꞌmii uún nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
66 Ne̱ ga̱a quisíj güii, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ dan me se nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, cunuu chre̱ꞌ, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Jesucristó rá veꞌ aꞌneꞌ nij soꞌ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:
67 ―Sese ya̱ si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ, rá so̱ꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan núj á ―taj nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Caꞌve̱e se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ se̱ cuchumán rá soj se‑na̱na̱j maꞌ. 68 Ne̱ sese xna̱ꞌanj ꞌu̱nj ꞌo̱ nana̱ man soj, tza̱j ne̱ se̱ cataj xnaꞌanj soj rihanj maꞌ. 69 Tza̱j ne̱ rej rihaan níꞌ me se xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ ca̱yáán ꞌu̱nj rej nuva̱ꞌ Diose̱ síí nucua̱j ndoꞌo a ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
70 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj cunuda̱nj nij soꞌ man Jesucristó, cataj nij soꞌ:
―Cheꞌé dan me taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ ―taj nij soꞌ rihaan soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Veé ya̱ nda̱a vaa cataj soj roꞌ, veé da̱nj vaa na̱nj á ―taj soꞌ a.
71 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a:
―Se̱ cachiin doj síí caꞌna̱ꞌ cata̱j xnaꞌanj rihaan níꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé síí nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n níꞌ me síí cuno da̱j tuꞌva soꞌ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.