26
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ꞌo̱ guun rá nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí uun chij do̱ꞌ, se vaa cavi̱ꞌ Jesucristó a
Síj cataj xnaꞌanj Jesucristó nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii uún soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cataj soꞌ:
―Neꞌen soj se vaa cache̱n vi̱j güii, ga̱a ne̱ ca̱nuû chaꞌanj pascuá, ne̱ ta̱cuachén nii manj rihaan nij síí cachro̱n manj rihaan rcutze̱ na̱nj ado̱nj. Da̱nj quiꞌya̱j nij soꞌ, cheꞌé se síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej a ―taj Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí uun chij do̱ꞌ, rihaan veꞌ xi̱j tucuá xrej ata̱ suun noco̱o doj síí cuꞌna̱j Caifás a. Ne̱ ꞌo̱ guun rá cunuda̱nj nij soꞌ se vaa tiha̱ꞌ yuꞌunj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ qui̱taꞌaa yuve̱ nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cavi̱ꞌ Jesucristó, quiꞌya̱j nij soꞌ, rá nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj nij soꞌ:
―Se̱ quitaꞌaa níꞌ man soꞌ ga̱a aman anuû chaꞌanj maꞌ. Ma̱a̱n se sese da̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ caꞌma̱an rá nij yuvii̱, ne̱ gu̱un sayuun, quiꞌya̱j nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caxríj ꞌo̱ chana̱ casté raa̱ Jesucristó a
Dan me se yáán Jesucristó chumanꞌ cuꞌna̱j Betania, ne̱ ne̱ soꞌ rá ꞌo̱ veꞌ tucuá síí cuꞌna̱j Simón síí canó luj riꞌyuj man, ne̱ yáán Jesucristó rihaan mesá, ne̱ cuchiꞌ yoꞌo̱ chana̱ rihaan soꞌ, ne̱ nica̱j chana̱ yoꞌo̱ agaꞌ catzi̱i̱ nu̱u̱ casté gunꞌ da̱j, ne̱ casté tuꞌve̱e̱ ndoꞌo me yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caxríj chana̱ casté raa̱ Jesucristó a. Ne̱ caꞌmaan rá nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Me cheꞌé tiriꞌ rmaꞌa̱n chana̱ nihánj casté sa̱ꞌ ga̱. Me cheꞌé ne cutuꞌve̱e̱ noꞌ casté, ne̱ quiri̱ꞌ uxrá noꞌ saꞌanj, ne̱ go̱ꞌ noꞌ saꞌanj yoꞌ man síí nique̱ ga̱ ―cataj nij soꞌ, niꞌya̱j nij soꞌ man chana̱ yoꞌ a.
10 Ne̱ queneꞌen Jesucristó da̱j vaa caꞌmii nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
―Me cheꞌé aꞌmii soj da̱nj niꞌya̱j soj man chana̱ ga̱. ꞌO̱ se veꞌé uxrá vaa quiꞌyaj noꞌ manj á. 11 ꞌO̱ se síí nique̱ me se daj a̱ güii mán nij síí nique̱ ga̱ soj, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j soj da̱nj ga̱ síí nique̱ ei. Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se vaa güii caꞌa̱nj ꞌu̱nj, ne̱ quina̱j u̱u̱n soj, ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j soj se lu̱j cheꞌej maꞌ. 12 Dan me se caxríj chana̱ nihánj casté raj, ne̱ cheꞌé dan neꞌen soj se vaa cachi̱nꞌ nii manj ado̱nj. 13 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa me rej maꞌa̱n caꞌmi̱i̱ natáj yuvii̱ se‑na̱na̱j nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n rihaan nu̱ꞌ chumii̱ nihánj roꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj uún nij yuvii̱ rihaan tuviꞌ yuvii̱ cheꞌé se vaa quiꞌyaj chana̱ nihánj manj, ne̱ se̱ quiniꞌyón yuvii̱ man chana̱ nihánj maꞌ ―taj Jesucristó a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cutuꞌvéj síí cuꞌna̱j Judas man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó a
14 Ga̱a ne̱ cavii síí cuꞌna̱j Judas Iscariote, caꞌanj soꞌ rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj a. Dan me se yoꞌo̱ tuviꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me síí cuꞌna̱j Judas yoꞌ a. 15 Dan me se cataj soꞌ rihaan nij xrej a:
―A̱ me se rque̱ soj manj, ne̱ ra̱cuíj ꞌu̱nj man soj ta̱cuachén ꞌu̱nj man Jesucristó rihaan soj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij xrej a.
Ne̱ goꞌ nij soꞌ ico̱ chi̱ꞌ saꞌanj platá catzi̱i̱ man síí cuꞌna̱j Judas yoꞌ a. 16 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ síí cuꞌna̱j Judas nuchruj ra̱a̱ soꞌ aman gu̱un nucua̱j soꞌ ra̱cuíj soꞌ man nij xrej ata̱ suun noco̱o doj, ta̱cuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa maꞌa̱n Jesucristó taj xnaꞌanj se vaa ta̱cuachén yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man soꞌ a
17 Ne̱ güii canuû chaꞌanj pascuá roꞌ, cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ:
―Me rej quiꞌya̱j chuvi̱i núj cha̱ xtiꞌno̱ níꞌ chaꞌanj pascuá, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
18 Ne̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan nij soꞌ se vaa catu̱u̱ nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cuchi̱ꞌ nij soꞌ rihaan yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ nana̱ nihánj rihaan soꞌ a: “Taj xnaꞌanj maestró rihaan so̱ꞌ se vaa da̱j doj quisi̱j se‑ora̱ soꞌ a. Ne̱ cha̱ xtiꞌno̱ soꞌ do̱ꞌ, nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ do̱ꞌ, chaꞌanj pascuá tucuá so̱ꞌ á”, cata̱j nij soꞌ rihaan síí ne̱ chumanꞌ yoꞌ, taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. 19 Dan me se quiꞌyaj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nda̱a vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan nij soꞌ, ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i nij soꞌ cha̱ xtiꞌno̱ nij soꞌ chaꞌanj pascuá a. 20 Ne̱ rej tiꞌnuu, ne̱ cayáán Jesucristó ga̱ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan mesá a. 21 Ne̱ ga̱a chá nij soꞌ chraa, ne̱ cataj Jesucristó:
―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa ta̱cuachén yoꞌo̱ tuviꞌ soj manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj ei ―taj Jesucristó a.
22 Ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ xnáꞌanj man Jesucristó, cataj ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ:
―ꞌU̱nj me síí quiꞌya̱j da̱nj niꞌ, Señorꞌ ―taj ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ a.
23 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―Síí tiguíj rachrúún ga̱ ꞌu̱nj rá coꞌoo roꞌ, soꞌ me síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj ado̱nj. 24 ꞌO̱ se taj danj Diose̱ se vaa caꞌa̱nj ꞌu̱nj cavi̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ne̱ ya̱ da̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun na̱nj á. Snóꞌo yoꞌ me se sese ne caꞌnga̱a̱ soꞌ, ne̱ cavii sa̱ꞌ soꞌ doj tza̱j ado̱nj ―taj Jesucristó a.
25 Ne̱ síí cuꞌna̱j Judas síí me rá ta̱cuachén man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó me se xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ:
―ꞌU̱nj me síí quiꞌya̱j da̱nj niꞌ, maestroꞌ ―taj maꞌa̱n soꞌ, xnáꞌanj maꞌa̱n soꞌ man Jesucristó uún a.
―Ya̱ uxrá cataj so̱ꞌ, veé so̱ꞌ quiꞌya̱j da̱nj ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé rachrúún rqué Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé na vinó rqué soꞌ coꞌo̱ nij soꞌ do̱ꞌ a
26 Ne̱ ga̱a chá nij soꞌ chraa ne̱ quitaꞌaa Jesucristó yoꞌo̱ rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún, ne̱ rqué soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Qui̱taꞌaa soj rachrúún nihánj, cha̱ soj man yoꞌ á. Nee̱ manj me rachrúún nihánj ei ―taj soꞌ a.
27 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó agaꞌ tazá nu̱u̱ na vinó, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ne̱ tacuachén soꞌ agaꞌ nu̱u̱ na vinó rihaan nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Coꞌo̱ taranꞌ soj na vinó nihánj á. 28 ꞌO̱ se ton manj me na nihánj, ne̱ cheꞌé ton manj roꞌ, rqué Diose̱ ꞌo̱ nana̱ rihaan soj da̱j quiꞌya̱j Diose̱ ga̱ soj a. Dan me se cheꞌé se caya̱nj ton manj roꞌ, cheꞌé dan me cara̱a̱ xꞌnaa Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ cacunꞌ tumé queꞌe̱e̱ yuvii̱ ado̱nj. 29 Ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa veé do̱j nihánj me coꞌoj, ne̱ se̱ coꞌoj ya̱j a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ quisíj güii gu̱un chij Réé ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ cunu̱u naca̱ chumii̱ nihánj, ne̱ coꞌo̱ níꞌ na vinó naca̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
30 Ga̱a ne̱ cachráá taranꞌ nij soꞌ chraꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cavii nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó se vaa gu̱un naꞌa̱j síí cuꞌna̱j Pedró ne̱ cata̱j soꞌ se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me soꞌ a
31 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Danj Diose̱ taj se vaa go̱ꞌ Diose̱ man síí tumé matzinj, ne̱ cuna̱nj nij matzinj chaꞌnu̱u̱ nij xoꞌ a. Ne̱ ya̱ ase vaa daán ꞌu̱nj matzinj vaa soj, ne̱ nii̱ corá gu̱un naꞌa̱j taranꞌ soj, ne̱ se̱ canocoꞌ soj manj a̱ maꞌ. 32 Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ quisíj cunuu iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, ne̱ quita̱j ya̱a̱n ꞌu̱nj rihaan soj caꞌa̱nj ꞌu̱nj estadó Galilea, ne̱ nari̱ꞌ tuviꞌ níꞌ estadó Galilea na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
33 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Pedró rihaan soꞌ a:
―Caꞌve̱e se ta̱náj taranꞌ nij soꞌ mán so̱ꞌ, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ tanáj ꞌu̱nj mán so̱ꞌ maꞌ ―taj Pedró a.
34 Ne̱ cataj Jesucristó:
―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cuano̱ se vaa a̱j neꞌén ꞌu̱nj se vaa nii̱ corá ga̱a ataa cagua̱j toꞌloo, ne̱ vaꞌnu̱j ya̱ cata̱j so̱ꞌ rihaan yuvii̱ se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ manj mé so̱ꞌ a ―taj Jesucristó rihaan Pedró a.
35 Ne̱ cataj Pedró:
―Taj maꞌ. Caꞌve̱e se ticavi̱ꞌ yuvii̱ man níꞌ, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ cataj ꞌu̱nj se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ mán so̱ꞌ mej maꞌ ―taj Pedró rihaan Jesucristó a.
Ne̱ ase vaa cataj Pedró roꞌ, da̱nj cataj taranꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj Jesucristó ga̱a cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱ a
36 Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó ga̱ nij soꞌ nda̱a yoꞌó rej cuꞌna̱j Getsemaní, ne̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan nij soꞌ:
―Cane̱ soj nihánj, na̱ꞌvi̱j soj mán ꞌu̱nj, ne̱ caꞌa̱nj ꞌu̱nj ga̱nꞌ do̱j tzinꞌ, ne̱ cachi̱nj ni̱ꞌyáj rihaan Réj a ―taj Jesucristó a.
37 Ne̱ nica̱j Jesucristó man Pedró do̱ꞌ, man ro̱j taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo do̱ꞌ, caꞌanj soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ quinanó ndoꞌo rá soꞌ a. 38 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan vaꞌnu̱j nij síí caꞌanj ga̱ soꞌ a:
―Nanó uxrá raj ado̱nj. Ma̱a̱n cheꞌé rej nanó ndoꞌo raj, quiꞌya̱j cavi̱ꞌ ꞌu̱nj, raj a. Quiꞌya̱j soj se ndoꞌo quina̱j soj nihánj, ne̱ se̱ cotoj soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan vaꞌnu̱j nij soꞌ a.
39 Ga̱a ne̱ cavii soꞌ yaníj do̱j tzinꞌ, ne̱ caꞌanj ca̱yáán rno̱ soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan Diose̱ a:
―Sese caꞌve̱e, ne̱ ca̱ráán raꞌá so̱ꞌ xráj, se̱ gaa na̱nj quira̱nꞌ uxrá ꞌu̱nj sayuun, tza̱j ne̱ sese ma̱ꞌán so̱ꞌ me rá qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌán so̱ꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌanj, man Ata̱j ―taj Jesucristó, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
40 Ga̱a ne̱ canica̱j uún soꞌ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan vaꞌnu̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa cotoj cunuda̱nj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Pedró a:
―Dan me se xa̱ꞌ soj me se a̱ ꞌó orá ne gu̱un nucua̱j soj ni̱ꞌyaj soj ga̱j a̱ maꞌ. Ya̱ naꞌ. 41 Ma̱a̱n se ni̱ꞌyaj soj, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ se vaa ca̱ráán Diose̱ rihaan síí chre̱e se̱ caxríj síí chre̱e chrej chiꞌi̱i̱ rque soj á. ꞌO̱ se niha̱ꞌ rá soj quiꞌya̱j soj se sa̱ꞌ, tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
42 Ga̱a ne̱ cavii uún soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j uún soꞌ rihaan Diose̱, cataj soꞌ:
―Sese se̱ caꞌvee quinani̱i̱ ꞌu̱nj rihaan sayuun ase vaa, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá so̱ꞌ, Ata̱j ―taj Jesucristó, cachíín niꞌya̱j soꞌ a.
43 Ga̱a ne̱ canica̱j uún soꞌ caꞌnaꞌ soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa cotoj uún vaꞌnu̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. ꞌO̱ se caꞌnaꞌ ndoꞌo nej rihaan nij soꞌ a.
44 Ga̱a ne̱ tanáj soꞌ man nij soꞌ, ne̱ cavii uún soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j uún soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ ase vaa cachíín niꞌya̱j soꞌ ga̱a rque̱ roꞌ, da̱nj vaa cachíín niꞌya̱j uún soꞌ rihaan Diose̱ a.
45 Ga̱a ne̱ canica̱j uún soꞌ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan vaꞌnu̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Caꞌve̱e coto̱j soj caꞌve̱e nara̱a̱n rá soj caꞌve̱e sese vaa yaꞌnúj rihaan soj á. Dan me se da̱j doj quisi̱j orá tu̱cuachén yoꞌo̱ soꞌ manj rihaan síí tumé ndoꞌo cacunꞌ, cheꞌé se mé ꞌu̱nj síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ado̱nj. 46 Na̱xagaa soj, caꞌa̱nj níꞌ na̱nj ei. Ni̱ꞌyaj soj nedi̱ꞌ. ꞌNaꞌ síí tu̱cuachén manj rihaan síí ta̱j riꞌyunj manj na̱nj chugua̱nj ―taj Jesucristó a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj nii ga̱a quitaꞌaa nii man Jesucristó a
47 Dan me se nicu̱nꞌ Jesucristó caꞌmii soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Judas yoꞌo̱ tuviꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ caꞌnaꞌ uxrá yuvii̱ ga̱ soꞌ, ne̱ nica̱j nij yuvii̱ neê espadá do̱ꞌ, chruun do̱ꞌ a. Dan me se nij yuvii̱ caꞌnéé nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij yuvii̱ caꞌnéé nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, me nij yuvii̱ caꞌnaꞌ a. 48 Ne̱ síí cuꞌna̱j Judas cataj xnaꞌanj rihaan nij yuvii̱ se vaa da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j soꞌ ga̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ cunu̱u ya̱a̱n nij yuvii̱ man Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
―Síí cachro̱n tuꞌvaj roꞌ, soꞌ me síí qui̱taꞌaa soj cuaj á ―taj síí cuꞌna̱j Judas a.
49 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ cuchiꞌ soꞌ cuaj rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
―Caꞌnaꞌ uxraj, na̱nj maestro ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ cachrón tuꞌva̱ soꞌ xruu̱ Jesucristó a.
50 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man Judas, cataj soꞌ:
―Me cheꞌé caꞌnáꞌ so̱ꞌ, ga̱ tinu̱ꞌ ―taj soꞌ rihaan Judas a.
Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ quitaꞌaa nij yuvii̱ man Jesucristó a.
51 Ne̱ yoꞌo̱ síí nicu̱nꞌ ga̱ Jesucristó me se quirii soꞌ taneê soꞌ neê espadá, ne̱ goꞌ soꞌ neê espadá yoꞌ raa̱ yoꞌo̱ se‑mo̱zó xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ veé dan güéj nu̱ꞌ xréé mozó yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. 52 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí nica̱j neê espadá yoꞌ a:
―Naꞌne̱j so̱ꞌ taneê so̱ꞌ á. ꞌO̱ se nu̱ꞌ yuvii̱ nica̱j neê espadá roꞌ, veé neê espadá quiꞌya̱j cavi̱ꞌ nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. 53 Ne̱ ne neꞌén so̱ꞌ se vaa gu̱un nu̱cuáj cachi̱nj ni̱ꞌyáj rihaan Réj, ne̱ caꞌna̱ꞌ queꞌe̱e̱ ndoꞌo se‑mo̱zó Réj rihanj cuano̱, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j cananj a. 54 Tza̱j ne̱ sese da̱nj qui̱ꞌyáj, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e quiꞌya̱j níꞌ nu̱ꞌ nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ nana̱ taj xnaꞌanj da̱j ga̱a̱ qui̱ránꞌ ꞌu̱nj ga̱ ―taj Jesucristó rihaan síí nica̱j neê espadá yoꞌ a.
55 Ne̱ canica̱j Jesucristó, cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a:
―Me cheꞌé nica̱j soj neê espadá nica̱j soj chruun nica̱j soj, caꞌnaꞌ soj ga̱. Síí itu̱u̱ mé ꞌu̱nj, rá soj naꞌ. Ne̱ ꞌo̱ se guun queꞌe̱e̱ güii cayáán ꞌu̱nj rá nuvií noco̱o, tucuꞌyón ꞌu̱nj se‑na̱na̱j rihaan nij yuvii̱, tza̱j ne̱ ne qui̱taꞌaa soj manj a. 56 Tza̱j ne̱ nihánj me se qui̱ránꞌ ꞌu̱nj nu̱ꞌ se vaa taj nana̱ cachrón nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá rihaan yanj a ―taj Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ tanáj cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó man soꞌ, ne̱ cunánj nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj nii ga̱a cutaꞌ nii cacunꞌ xráá Jesucristó a
57 Dan me se nij síí quitaꞌaa man Jesucristó me se nica̱j nij soꞌ man Jesucristó caꞌanj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Caifás xrej ata̱ suun noco̱o doj a. Ne̱ a̱j mán chre̱ꞌ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nij síí uun chij do̱ꞌ, rihaan síí cuꞌna̱j Caifás yoꞌ a. 58 Ne̱ ga̱nꞌ ga̱nꞌ canocoꞌ síí cuꞌna̱j Pedró xcó Jesucristó, ne̱ cuchiꞌ soꞌ rihaan chingá rej ya̱nj síí cuꞌna̱j Caifás yoꞌ, ne̱ catúj soꞌ rá chingá ne̱ caꞌanj ca̱yáán soꞌ ga̱ nij se‑mo̱zó xrej ma̱n rá chingá, queneꞌe̱n soꞌ da̱j quira̱nꞌ Jesucristó a.
59 Dan me se nanoꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj nanoꞌ nij cuese̱ nanoꞌ man yuvii̱ cata̱j xnaꞌanj cheꞌé cacunꞌ tumé Jesucristó a. Me rá nij soꞌ nari̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ rmi̱ꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ xráá Jesucristó ne̱ cavi̱ꞌ Jesucristó, rá nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó cacunꞌ tumé Jesucristó a̱ maꞌ. 60 Cheꞌé dan nda̱ꞌ se cuchiꞌ uxrá síí ne̱ rihaan nij cuese̱ caꞌmii ne̱ nij soꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j cacunꞌ quiriꞌ nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ xráá Jesucristó a̱ maꞌ. Veé dan, ne̱ cuchiꞌ vi̱j ro̱j soꞌ, 61 ne̱ cataj ro̱j soꞌ:
―Síí nihánj cataj se vaa gu̱un nucua̱j soꞌ ta̱cuanee soꞌ nuvií noco̱o nuvií naꞌvíj níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ rque vaꞌnu̱j güii cune̱ꞌ uún soꞌ nuvií yoꞌ, taj soꞌ ei ―taj ro̱j soꞌ a.
62 Ga̱a ne̱ canicunꞌ xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ:
―Me cheꞌé ne aꞌmii so̱ꞌ ga̱. Da̱j vaa nana̱ nihánj nana̱ aꞌmii ro̱j síí nihánj cheꞌé so̱ꞌ ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
63 Tza̱j ne̱ dínj táá Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj uún xrej ata̱ suun noco̱o doj rihaan Jesucristó a:
―Ase vaa nana̱ taj xnaꞌanj maꞌa̱n Diose̱ rihaan so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nana̱ nihánj nana̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ á. ꞌU̱nj me síí ya̱ ya̱ caꞌne̱ꞌ suun rihaan so̱ꞌ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ sese ya̱ ya̱ mé so̱ꞌ taꞌníí Diose̱ síí ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun á ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
64 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Ya̱ vaa nana̱ caꞌmii ma̱ꞌán so̱ꞌ ei. Ne̱ vaj a̱ doj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa nda̱a ya̱j queneꞌe̱n soj se vaa síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej, ne̱ queneꞌe̱n soj se vaa ca̱yáán ꞌu̱nj rej nuva̱ꞌ Diose̱ síí nucua̱j ndoꞌo ei. Ne̱ queneꞌe̱n uún soj se vaa caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quita̱j ꞌu̱nj xráá ngaa xta̱ꞌ caꞌna̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan xrej ata̱ suun noco̱o doj yoꞌ a.
65 Ga̱a ne̱ caꞌmaan rá xrej yoꞌ, ne̱ cutzinꞌ xrej yoꞌ saga̱nꞌ maꞌa̱n xrej, ne̱ cataj xrej rihaan tuviꞌ xrej a:
―Ni̱ꞌyaj soj vi̱j. Quij uxrá tuꞌva síí nihánj rihaan Diose̱ na̱nj ei. Se̱ cachiin doj síí caꞌna̱ꞌ cata̱j xnaꞌanj rihaan níꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé síí nihánj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se cuano̱ nihánj me se cuno maꞌa̱n soj nana̱ quij caꞌmii soꞌ se vaa ca̱yáán maꞌa̱n soꞌ rej xꞌnu̱j Diose̱, taj soꞌ ei. 66 Da̱j quiꞌya̱j níꞌ man soꞌ, rá soj ga̱ ―taj xrej, xnáꞌanj xrej man nij tuviꞌ xrej a.
―Cavi̱ꞌ soꞌ ei ―taj nij soꞌ a.
67 Ga̱a ne̱ quirii talúj nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ goꞌ nij soꞌ man Jesucristó a. Ne̱ coxro taꞌa̱j nij soꞌ xruu̱ Jesucristó, 68 ne̱ cataj nij soꞌ:
―Sese ya̱ ya̱ caꞌnéé Diose̱ mán so̱ꞌ ti̱nanii so̱ꞌ man yuvii̱ rihaan sayuun, ne̱ ra̱cuíj Diose̱ mán so̱ꞌ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan núj me síí goꞌ mán so̱ꞌ vi̱j ―taj nij soꞌ, caꞌmii naco̱o nij soꞌ man Jesucristó a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Pedró ga̱a cataj soꞌ se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me soꞌ a
69 Veé dan, ne̱ ne̱ Jesucristó ga̱ yoꞌó nij soꞌ rá veꞌ, ne̱ ne̱ síí cuꞌna̱j Pedró xeꞌ rá chingá a.
Ne̱ cuchiꞌ yoꞌo̱ mozó cha̱na̱ rihaan soꞌ, ne̱ cataj noꞌ:
―Ne̱ so̱ꞌ me yoꞌo̱ síí cachéé ga̱ Jesucristó síí cavii estadó Galilea á ―taj mozó cha̱na̱ yoꞌ rihaan Pedró a.
70 ―Taj maꞌ. Ne unó ꞌu̱nj me taj so̱ꞌ maꞌ ―taj Pedró cuno taranꞌ nij yuvii̱ cayáán ga̱ soꞌ a.
71 Ga̱a ne̱ curiha̱nj Pedró, ne̱ canicunꞌ soꞌ rej atúj yuvii̱ chingá a.
Ga̱a ne̱ queneꞌen yoꞌó mozó cha̱na̱ man soꞌ, ne̱ caꞌmii noꞌ rihaan nij yuvii̱ nicu̱nꞌ rihaan veꞌ ga̱ Pedró, cataj noꞌ:
―Síí nihánj cachéé ga̱ Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret asuun asanj ―taj chana̱ yoꞌ a.
72 Ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caꞌmii uún Pedró, cataj soꞌ:
―Taj maꞌ. A̱ doj ne neꞌenj man snóꞌo yoꞌ maꞌ ―taj Pedró yoꞌ a.
73 Ne̱ corá nii cuchiꞌ nij síí nicu̱nꞌ ga̱ Pedró rihaan Pedró, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Ya̱ ya̱ yoꞌo̱ síí cachéé ga̱ Jesucristó mé so̱ꞌ ei. ꞌO̱ se ase vaa nana̱ aꞌmii nij síí cachéé ga̱ Jesucristó roꞌ, vaa nana̱ aꞌmii so̱ꞌ chugua̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Pedró a.
74 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Pedró nucua̱j doj caꞌmii Pedró, cataj Pedró se vaa caꞌve̱e quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man soꞌ sese nuveé na̱na̱ ya̱ me nana̱ aꞌmii soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Ne neꞌenj man snóꞌo yoꞌ maꞌ ―taj uún Pedró, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caguáj toꞌloo a.
75 Ga̱a ne̱ ninuj rá Pedró nda̱a vaa cataj Jesucristó rihaan soꞌ quii se vaa ga̱a ataa cagua̱j toꞌloo, ne̱ vaꞌnu̱j cata̱j Pedró se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me maꞌa̱n Pedró maꞌ. Ga̱a ne̱ curiha̱nj Pedró xeꞌ, ne̱ uxrá taꞌvee Pedró a.