13
Jesús “Cõãmacʉ̃wii cõãnoãdacu” jĩĩrigue
(Mt 24.1-2; Lc 21.5-6)
Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ witiwari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ buegʉ́ tee wiserire ĩña, jĩĩyigʉ:
—Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ate wiseri cʉ̃́ã ʉ̃tãquiritõmena weeriguere ĩñaña. Ãñuré wiseri niiã, jĩĩyigʉ.
Jesupé jĩĩyigʉ:
—Mʉʉ weere wiserire ĩñamiã. Too síro ʉ̃tãqui apequí sotoápʉ weemʉãrigue pʉtʉáricu. Niipetire cõãnoãdacu, jĩĩyigʉ.
Atibʉ́reco petiádari sʉguero wáaadare
(Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24)
Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo Cõãmacʉ̃wii díamacʉ̃ niirígʉpʉ wáayigʉ. Toopʉ́ duiri, Pedro, Santiago, Juan, Andrés ãpẽrã́ tʉohéropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira:
—Wedeya ʉ̃sãrẽ. Mʉʉ wedearigue ¿deero biiri wáaadari? ¿Ñeenómena ĩñamasĩnoãdari, ate wáaadari sʉguerogãrẽ? jĩĩyira.
Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ:
—Ãñurõ tʉomasĩ́ña, ãpẽrã́ jĩĩditori jĩĩrã. Paʉ “yʉʉrá niiã; yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩãdacua. Paʉ cʉ̃́ãrẽ nʉnʉã́dacua.
’“Cãmerĩ́sĩãrã tiiáwã” jĩĩrĩ tʉoádacu. “Toopʉ́ cãmerĩ́sĩãrã tiiáyira” jĩĩré queticãrẽ tʉoádacu. Teeré tʉorá, cuirijãña. Tee wáaadare niijãrõ tiia. Teero wáapacari, atibʉ́reco petiádaro dʉsaádacu ména. Sicapõna macãrã apepõná macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Teero biiri sicadita macãrã apeditá macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Peeditapʉre dita cãmeñare wáaadacu. Jʉabóare wáaadacu. Teeména basocáre bayiró ñañarõ netõré nʉcãã́dacu.
’Mʉ́ã basiro ãñurõ wãcũ tʉgueñaña. Mʉ́ãrẽ dutirápʉre tico, judíoa neãré wiseripʉ tãnaã́dacua. Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa dutirá, õpãrã́ pʉtopʉ néewanoãdacu. Toopʉ́ jeara, yée maquẽrẽ wedemasĩãdacu. 10 Atibʉ́reco petiádari sʉguero, niipetire dita macãrã Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére queti tʉosesáadare niirõ tiia. 11 Mʉ́ãrẽ dutirá pʉtopʉ néewari, “¿deero jĩĩãdari cʉ̃́ãrẽ?” jĩĩ wãcũhẽrãrã wáawa. Mʉ́ã jearira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wãcũré ticogʉdaqui. Teeré wedeseya. Mʉ́ã mee wedeseadacu; Espíritu Santo wedesegʉdaqui. 12 Sĩcʉ̃põna dutirápʉre cãmerĩ́ wedesã, sĩãrĩ́ tiiádacua. Cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãcã cʉ̃́ã põnarẽ dutirápʉre wedesããdacua. Cʉ̃́ã põnacã teerora cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽ netõnʉcã́, diari tiiádacua. 13 Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa. Teero mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã ñañarõ tiipacári, yʉʉre padeorucújãrãrẽ Cõãmacʉ̃ netõnégʉ̃daqui.
14 ’Ñañanetõjõãgʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃rẽ padeorídojãgʉ̃rẽ ĩñaãdacu mʉ́ã. Cõãmacʉ̃wiipʉ too cʉ̃ʉ̃rẽ niidutiherore nucũrĩ ĩñaãdacu.* Tíatopʉre profeta Daniel teeré jóarigʉ niiwĩ. (Ateré buegʉ́ tʉomasĩ́ãrõ.) Too cʉ̃ʉ̃ nucũrĩ ĩñarã, Judea ditapʉ niirã́ ʉ̃tãyucʉpʉ dutijṍããrõ. 15 Wii sotoápʉ pesagʉ́no diiwá, wii popeapʉ niirére néegʉ̃ sããwaripacʉ, dutijṍããrõ. 16 Wesepʉ́ padegʉ́cã wiipʉ́ sutiré néegʉ̃ pʉtʉawaripacʉ, dutijṍããrõ. 17 Teero wáare bʉrecori niipacósãnumiãrẽ, põna ũpũrã́ cʉoráre bóaneõre bʉrecori niiãdacu. 18 “Tee púuriro niiré bʉrecori wáarijããrõ” jĩĩ, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. 19 Teero wáare bʉrecori basocáre ñañarõ netõré bʉrecori niiãdacu. Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco tiirí sirore, tée atitópʉre nocõrõ ñañarõ netõré maniríro niiwʉ̃. Too síropʉcãrẽ nocõrõ peti ñañarõ netõré maniã́dacu. 20 Tee ñañarõ netõré bʉrecorire Cõãmacʉ̃ dʉ́oriatã, sĩcʉ̃no netõrídojãgʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ beserirare tiigʉ́, teero wáare bʉrecorire dʉ́ogʉdaqui.
21 ’Teero wáari, sĩquẽrã mʉ́ãrẽ jĩĩditoadacua: “Jã́ã, ĩñaña. Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo ãno niiĩ”, jĩĩmiãdacua. “Toopʉ́ niiĩ”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ, padeoríjãña. 22 Paʉ jĩĩditora niiãdacua. Sĩquẽrã “yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩmiãdacua. “Profeta niiã”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Pee tiiẽ́ñore tiiádacua, cʉ̃́ãrẽ padeoáro jĩĩrã. Cõãmacʉ̃ beserirapʉrena padeodúri tiidʉgámiãdacua. 23 Mʉ́ã ãñurõ tʉomasĩ́ña. Tee niipetire niiãdarerena mʉ́ãrẽ yʉʉ wedesʉguetoaa, jĩĩyigʉ Jesús.
Jesús pʉtʉaatiadare
(Mt 24.29-35, 42, 44; Lc 21.25-36)
24 Jesús wedenemoyigʉ:
—Tee ñañarõ netõré bʉrecori siro muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ naĩtĩãjõãgʉ̃daqui. Ñami macʉ̃cã bóeriqui. 25 Ñocõã́ ñaacodiadacua. Niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ cãmeñanoãdacua. 26 Teero wáari, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õmebʉrʉáripʉ tutuaremena asibatédiatiri, basocá ĩñaãdacua. 27 Too síro ángeleare ticocogʉdacu. Cʉ̃́ã néõãdacua yʉʉ beserirare atibʉ́reco niipetiropʉ niirã́rẽ.
28 ’Mʉ́ãrẽ oterigʉ higueragʉmena queoré ticogʉda. Tiigʉ́ pṹũrĩ wasorí, “cʉ̃ma wáaadaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩã. 29 Tee tiiróbirora yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, “niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadaro péerogã dʉsacú” jĩĩmasĩña. 30 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atitó macãrã cʉ̃́ã diaadari sʉguero, tee niipetire yʉʉ jĩĩãrigue wáaadacu. 31 Ʉ̃mʉã́se, atiditá peticódiaadacu. Yʉʉ wedesere doca petirícu. Niirucujããdacu.
32 ’Yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉreco, tii horare masĩña maniã. Ángelea ʉ̃mʉã́se macãrã masĩriya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã masĩria. Yʉʉ Pacʉ sĩcʉ̃rã masĩqui.
33 ’Mʉ́ãcã tiibʉrecore masĩria. Teero tiirá, ãñurõ wãcũtutua, ĩñacoya. 34 Mʉ́ãrẽ queorémena wedegʉda. Sĩcʉ̃ basocʉ́ niiyigʉ yoaropʉ wáagʉ. Cʉ̃ʉ̃ wáaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare cʉ̃ʉ̃ya wiire “coteya” jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ãcõrõrẽ cʉ̃́ã padeadarere cṹũyigʉ. Sope coterí basocʉre ãñurõ ĩñacodutiyigʉ. 35 Cʉ̃́ã tiiróbiro mʉ́ãcã ĩñacorucujãña. Mʉ́ãcã mʉ́ã Õpʉ̃ coeádari bʉrecore masĩricu. Náĩcũmurĩ, ñami deco, cãrẽquẽ wederi, o bóeritabe niiboqui. 36 Yʉʉ wãcũña manirṍ pʉtʉaatigʉ, mʉ́ãrẽ cãnirã́rẽ bʉajeádʉgariga. 37 Yʉʉ mʉ́ãrẽ jĩĩrére niipetirare jĩĩgʉ̃da: Ãñurõ ĩñacorucujãña, jĩĩyigʉ Jesús.

*13:14 Tíatopʉre profeta Daniel teeré jóarigʉ niiwĩ.