19
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ne nó xcúún yuvii̱ quiriꞌi̱j yuvii̱ man nica̱ yuvii̱ a
Ga̱a ne̱ quisíj caꞌmii Jesucristó nana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ curiha̱nj soꞌ estadó Galilea, ne̱ caꞌanj soꞌ nda̱a rne̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán, nda̱a estadó Judea a. Ne̱ canocoꞌ uxrá yuvii̱ man soꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ nij síí ranꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cuchiꞌ do̱j síí fariseo rihaan Jesucristó, ne̱ me rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ caꞌmi̱i̱ Jesucristó a. Cheꞌé dan xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, cataj nij soꞌ:
―Sese ne chiha̱nꞌ ꞌyaj chana̱ nica̱ yoꞌo̱ snóꞌo, rá snóꞌo yoꞌ, ne̱ no̱ xcúún soꞌ quiriꞌi̱j soꞌ man noꞌ naꞌ ―taj nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―A̱j nayaa soj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ nana̱ taj se vaa asi̱j quiꞌyaj Diose̱ chumii̱, ne̱ quiꞌyaj Diose̱ snóꞌo, ne̱ quiꞌyaj Diose̱ chana̱, ne̱ vi̱j ro̱j soꞌ me yuvii̱, quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ vaa yoꞌó nana̱ taj: “Cheꞌé dan ta̱náj snóꞌo man rej soꞌ do̱ꞌ, man nii soꞌ do̱ꞌ, ne̱ veꞌé naca̱j snóꞌo man chana̱ nica̱ soꞌ, ne̱ ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ro̱j soꞌ ado̱nj”. Da̱nj taj danj Diose̱ a. Dan me se nuveé vi̱j ranꞌ yuvii̱ me ro̱j soꞌ asi̱j xcaj tuviꞌ ro̱j soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ roꞌ, vaa ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj. Dan me se maꞌa̱n Diose̱ quiꞌyaj xcaj tuviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne nó xcúún a̱ ꞌó yuvii̱ caꞌne̱ꞌ tanu̱u̱ yuvii̱ man ro̱j soꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj nij síí fariseo:
―Cheꞌé dan, me cheꞌé cataj xnaꞌanj Moisés se vaa na̱xcaj snóꞌo ꞌo̱ yanj cataj xnaꞌanj se vaa quiriꞌíj soꞌ chana̱ nica̱ soꞌ, ne̱ caꞌve̱e quiriꞌi̱j soꞌ man noꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ a.
Ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Cheꞌé se nichra̱j ndoꞌo nimán soj roꞌ, cheꞌé dan cataj xnaꞌanj Moisés rihaan soj se vaa na̱xcaj soj yanj yoꞌ, ne̱ quiriꞌi̱j soj nica̱ soj a. Tza̱j ne̱ asi̱j guun cheꞌe̱ Diose̱ quiꞌyaj Diose̱ man yuvii̱, ne̱ ne vaa da̱nj maꞌ. Cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sese ne coto̱j chana̱ nica̱ yoꞌo̱ soꞌ ga̱ yoꞌó chii, ne̱ sese riꞌíj rmaꞌa̱n soꞌ man chana̱ yoꞌ ne̱ xcaj soꞌ man yoꞌó chana̱, ne̱ síí tumé ndoꞌo cacunꞌ me maꞌa̱n soꞌ na̱nj ado̱nj. Veé ase vaa síí cotoj ga̱ na̱j guun chana̱ roꞌ, vaa soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
10 Ga̱a ne̱ cataj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ:
―Sese ne nó xcúún snóꞌo quiriꞌi̱j soꞌ man chana̱ nica̱ soꞌ, ne̱ taj cheꞌé xca̱j snóꞌo man chana̱ maꞌ. Ma̱a̱n se sa̱ꞌ doj cavi̱i̱ síí ne̱ u̱u̱n ado̱nj ―taj nij soꞌ a.
11 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―Nuveé tucua̱nj canoco̱ꞌ cunuda̱nj yuvii̱ me nana̱ caꞌmii soj maꞌ. Ma̱a̱n se do̱j vaa nij yuvii̱ canoco̱ꞌ tucuáán yoꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ei. 12 Dan me se vaa síí asi̱j caꞌngaa soꞌ, da̱nj naꞌvej rá soꞌ xca̱j soꞌ man chana̱, tza̱j ne̱ vaa yoꞌó soꞌ uún, ne̱ ga̱a me soꞌ xnii, ne̱ taꞌa̱j nij síí xco̱j ruva̱a̱ rá ne̱ maꞌa̱n nij soꞌ naquiꞌyaj capuú man taꞌa̱j xnii, ne̱ ga̱a achij xnii, ga̱a ne̱ naꞌvej rá soꞌ xca̱j soꞌ man chana̱ ga̱a̱ a̱ man ado̱nj. Dan me se vaa yoꞌó soꞌ uún, ne̱ caꞌve̱e na̱nj xca̱j soꞌ chana̱, tza̱j ne̱ ma̱a̱n se noco̱ꞌ ndoꞌo soꞌ man Diose̱, ne̱ me ndoꞌo rá soꞌ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ꞌyaj suun ndoꞌo soꞌ, ne̱ ne vaa yaꞌnúj rihaan soꞌ xca̱j soꞌ chana̱, rá soꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan naꞌvej ina̱nj rá maꞌa̱n soꞌ xca̱j soꞌ chana̱ a̱ man ado̱nj. Sese gu̱un nucua̱j yoꞌo̱ soꞌ canoco̱ꞌ soꞌ tucuáán yoꞌ, ne̱ veꞌé canoco̱ꞌ soꞌ tucuáán yoꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé caranꞌ rá Jesucristó niꞌya̱j soꞌ man neꞌej a
13 Ga̱a ne̱ nica̱j nij yuvii̱ man nij neꞌej caꞌnaꞌ nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a. Me rá nij yuvii̱ cuta̱ꞌ Jesucristó raꞌa soꞌ raa̱ nij neꞌej, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé nij neꞌej yoꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj xnaꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan nij yuvii̱ se vaa ne nó xcúún nij neꞌej caꞌna̱ꞌ nij neꞌej rihaan Jesucristó, taj nij soꞌ a. 14 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó:
―Caꞌne̱ꞌ rá soj caꞌna̱ꞌ nij neꞌej rihanj á. Se̱ caráán soj chrej rihaan nij neꞌej mei. ꞌO̱ se tucua̱ nij síí vaa da̱nj roꞌ, me rej ya̱nj Diose̱ uun chij Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
15 Ga̱a ne̱ cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ nij neꞌej, ga̱a ne̱ curiha̱nj soꞌ rej yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé yoꞌo̱ síí me rá ca̱yáán ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a
16 Dan me se cuchiꞌ yoꞌo̱ síí tachru̱u̱ yoꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ:
―Me suun sa̱ꞌ quiꞌya̱j sunj, ne̱ caꞌve̱e ca̱yánj ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ga̱ maestroꞌ ―taj soꞌ a.
17 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―Me cheꞌé xnáꞌanj so̱ꞌ manj cheꞌé se sa̱ꞌ ga̱. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ Diose̱ vaa sa̱ꞌ á. Tza̱j ne̱ sese me rá so̱ꞌ ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ cu̱nó so̱ꞌ nij nana̱ noco̱o ya̱ ya̱ nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan níꞌ á ―taj Jesucristó a.
18 ―Me nana̱ ga̱ ―taj síí tachru̱u̱ yoꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―Nana̱ nihánj a: “Se̱ ticavíꞌ so̱ꞌ yuvii̱ maꞌ. Se̱ cotoj so̱ꞌ ga̱ chana̱ nica̱ yoꞌó yuvii̱ maꞌ. Se̱ quiꞌyaj itu̱u̱ so̱ꞌ siꞌyaj yoꞌó yuvii̱ maꞌ. Se̱ nanó so̱ꞌ cuentó ne̱ cheꞌé yuvii̱ maꞌ. 19 Cara̱a̱ co̱chróó so̱ꞌ rihaan réé so̱ꞌ do̱ꞌ, rihaan nií so̱ꞌ do̱ꞌ á. Ase vaa ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ á.” Yoꞌ me nana̱ cu̱nó so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan síí tachru̱u̱ yoꞌ a.
20 ―Nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ unoj ado̱nj. Vaa yoꞌó se vaa achiin qui̱ꞌyáj naꞌ ―taj síí tachru̱u̱ yoꞌ rihaan Jesucristó a.
21 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Sese me rá so̱ꞌ cunu̱u sa̱ꞌ ina̱nj nimán so̱ꞌ, ne̱ cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ cutuꞌve̱e̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ siꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ saꞌanj quiri̱ꞌ so̱ꞌ roꞌ, caxri̱i̱ so̱ꞌ ston nij síí nique̱, ne̱ cuma̱n ndoꞌo siꞌyáá so̱ꞌ rej xta̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ei. Ne̱ dan me se caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó a.
22 Dan me se cuno síí tachru̱u̱ yoꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ caꞌanj u̱u̱n soꞌ, ne̱ nanó ndoꞌo rá soꞌ a. ꞌO̱ se síí ruꞌvee me soꞌ, ne̱ vaa ndoꞌo siꞌyaj soꞌ a.
23 Ga̱a ne̱ caꞌmii Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cataj soꞌ:
―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sayu̱u̱n uxrá vaa quisi̱j síí ruꞌvee ca̱yáán síí ruꞌvee ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj. 24 Dan me se neꞌen soj se vaa sayu̱u̱n ndoꞌo vaa cache̱n xcuu camelló rihaan yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá, tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa caꞌve̱e a̱ doj cache̱n xcuu yoꞌ yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá, nda̱a rá se vaa síí ruꞌvee, ne̱ se̱ guun cache̱n soꞌ ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó a.
25 Dan me se cuno nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ caꞌmii soꞌ, ne̱ caráyaꞌa̱nj uxrá nij soꞌ, cataj nij soꞌ:
―Cheꞌé dan me se me síí gu̱un nucua̱j quinani̱i̱ rihaan sayuun ga̱ ―taj nij soꞌ a.
26 Niꞌya̱j Jesucristó man nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Se̱ guun nucua̱j yuvii̱ quinani̱i̱ maꞌa̱n nij yuvii̱ rihaan sayuun maꞌ. Sayu̱u̱n uxrá vaa rihaan nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ Diose̱ me se ne sayu̱u̱n a̱ doj vaa rihaan soꞌ a̱ maꞌ. Canó rasu̱u̱n caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj soꞌ a.
27 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó a:
―Ne̱ núj ga̱. A̱j tanáj núj nu̱ꞌ siꞌyaj núj, ne̱ canocoꞌ núj mán so̱ꞌ á. Da̱j quira̱nꞌ núj ga̱ ―taj Pedró, xnáꞌanj soꞌ a.
28 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―Veé síí noco̱ꞌ manj me soj, ne̱ síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej ado̱nj. Ne̱ ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa asa̱ꞌ cunuu naca̱ chumii̱ nihánj, ne̱ asa̱ꞌ guun cheꞌe̱j cayánj gunj síí rii taꞌngaꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ca̱yáán chuvi̱j nij soj caꞌne̱ꞌ soj cacunꞌ cheꞌé chuvi̱j nij xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá ado̱nj. 29 Ne̱ síí tanáj veꞌ tucuá tanáj tinúú tanáj raꞌvij tanáj rej tanáj nii tanáj taꞌníí tanáj yoꞌóó tanáj canoco̱ꞌ soꞌ manj roꞌ, uxrá doj rasu̱u̱n quiri̱ꞌ uún soꞌ, ne̱ ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. 30 Tza̱j ne̱ queꞌe̱e̱ nij síí guun chij ndoꞌo rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ ei. Ne̱ queꞌe̱e̱ nij síí ne gu̱un chij rihaan chumii̱ nihánj me se gu̱un chij nij soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj.