5
Jesús ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ basocáre buerigue
Jesús paʉ nʉnʉrĩ́ ĩñagʉ̃, ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ mʉãwawi. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ jeanuãrĩ, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto neãwʉ̃. Ateré buewi:
Ateré tiiráno ʉseniya
(Lc 6.20-23)
—“Cõãmacʉ̃ tiiápuremena dícʉ cʉ̃ʉ̃ booré tiimasĩ́ã” jĩĩrã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa.
’Bóaneõrãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yeeripũnapʉ ʉsenire ticogʉdaqui.
’“Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũhẽrãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩri ditare ñeeãdacua.
’Diamacʉ̃́ maquẽ, teero biiri ãñurére bayiró tiidʉgárano ʉseniya. Cõãmacʉ̃ tiiápuremena cʉ̃ʉ̃ boorére tiimasĩ́ãdacua.
’Ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃daqui.
’Ãñuré wãcũ tʉgueñarãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ĩñaãdacua.
’Ãñurõ niirecʉtire wáari tiiráno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “yʉʉ põna niiĩya” jĩĩgʉ̃daqui.
10 ’Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ boorére tiiré wapa ãpẽrã́ ñañarõ netõrĩ́ tiinórãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa.
11 ’Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ jĩĩ, ñañarõ netõrĩ́ tiiádacua. Noo ñañarõ niiré jĩĩditoadacua mʉ́ãrẽ. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉ́ã ʉseniãdacu. 12 Too síropʉre mʉ́ã ʉ̃mʉã́sepʉ pairó wapatáre bʉaádacu. Teero tiirá, bayiró ʉseniña. Mʉ́ãrẽ tiiróbirora ñañarõ tiiáperucuyira mʉ́ã sʉguero niiriracãrẽ profetare.
Jesuré padeorá móã, sĩãwócore tiiróbiro niiĩya
(Mr 9.50; Lc 14.34-35)
13 ’Marĩ yaaré poaaro jĩĩrã, móãrẽ sã́ãã. Mʉ́ã móãbiro niiã atibʉ́recopʉre. Móã ocare petirí, ocanemorĩ tiimasĩ́ña manicú. Tee deero tiiádare mee niicu. Teero tiirá, teeré sopepʉtópʉ cõãjãcu. Basocá cʉtadiyócua.
14 ’Mʉ́ã sĩãwócore tiiróbiro niiã atibʉ́recopʉre. Sicamacã ʉ̃tãgʉ̃́ sotoapʉ niirí macãrẽ yayiómasĩña manicú. 15 Basocá sĩãwócorigare sĩãã́ri siro, moocṹriya. Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́rõpe péoya, niipetira tiiwiipʉ́ niirã́rẽ bóebatecoaro jĩĩrã. 16 Tiigá sĩãwócorobirora mʉ́ãcã basocá ĩñacoropʉre ãñurõ tiirécʉtiya. Mʉ́ã ãñurõ tiirí ĩñarã, ãpẽrãcã́ mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́rẽ “ãñunetõjõãgʉ̃ niiqui” jĩĩãdacua.
Moisére dutiré cṹũrigue maquẽ
17 ’Biiro wãcũrijãña yʉʉre: “Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóariguere cõãgʉ̃ atigʉ tiiájĩyi”, jĩĩ wãcũrijãña. Teeré cõãgʉ̃ mee atiwʉ. Teeré “diamacʉ̃́rã biirope niiã” jĩĩgʉ̃ atiwʉ. 18 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́se, atibʉ́reco niiritabere Cõãmacʉ̃ péerogã tee dutirére cõãriqui. Niipetire cʉ̃ʉ̃ “biiro wáaadacu” jĩĩrigue diamacʉ̃́ wáaro tiiádacu. 19 Tee dutirére péerogã netõnʉcã́gʉ̃no bʉ́ri niigʉ̃́ niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre. Ãpẽrãrẽ́ netõnʉcã́rĩ tiigʉ́nocã teerora biigʉdaqui. Ãpĩ tee dutirére diamacʉ̃́ tiigʉ́nope, ãpẽrãrẽ́ teeré tiidutígʉnope õpʉ̃ tiiróbiro niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre. 20 Mʉ́ãrẽ ate wedea: Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca “ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ boorére ãñurõ tiia” jĩĩmiya. Mʉ́ã cʉ̃́ã nemorṍ Cõãmacʉ̃ boorépere tiihéra, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricu.
Cúare ñañaniã
(Lc 12.57-59)
21 ’Tʉojĩ́yu mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Basocáre sĩãríjãña. Sĩãgʉ̃́no queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui”. 22 Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ ateré wedea: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉmena cúagʉno besegʉ́ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “mʉʉ wapamanígʉ̃ niiã” jĩĩ buijã́gʉ̃no Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “wáicʉ tiiróbiro wãcũré cʉoa mʉʉjã” jĩĩgʉ̃́norẽ pecamepʉ sóecõãrĩquio niiã.
23 ’Teero tiigʉ́, mʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́, apeyenó ticogʉdʉ tiicú. Ticoadari sʉguerogã, wãcũbʉacu: “Yáa wedegʉ cúa niiqui yʉʉmena; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiátʉ”, jĩĩ wãcũcu. 24 Mʉʉ ticoadarere duupéo, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóre sãĩsʉguégʉ wáaya. Teero tiiári siro, “Cõãmacʉ̃rẽ ticogʉda” jĩĩãriguere ticoya sáa.
25 ’Mʉʉrẽ wedesãrigʉmena queti beserópʉ wáarara, boyeromena quẽnosʉguéya. Quẽnosʉguéheri, mʉʉrẽ besegʉ́pʉre ticojãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ surarapʉre ticojãgʉ̃daqui sáa. Cʉ̃́ãpʉra peresuwiipʉ sõnecoadacua sáa. 26 Yʉʉ mʉʉrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉ wapatípetihegʉ, witiricu, jĩĩwĩ Jesús.
Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña
27 Jesús wedenemowĩ:
—Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña”. 28 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ numiṍrẽ ñañaré tiidʉgáremena ĩñagʉ̃́no cʉ̃ʉ̃ wãcũrémenarã coomena ñañarõ tiiárigʉbiro niitoaqui.
29 ’Diamacʉ̃́ macã capea ĩñaré* “Capea ĩñaré” jĩĩré “marĩ ñañaré tiidʉgáre” jĩĩdʉgaro tiia. mʉ́ãrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiigaré odewecõãjãña. Teero tiiró, sicaróra mʉ́ãya õpʉ̃ʉ̃ macãrõ cõõrĩ́, ãñujãã. Niipetiri õpʉ̃ʉ̃ pecamepʉ cõõrĩ́peja, ñañanetõjõãcu. 30 Diamacʉ̃́ macã wãmo “Diamacʉ̃́ macã wãmo” jĩĩré “marĩ ñañaré tiiré” jĩĩdʉgaro tiia. mʉ́ãrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiiwãmorẽ páatacõãjãña. Teero tiiró, sicaróra mʉ́ãya õpʉ̃ʉ̃ macãrõ cõõrĩ́, ãñujãã. Niipetiri õpʉ̃ʉ̃ pecamepʉ cõõrĩ́peja, ñañanetõjõãcu.
Nʉmosã́numiãrẽ cõãrijãña
(Mt 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18)
31 ’Mʉ́ã atecã́rẽ tʉojĩ́yu: “Nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, ‘atewapá mʉʉrẽ cõãã’ jĩĩrípũrẽ jóa, coore ticoro booa”. 32 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmo ãpĩména ñeeaperipacari, coore cõãgʉ̃, coore ʉ̃mʉã́mena ñeeapearigo tiiróbiro pʉtʉári tiiquí. Sĩcʉ̃ cõãnorigomena nʉmocʉtigʉcã ãpĩ nʉmoména ñañarõ ñeeapegʉ tiiróbiro pʉtʉáqui.
“Teerora tiiáda” jĩĩré maquẽ
33 ’Tʉojĩ́yu sũcã mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Mʉʉ ‘Cõãmacʉ̃ wãmemena tiigʉ́da’ jĩĩrirobirora jĩĩditoro manirṍ tiiyá”. 34 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ “teerora tiigʉ́da” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃ wãmemena jĩĩrijãña. “Ʉ̃mʉã́semena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃ dutiduiqui. 35 “Atibʉ́recomena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Atibʉ́recocã Cõãmacʉ̃ye dʉpori pesaró tiiróbiro niirõ tiia. “Jerusalénmenacãrẽ diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Tiimacãcã marĩ Õpʉ̃ tutuagʉya macã niiã. 36 “Yáa dupumena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Mʉ́ã teero jĩĩrémena sicadá póadare ñíirida o butirída wáari tiimasĩ́ricu. 37 Mʉ́ã tiiádara, “teerora tiiáda” jĩĩña; tiiríadara, “tiirícu” jĩĩjãña. Mʉ́ã jĩĩnemocorepʉja wãtĩ wãcũré niibocu.
Ñañarõ tiirí, cãmeríjãña
(Lc 6.29-30)
38 ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ capea páawari, mʉʉcã teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páawacãmeña. Upire páaperi, teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páapecãmeña”. 39 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉrẽ ñañarõ tiigʉ́norẽ teero ĩñajãña. Cãmeríjãña. Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ wasopúro diamacʉ̃́pere páari, apeniñapécãrẽ páaaro. 40 Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, besegʉ́re “cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiirígue wapa cʉ̃ʉ̃yaro camisare ticodutiya” jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, sotoá macãrõ mʉʉ sãñarṍcãrẽ ticojãña, tooré cʉ̃ʉ̃ booátã. 41 Surara apeyenórẽ sicaburo mʉʉrẽ néewadutiri, apeburó néewabosanemoña sũcã. 42 Mʉʉrẽ sãĩgʉ̃́norẽ ticoya. Apeyenórẽ mʉʉrẽ wasodʉgari, “wasoria” jĩĩrijãña.
Ĩñatutirare maĩdutírigue
(Lc 6.27-28, 32-36)
43 ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Mʉʉ menamacãrãrẽ maĩñá; mʉʉrẽ ĩñatutirapere ĩñatuti doocãméña”. 44 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ãrẽ ĩñatutirare maĩñá. Mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiráre Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya. 45 Mʉ́ã teero tiirá, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ põna niiãdacu. Cʉ̃ʉ̃ ãñurã́ pʉtopʉ, teero biiri ñañarã́ pʉtopʉcãrẽ muĩpũ bóeri tiii. Cʉ̃ʉ̃ booré tiirá pʉtopʉ, teero biiri cʉ̃ʉ̃ booré tiihéra pʉtopʉcãrẽ oco peari tiii. 46 Mʉ́ãrẽ maĩrã́ dícʉre maĩrĩ́, wapamaníã. Romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basoca teeré tiiíya. 47 Mʉ́ãya wedera dícʉre ãñurõ tiirá, ¿ñeenó ãñunemore ãpẽrãrẽ́ tiiẽ́ñogari? Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teeré tiiíya. 48 Mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ãñuré tiirécʉtigʉ tiiróbirora ãñuré tiirécʉtira niiña.

*5:29 “Capea ĩñaré” jĩĩré “marĩ ñañaré tiidʉgáre” jĩĩdʉgaro tiia.

5:30 “Diamacʉ̃́ macã wãmo” jĩĩré “marĩ ñañaré tiiré” jĩĩdʉgaro tiia.