Carta Jyayupø Santiago'is
Santiago'is jyajyayajpa aunque jujta'mbø
1
Øjchøṉø Santiago. Øjtzi coyospøjtzi Dioscømø y ndø Comi Jesucristocø'mø. Nø'mø mi ṉgø'vejatyam yøṉ carta va'cø mi yuschi'tamø mitzta'm Israejlis macvøstøjcapyø 'yune'is chacyajupø 'yuneta'm mi ijtamupø'is yø'qui jeni mumu nascøsi.
Diosis tø va'ctzi'pa qui'psocuy
Ø mi ndøvøta'm, vøj va'cø mi ṉgyasøtyamø cuando ji'n mi ijtam vøjø, y aunque jujche mi nchøjquistandøjpa. Pues mi mustamba'am que mi ñchøjquistandøjpa a ver jujche mi va'ṉjajmoṉgutya'm, va'cø mus mi ndondamø aunque jujchepø maya'cuy. Jetse tondam aunque jujchepø maya'cuy pasencia'ajcuji'ṉ va'cø mi ijtam cota'nupø pønda'm sin que ni ti'is jana mi ñchøjcay falta.
O'ca ji'n mi musi ti vøjø va'cø ndzøcø, va'c Dioscøsi qui'psocuy va'cø mi musø; y Diosis mi nchi'pa qui'psocuy. Pues aunque i chi'pa Diosis ti vya'cpa. Tø tzi'pa vøti y ji'n tø qui'sayø ti'ajcuy ndø va'c vøti. Pero cuando mi ⁿva'cpa, tiene que va'cø mi va'ṉjajmø que Diosis maṉba mi ñchi' ti mi ⁿva'cpa, y u mi ñømu que ji'n nø chi'u. Porque o'ca mi myetzaṉdzoco'yajpa, entonces como sava'is syuj maṉ sujmaṉba nø', jetse mi ṉgyi'pspa; porque ji'n tumø cuenta mi ṉgyi'psi. O'ca jetse mi myetzaṉgui'pspa, ji'n mus mi ñømø o'ca ti maṉba mi nchi' ndø Comi'is. Porque o'ca mi myetzaṉdzoco'yajpa, ni ti ji'n mi ndzøc vøjpø. Jetse mi syøṉdzømatzø'pya.
Tum ndø tøvø, o'ca pobrepø pønete, o'ca Diosis yac møja'ṉo'majpa, muspa cyasøyø. 10 Pero ricupø muspa cyasøyø o'ca Diosis yac pobre'ajpa. Porque como ta'nø jøyø ji'n it vøti jama, jetseti ricu ji'n itque't vøti jama. 11 Cuando jama qui'mba y nutzquecnømba, ta'na yu'pya y yojpa jyøyø y yajpa suñipø cyene. Jetsetique't ricu maṉba tocoye nømdøc chøjcu'c ñegocio.
Ti vøj ndø tzøcø cuando tø tzøjquistøjpa a ver o'ca ndø jajmbø'pa ndø va'ṉjajmocuy
12 Contento itpa pøn cuando jana vøj itø pero tyonba pasencia'ajcupit, porque cuando tyonba, maṉba gyanatzøc quenguy como si fuera premio. Porque jetse Diosis opø chajmaye que más maṉba vya'ctzi'aṉøyi tumø chocoy syunbapø'is ñe'cø. 13 Cuando aunque i'is syunba chøc yatzitzoco'yajcuy, ji'n mus ñømø que Diosis jetsepø qui'psocuy chi'u. Porque ni i'is ji'n mus cyota yatzitzoco'yajcuy Diosis choco'yomo, ni Diosis ni i ji'n cyojtay yatzitzoco'yajcuy choco'yomo. 14 Pero cuando pønis sunba chøcto' yatzitzoco'yajcuy y cyomo'pya que jetse más vøj va'cø chøcø, jetse tzøjquistøjpa o'ca chøcpa o ji'n chøc yatzitzoco'yajcuy. 15 Entonces o'ca chi'ocuyajpa vyin va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy, chøcpa cyoja, y cuando más chøcvøti'ajpa cyoja, ca'pa cyøja'is.
16 Ø mi ndøvøta'm mi sunda'mbøjtzi, uy mi yac aṉgøma'cøtyandøjø mi ⁿvin. 17 Aunque ti tø tzi'pa, Diosisete. Mumu vøco'nipø tiyø møjipø Diosis tø tzi'pa. Je'isete chøjcupø'is tzajpombø sø'ṉgø. Y sø'ṉgø'is chøcpa cømøṉ y cømøṉ cacpø'pa. Pero Dios siempre mismo ñe'quete, ji'n como cømøṉse cyacpø' vyin. 18 Porque ñe'c Diosis jetse syunu, por eso tø yac pø'najvøjøtzøctamu ndø va'ṉjajmatyamu ancø viyuṉsyepø 'yote. Jetse chøjcu va'cø tø pøjcøchøṉdamø como ñe' vyin unese.
Viyuṉsepø va'ṉjajmocuy
19 Ø mi ndøvøta'm mi sunda'mbøjtzi, tumdum mitzta'm hay que listo va'cø mi ijtam va'cø mi ṉgøma'nø'otya'mø; pero va'cø jana mi ndzam jø'nø ti mi ṉgui'psu, y va'cø jana mi myaṉba qui'syca'tamø. 20 Porque pøn qui'sca'papø'is ji'n chøc Diosis syunbase. 21 Vøti itcomø'nu yatzipø tiyø y møsyaṉda'mbø tiyø va'cø ndø tzøcø, pero tzactam mumu jetseta'mbø tiyø. Yac it mi jajme va'cø mi ndzøc mi aṉgui'mdøjuse. Y jetse pøjcøchoṉdamø Diosis 'yote chamdzajcupø como si fuera nijpuse mi ndzoco'yomo, porque it Diosis pyømi va'cø tø yaj cotzoc ñe'c 'yoteji'ṉ.
22 Pero tzøcø como chambase. O'ca ndø manba y ji'n ndø ndzøqui, entonces ndø aṉgøma'cøpya ndø vin. 23 O'ca ndø manba ote y ji'n ndø ndzøqui, es como tumø pøn o'ca tyu'nba vyin espejo'omo. 24 Ispa jujche quenbase, pero cuando tzu'ṉba, jyajmbø'pa jujche quenbase. 25 Pero o'ca je pø'nis myanba más vøjpø aṉgui'mocuy como si fuera tyu'nbase vyin espejo'omo y chøcpa como myanuse, jetse suñi maṉba iti choco'yomo mientras nø chøjcu'øc myanuse. Porque ji'n jyajmbø' ote, sino chøcpa jujche myanu. Porque jetsepø aṉgui'mocuy va'cø ndø tzøcø, jetse contento maṉba iti porque chøc como myanuse.
26 O'ca auṉque i mijtzomda'm cyomo'pya que ñe'c mas cyøna'tzøpya Dios, pero vøti ondocopya; entonces ñe'c 'yaṉgøma'cøpya vyin. Jetsepø cøna'tzø'ocuy ni ticøtoya ji'n yose. 27 Pero yaṉbacpø une y yaṉbacpø yomo va'cø ndø ndoya'ṉøyø cuando toya nø isu'øc, entonces vøjpøte y masanbøte ndø cøna'tzø'ocuy Diosis vyi'naṉdøjqui; y va'cø jana ndø tzøc ndø cøja como chøcyajpase ji'n vya'ṉjajmoyajepø pø'nis.