8
Jesús cuatro mil basocáre yaaré ecarígue
(Mt 15.32-39)
Teebʉrecorire paʉ basocá neãrĩ, cʉ̃́ã yaaré petirí ĩñagʉ̃, Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre sʉocó, jĩĩyigʉ:
—Yʉʉ ãniãrẽ bóaneõ ĩñajõãga. Cʉ̃́ã yʉʉmena niirṍ itiábʉreco netõã. Teero tiirá, cʉ̃́ã yaaré petinójõãya. Cʉ̃́ãye wiseripʉ yʉʉ pʉtʉawadutiri, jʉabóara, maapʉ tʉomasĩ́re petijṍãbocua. Ãpẽrã́ yoaropʉ atiarira niiĩya, jĩĩyigʉ.
—Marĩ ãno basocá manirṍpʉre ¿deero tii ãniã paʉre yaaré bʉa, ecabógari? jĩĩyira cʉ̃ʉ̃ buerápeja.
—¿Noquẽpa pã cʉoi? jĩĩyigʉ.
—Sietepa cʉoa, jĩĩyira.
Jesús basocáre yepapʉ duidutiyigʉ. Pã sietepare née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pʉatásã, cʉ̃ʉ̃ bueráre batodutigʉ ticoyigʉ. Cʉ̃́ã basocápʉre batoyira. Wai metãrãgã pʉarã́gã cʉoyíra. Jesús cʉ̃́ãcãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticotoa, teerora batodutiyigʉ. Niipetira yaa, yapijõãyira. Yaatoaari siro, siete piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpóyira. Teeré yaarira cuatro mil watoa niiyira. Too síro cʉ̃́ãrẽ cʉ̃́ãye wiseripʉ pʉtʉawadutiyigʉ. 10 Máata Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena dooríwʉpʉ mʉãsã, Dalmanuta macã wesapʉ wáajõãyigʉ.
Jesuré tiiẽ́ñodutimirigue
(Mt 16.1-4; Lc 12.54-56)
11 Cʉ̃́ã jeari siro, fariseo basoca Jesuména cãmerĩ́tutira jeayira. “¿Niirṍrã cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ?” jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñodutimiyira. “Cʉ̃ʉ̃ teeré tiimasĩ́riqui”, jĩĩ wãcũmiyira. 12 Jesupé bayiró bóaneõremena jĩĩyigʉ:
—¿Deero tiirá atitó macãrã tiiẽ́ñodutigari? Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ãrẽjã tiiẽ́ñoridojãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ.
13 Cʉ̃́ãrẽ cõãwagʉ, dooríwʉpʉ mʉãsãyigʉ sũcã. Apeniñapʉ́ tĩãjõãyigʉ.
Fariseo basocaye pã púuri tiirígue
(Mt 16.5-12)
14 Apeniñapʉ́ tĩãwara, Jesús buerá cʉ̃́ã yaaadarere acabójãyira. Pã sicagára cʉoyíra. 15 Jesús cʉ̃́ãrẽ wedemiyigʉ:
—Fariseo basocaye pã púuri tiirére, Herodeye pã púuri tiirére tʉomasĩ́rõ booa, jĩĩmiyigʉ.
16 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tʉomasĩ́hẽrã: —Pã marĩ cʉohéri, teero jĩĩqui, jĩĩmiyira cʉ̃́ã basiro.
17 Jesús cʉ̃́ã teero jĩĩãriguere masĩjãyigʉ. Teero tiigʉ́, jĩĩyigʉ:
—¿Deero tiirá mʉ́ã “pã maniã” jĩĩ cãmerĩ́ wedesei? ¿Mʉ́ã tʉomasĩ́rii ména? ¿Mʉ́ãrẽ wãcũré manidójãĩ? 18 Capeari cʉorá niipacara, ĩñaria mʉ́ã. Cãmopéri cʉorá niipacara, tʉoría. Yʉʉ tiirére wãcũria mʉ́ã. 19 Tiibʉrecopʉ cinco mil ʉ̃mʉãrẽ sicamoquẽñepa pãmena ecawʉ́. ¿Noquẽ piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpóri? jĩĩyigʉ.
—Doce piseri, jĩĩyira cʉ̃́ãpeja.
20 —Apeyecã́rẽ sietepa pãmena cuatro mil basocáre ecawʉ́. Tiibʉrecore ¿noquẽ piseri seesã́ dadodʉpóri? jĩĩyigʉ.
—Siete piseri, jĩĩyira cʉ̃́ãpeja.
21 —Too docare teeré masĩpacara, ¿tʉomasĩ́rii ména? jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja.
Jesús Betsaidapʉ ĩñahẽgʉ̃rẽ netõnérigue
22 Betsaida macãpʉ tĩãjeayira. Toopʉ́ Jesús pʉto sĩcʉ̃ ĩñahẽgʉ̃rẽ néejeayira. Cʉ̃́ã Jesuré sãĩyíra:
—Ãnirẽ́ ñaapeóya, netõã́rõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyira.
23 Teero tiigʉ́, Jesús ĩñahẽgʉ̃ya wãmopʉ ñee, macã wesapʉ néewayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ capearipʉ ʉsecó eopéo, ñaapeó, sãĩñáyigʉ:
—¿Mʉʉrẽ apeyenó baumíĩto? jĩĩyigʉ.
24 Cʉ̃ʉ̃pe ĩñapõnʉcãjea, jĩĩyigʉ:
—Basocáre ĩñaã, ĩñagʉ̃peja. Cʉ̃́ã yʉʉ ĩñarĩ, wáanetõrã yucʉbiro bauúya, jĩĩyigʉ.
25 Jesús cʉ̃ʉ̃ye capearipʉ ñaapeónemoyigʉ. Teero tiiári siropʉ, cʉ̃ʉ̃ ĩñarĩ, cʉ̃ʉ̃ capeari quẽnojeá, ãñurõ bauyíro sáa. Niipetirere ãñurõ ĩñayigʉ. 26 Jesupé jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ:
—Mʉʉya wiipʉ diamacʉ̃́rã coecópʉtʉaya. Macãpʉre pʉtʉawarijãña. Teero biiri macã macãrãrẽ wederijãña, jĩĩyigʉ.
Pedro Jesuré “mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiã” jĩĩrigue
(Mt 16.13-20; Lc 9.18-21)
27 Too niiãrira Jesús, cʉ̃ʉ̃ buerá Cesarea Filipoya macã pʉto niiré macãrĩpʉ wáayira. Cʉ̃́ã too wáaropʉ cʉ̃ʉ̃ bueráre sãĩñáyigʉ:
—¿Basocá “¿noã niiĩ cʉ̃ʉ̃?” jĩĩĩ yʉʉre?
28 Cʉ̃́ãpe jĩĩyira:
—Sĩquẽrã mʉʉrẽ “Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “Elías niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “profetas menamacʉ̃ niigʉ̃ niiqui” jĩĩĩya, jĩĩyira.
29 —¿Mʉ́ãte “¿noã niiĩ?” jĩĩĩ yʉʉre? jĩĩyigʉ.
Pedro yʉʉyigʉ:
—Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã, jĩĩyigʉ.
30 —Teeré ãpẽrãrẽ́ wederijãña, jĩĩyigʉ cʉ̃́ãrẽ.
Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere wederigue
(Mt 16.21-28; Lc 9.22-27)
31 Cʉ̃́ãrẽ buenʉcãyigʉ sũcã.
—Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ bayiró ñañarõ netõrṍ niirõ tiiádacu. Bʉtoá dutirá, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá yʉʉre booríadacua. Sĩãdutíadacua. Cʉ̃́ã teero tiipacári, itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ.
32 Cʉ̃́ãrẽ tʉomasĩ́rõrã wedemiyigʉ. Teeré tʉogʉ́, Pedro Jesuré ãpẽrã́ tʉohéropʉ néewa, wedenʉcãyigʉ:
—Teeré jĩĩrijãña, jĩĩmiyigʉ.
33 Jesús cãmenʉcã́, cʉ̃ʉ̃ bueráre ĩña, Pedrore jĩĩyigʉ:
—Satanás tiiróbiro wedesegʉ tiia mʉʉjã. “¡Satanás, wáajõãgʉa; yʉʉ pʉtore niirijãña!” jĩĩã. Pedro, mʉʉ masĩria Cõãmacʉ̃ wãcũrére; basocá wãcũrõbiro wãcũã, jĩĩyigʉ.
34 Basocáre neãduti, cʉ̃́ãrẽ, cʉ̃ʉ̃ bueráre wedeyigʉ:
—Sĩcʉ̃ yʉʉre padeó, nʉnʉdʉgágʉno cʉ̃ʉ̃ booró tiidʉgárenorẽ tiidújããrõ. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩpacari, yʉʉre tʉonʉnʉ́searo. Teeré tiigʉ́, curusare apagʉ́ tiiróbiro niigʉ̃daqui. 35 Ãpĩ sĩãrére cuigʉno yʉʉre “masĩria” jĩĩgʉ̃́ pecamepʉ wáagʉdaqui. Ãpĩpé yʉʉre “masĩã” jĩĩ, yée quetire wedegʉ́pe teewapamena cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́, yʉʉmena catirucujãgʉ̃daqui. 36 Sĩcʉ̃ atibʉ́reco maquẽ niipetirere wapatápacʉ, cʉ̃ʉ̃ yeeripũnarẽ tiidióri, cʉ̃ʉ̃ cʉoré dee tiiádare niiricu. 37 Cʉ̃ʉ̃ catiré petihére ñeenómena wapatíriqui. 38 Atiditá macãrã ñañaré tiirá yʉʉre padeohéra niiĩya. Sĩcʉ̃ cʉ̃́ã watoapʉ niigʉ̃, yʉʉre “padeóa” jĩĩ, yée buerére “nʉnʉã” jĩĩgʉ̃́no boboríjããrõ. Too síro yʉʉ niipetira sõwʉ̃ yʉʉ Pacʉ asibatéremena, ángeleamena pʉtʉaatigʉdacu. Pʉtʉaatigʉ, yʉʉre bobosã́ririgʉre yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ bobosã́ricu; yʉʉre “masĩria” jĩĩrigʉre yʉʉcã “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩria” jĩĩgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ.