23
Pablo Judíoare Dutirá Petire ĩña, jĩĩyigʉ:
—Yáa wedera, yʉʉ catiré bʉrecorire tée mecʉ̃ãpʉmena Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ ãñurõ yeeripũnacʉtia, jĩĩyigʉ.
Ananías paiaré dutigʉ́ teeré tʉogʉ́, Pablo wesa nucũrã́rẽ ʉseropʉ páadutimiyigʉ cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩré wapa. Teero tiigʉ́, Pablo cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ:
—Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui. Mʉʉ tiiditórepigʉ niiã. Mʉʉ too duia, yʉʉre queti besegʉdʉ Moisés dutiré jĩĩrõbirora. Mʉʉ basirora tee dutirére netõnʉcã́gʉ̃ tiia, yʉʉre páadutigʉpeja, jĩĩyigʉ.
Too nucũrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira:
—Biiro ñañarõ wedeserijãrõ booa paiaré dutigʉ́ Cõãmacʉ̃ cṹũrigʉre, jĩĩyira.
Pablo cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Yáa wedera, cʉ̃ʉ̃ paiaré dutigʉ́ niirére yʉʉ masĩriatʉ. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóare niiã: “Mʉ́ãya macã macãrãrẽ dutigʉ́re ñañarõ wedeserijãña”, jĩĩã, jĩĩyigʉ.
Pablo too niirã́ saduceo basoca, ãpẽrã́ fariseo basoca niirĩ ĩñagʉ̃, bayiró bʉsʉrómena wedeseyigʉ:
—Yáa wedera, yʉʉ fariseo basocʉra niiã yʉʉ pacʉsʉ̃mʉã tiiróbirora. Basocá diarira masãrére yʉʉ padeóa. Ate yʉʉ padeoré wapa mʉ́ã yʉʉre ãno queti beserópʉ néeatia, jĩĩyigʉ.
Teeré tʉorá, fariseo basoca, saduceo basocamena bayiró cãmerĩ́ jĩĩyira. Teero tiirá, sĩcãrõména niimiãrira batajṍãyira. Saduceo basoca diarirapʉ masãrére, teero biiri ángelea, wãtĩã niirére padeoríya. Fariseo basocape teeré padeoóya. Cʉ̃́ã bayiró acaribíyira. Teero tiirá, sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá wʉ̃mʉnʉcãyira. Fariseo basoca niiyira. Bayiró cúasoremena wedemiyira:
—Ãnirẽ́ wapa ñañaré bʉaría. Apetó tiigʉ́, ángele cʉ̃ʉ̃rẽ wedesejĩyi, jĩĩmiyira.
10 Cʉ̃́ã bayiró cãmerĩ́ jĩĩnemorĩ ĩñagʉ̃, surara dutigʉ́ Pablore wéetamʉtõrĩ jĩĩgʉ̃, cuiyigʉ. Teero tiigʉ́, Pablo cʉ̃́ã watoapʉ niigʉ̃́rẽ surarare néeatidutiyigʉ. Cʉ̃́ã niirí wiicapʉ néewadutiyigʉ sũcã.
11 Tiiñami Jesús Pablo pʉto bauá, jĩĩyigʉ:
—Wãcũtutuaya. Atimacã́ Jerusalénpʉ yée quetire wedearirobirora Romapʉcãrẽ wedegʉdacu, jĩĩyigʉ.
Judíoa Pablore sĩãdʉgámirigue
12 Apebʉ́recope ãpẽrã́ judíoa yayióropʉ neã, “Pablore sĩãã́da” jĩĩmiyira. “Mecʉ̃ãmena yaari, sĩnirínʉcããda; Pablore sĩãtóarapʉ, yaaada. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãríatã, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañarõ tiiáro”, jĩĩmiyira. 13 Teero wedesera cuarenta nemorṍ niiyira. 14 Cʉ̃́ã paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá pʉtopʉ wáa, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira:
—Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ yaarinʉcããwʉ̃; Pablore sĩãã́dari sʉguero, yaaria. 15 Teero tiirá, mʉ́ã, niipetira mʉ́ãmena dutirá* Cʉ̃́ãmena dutirá Judíoare Dutirá Peti niiyira. Pecasãyemena “junta suprema” jĩĩcua. surara dutigʉ́re queti ticocoya. Cʉ̃ʉ̃ Pablore néediatiaro. “Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere ãñurõ sãĩñádʉgaga”, jĩĩcoya. Pablo mʉ́ã pʉto jeaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dara, cũmuãdacu, jĩĩmiyira.
16 Pablo bayio macʉ̃ cʉ̃́ã sĩãdʉgáre quetire tʉogʉ́, surara niirí wiicapʉ sããwa, Pablore queti wedeyigʉ. 17 Pablope cʉ̃ʉ̃ wederi tʉogʉ́, sĩcʉ̃ cien surara dutigʉ́re atiduti, jĩĩyigʉ:
—Ãnirẽ́ mʉʉ dutigʉ́ pʉtopʉ néewaya. Queti wedegʉdʉ tiiáyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ, jĩĩyigʉ.
18 Cʉ̃ʉ̃rẽ surara dutigʉ́ pʉtopʉ néewa, jĩĩyigʉ:
—Pablo marĩ peresu cʉogʉ́ yʉʉre atiduti, ãnirẽ́ mʉʉ pʉtopʉ néeatidutiawĩ. Queti wedegʉdʉ tiiáyigʉ mʉʉrẽ, jĩĩyigʉ.
19 Surara dutigʉ́ mamʉrẽ wãmopʉ ñee, néewa, basocá tʉohéropʉ sãĩñáyigʉ:
—¿Ñeenó queti wededʉgai yʉʉre? jĩĩyigʉ.
20 Mamʉpe cʉ̃ʉ̃rẽ wedeyigʉ:
—Judíoa mʉʉrẽ queti ticocoadacua. Niipetira “biiro tiiáda” jĩĩãyira. Pablore ñamigã Judíoare Dutirá Peti neãrṍpʉ néewadutiadacua mʉʉrẽ. “Cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere ãñurõ sãĩñádʉgaga”, jĩĩditoadacua. 21 Cʉ̃́ãrẽ tʉoríjãña. Cʉ̃́ã menamacãrã cuarenta nemorṍ ʉ̃mʉã́ cʉ̃ʉ̃rẽ duti, coteadacua. Cʉ̃́ã yaari, sĩniríadacua; cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãtóarapʉ, yaaadacua. Cʉ̃́ã “marĩ teero tiiríatã, Cõãmacʉ̃ ñañarõ tiiáro” jĩĩãyira. Quẽnotóaayira cʉ̃́ã tiiádarere. Mecʉ̃tígã mʉʉ “jáʉ” jĩĩré dícʉre yuera tiicúa, jĩĩyigʉ.
22 Surara dutigʉ́pe jĩĩyigʉ:
—Sĩcʉ̃norẽ “teeré cʉ̃ʉ̃rẽ wedeawʉ̃” jĩĩrijãña. Nocõrõrã niiã, jĩĩyigʉ.
Surara dutigʉ́ Pablore Félix pʉtopʉ ticocorigue
23 Surara dutigʉ́ cien surara dutirá pʉarã́rẽ atiduti, wedeyigʉ:
—Surarare quẽnodutíya. Cʉ̃́ã mecʉ̃ã ñami nueve niirĩ, wáaadacua Cesareapʉ. Doscientos surara dʉpomena wáaaro; setenta caballoamena pesawaaro; doscientos saderéyucʉre néewaaro. 24 Pablo cʉ̃ʉ̃ pesawaadara caballoacãrẽ quẽnoã́rõ. Apeyenó merẽã wáaro manirṍ Félix atiditá dutigʉ́pʉre néewaya, jĩĩyigʉ.
25 Wedetoa, paperapũ jóayigʉ. Ate cʉ̃ʉ̃ jóarigue tiiróbiro niiã:
26 “Yʉʉ Claudio Lisias, mʉʉ Félix Judea dita dutigʉ́re ãñudutia. 27 Yʉʉ mʉʉrẽ ticocogʉre judíoa ñeejããwã. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dara tiimíãwã. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ romanuãyʉ niirére tʉogʉ́, suraramena cʉ̃ʉ̃rẽ netõnéãwʉ̃. 28 ‘¿Ñeenó wapa cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãĩ?’ jĩĩ masĩdʉgagʉ, Judíoare Dutirá Peti neãrṍpʉ cʉ̃ʉ̃rẽ néediwaawʉ̃. 29 Judíoare dutiré maquẽ dícʉre ‘netõnʉcã́ãwĩ’ jĩĩ wedesããwã. Tee dícʉre cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrĩ, ñeenó wapa sĩãmasĩ́ña maniã́wʉ̃; cʉ̃ʉ̃ ñañarõ tiirípacari, peresuwiipʉ sõnecomasĩña maniã́wʉ̃. 30 Ãpẽrã́ judíoa ‘cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́da’ jĩĩré queti yʉʉpʉre jeaawʉ̃. Teero tiigʉ́, máata mʉʉpʉre ticocoa. Cʉ̃ʉ̃rẽ ãnopʉ́ wedesããrirare mʉʉpʉre ‘wedesãrã wáaya’ jĩĩãwʉ̃. Nocõrõrã niiã”,
jĩĩ jóayigʉ.
31 Tiiñami surara cʉ̃ʉ̃ dutiarirobirora Pablore néewa, néejeayira Antípatris macãpʉ. 32 Apebʉ́recope surara dʉpomena wáarira toorá cãmecópʉtʉaatiyira cʉ̃́ãya wiicapʉra sũcã. Caballoamena wáarira dícʉ Pablomena netõwáyira. 33 Cʉ̃́ã Cesareapʉ jea, surara dutigʉ́ jóaripũrẽ ticoyira tiidita dutigʉ́re. Pablocãrẽ cʉ̃ʉ̃pʉre ticoyira. 34 Cʉ̃ʉ̃ tiipũrẽ buetoa, Pablore sãĩñáyigʉ:
—¿Noo macʉ̃pʉ niiĩ mʉʉ? jĩĩyigʉ.
—Cilicia macʉ̃ niiã, jĩĩyigʉ.
35 —Mʉʉrẽ wedesãrã ãnopʉ́ jeari, mʉʉrẽ tʉogʉ́da, jĩĩyigʉ.
Teero jĩĩtoa, Pablore Herodeniiya wiicapʉ cotedutiyigʉ.

*23:15 Cʉ̃́ãmena dutirá Judíoare Dutirá Peti niiyira. Pecasãyemena “junta suprema” jĩĩcua.