12
Como levadura ji'n quej jujche yaj qui'mba paṉ, jetse fariseo ji'n queje o'ca yatzita'm
Mientras jetse tujcu, oy tu'myaj vøti pøn ji'n musicsye'ṉom ndø mayø, hasta que na cøte'nøyajtøju. Y Jesusis vi'na ñømdzo'tzayaj ñøtuṉdøvø:
―Tzøctam cuenda fariseo'sta'm 'yaṉma'yocuy; porque como yac poṉoṉbapø'is pan ji'n cyeje, jetse ji'n queje 'yaṉma'yocuy que aṉgøma'cø'oyajpapøtite. Porque como mumu tiyø cøvø'nupø eya jama maṉba mustøji; jetse maṉba musayajtøj qui'psocuy jujche yatzita'm. Así es que mumu ti mi nu'mdzamba pi'tzø'omo, sø'ṉgø'om maṉba mandøji. Lo que mi nu'mgø'o'nøyupø cyojicø'mø tøjcomo, maṉba vejpøtøj tøjcøsi va'cø myandøj aunque juti ya'isye'ṉomo.
Jesusis chamu jutipø va'cø ndø na'ndzø
”Pero øtz mi nøjandya'mbøjtzi, øjtzø mi ndøvøta'm: uy ña'tztam yaj ca'papø'is ndø coṉña; y tø yaj ca'tøju'cam, ni ti más ji'n mus tø tzøjcatyamø. Pero ma'ṉbø mi ndzajmatyame i va'cø mi na'tztamø: Na'tztam muspapø'is mi ṉgyojtam yatzi'ajcu'yomo mi ⁿyaj ca'ujcam. Jet mi ndzamvøjøtzøjcatya'mbøjtzi, jet vøj va'cø mi na'tztamø.
”Ndø ⁿma'ajpa mosay che'pø paloma metza pesocøsi. Pero aunque ji'n vyaletzøc más, ni tumø je paloma ji'n jyajmbø' Diosis. Y mijtzi hasta mi vañdya'm mi ṉgopajcøsta'mbø mumu mayecøspøte. Por eso uy mi ña'tztamu, porque más mi yamdamba que ji'n vøti che'pø paloma.
Hay que va' ndø cotzam Jesús ndø pøndøvøcøsi
”Øtz mi ⁿnøjandyambøjtzi: o'ca aunque i'is chamba pø'nis vyi'naṉdøjquita'm que va'ṉjamba øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø; entonces øtz ma'nbø ndzamgue't Diosis 'yaṉgelesis vyi'naṉdøjquita'm que jic pøn øjtzene. Pero o'ca aunque i'is chamba pø'nis vyi'nandøjquita'm que ji'nø va'ṉjam øjtzi, entonces øtz ma'ṉbø ndzamgue't Diosis 'yangelesis vyi'naṉdøjquita'm que jic pøn ji'ndyet ø ne'.
10 ”O'ca aunque i'is tze'mba øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, Diosis manba yaj cotocoye. Pero oca aunque i'is cyø'o'nøpya Masanbø Espiritu Santo, ji'nam ma yaj cotocoy Diosis.
11 ”Cuando mi ñømaṉdandøjpa pø'nista'm cyonocscuy tøjcomo, o sea aunque jutipø aṉgui'mba'is vyi'nomo va'cø mi ṉgyøtza'møtyandøjø; uy 'yuṉgui'ajtame jujche maṉba mi aṉdzo'ṉotyame o ti maṉba mi ndzamdame. 12 Porque je misma hora Masanbø Espiritu Santo'is maṉba mi ⁿyac mustame jujche vøj va'cø mi ndzamdamø.
Peligroco'ni va' tø ricu'ajø
13 Entonces tum pøn vøti pø'nomo nømu:
―Maestro, nøjmay ø ndøvø va'cø ve'ndzi'ø ø erejenciata'm.
14 Y Jesusis 'yaṉdzoṉu:
―Tzambøn, ja ni i'is tzi' øjtzi a'ṉgui'mguy va'cø ve'nbø' jetsepø mijtzomo.
15 Y Jesusis ñøjmayaj mumu pøn:
―A'mdamø y tzøjcatyam cuenda jana mi aṉsundam aunque tiyø va'cø mi nø'indø. Porque va'cø ndø nø'it aunque tiyø vøti, ji'ndyet jej ndø quenguy.
16 Entonces Jesús aṉma'yoyu historiaji'ṉ, nømu:
―Ijtuna'ṉ tum ricupø pøn, y tumgo ame más vøti tø'maju yosaṉ. 17 Y pø'nis qui'pspana'ṉ choco'yomo y nømu: “¿Tiyø ø ndzøcpa? Ja it jut ngotpa ø ṉgosecha”. 18 Entonces nømu: “Yøcse ma'ṉbø ndzøqui. Ma'ṉbø yaj ø ndroja y ma'ṉbø más møja ndzøqui. Y jen ma'ṉbø ṉgojtaṉne'c mumu ø ṉgosecha y mumu lo que nø'ijtupø øjtzi. 19 Yøcse ma'ṉba ṉgui'ps ø ndzocø'yomo: Yøti nø'it øtz vøti mumu tiyø aṉne'cupø para vøti amecøtoya. Ma'ṉbø sapøqui, ma'ṉbø cu'ti, ma'nbø uqui, ma'ṉbø casøyi”. 20 Pero ñøjay Diosis: “ⁿJyovi mijtzi. Yøṉ tzu'cøsi maṉba mi ⁿyajandyøj mi ṉguenguy, y mi aṉne'ṉgupø aunque tiyø, eyapøcøtoya maṉba tzø'y”. 21 Jetse tucpa pøn aṉne'cupø'is aunque tiyø para vyingøtoya, y ja it ricu'ajcuy Diosis vyi'naṉdøjqui.
Diosis cyoquenba vya'njambapø'is
22 Y Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø:
―Jetcøtoya mi nøjañdya'mbøjtzi: U mi nømaya'tam ti maṉba mi ṉgu'jtame, jujche maṉba mi ijtame; ni u mi nømaya'tam jujche maṉba mi nducu'øtyam mi ⁿvin. 23 Porque ndø quenguy valetzøcpa mas que ndø cu'tcuy; y ndø coṉña mas valetzøcpa que ndø tucu. 24 Tzøjcatyam cuenda palomata'm, que ji'n ñipyaje ni ji'n piṉyaje, ni ti ja ñø'it 'yaṉne'cupø; ni troja ja ñø'ityajø; y Diosis pyø'nøyajpa. Pero mijtzi más vøti mi ⁿyac yamdamba que ji'n palomata'm. 25 ¿Será que it mijtzomda'm muspapø ye'ṉaṉøy medio metro maya'pa aṉcø? Pues ji'n mus ndø tzøc jetse. 26 Entonces o'ca ni ti ji'n mus mi yac tzøctam maya'cu'is, ¿ti'ajcuy mi myaya'ndamba aunque ticøsi?
27 ”Tzøctam cuenda jøyø, jujche tzocyajpa. Ji'n yosyaje, ni ji'n pi'tyaje, pero mi nøjandya'mbøjtzi que ni møja'ṉ aṉgui'mba Salomón vøjpø itcu'yomo ja o mescøyoje va'cø chi'ṉø como tum jøyø chi'ṉbase. 28 Jetse Diosis suñi yaj quenba ta'nø tza'ma'omo, aunque ta'nø yøti ijtu y jomi ndø cotpa juctyøjcomo. Pero más seguro Diosis maṉba mi yac mescøyojtam mijta'm; mijtzi mi mbyønda'm usypøtite mi va'ṉjajmoṉgutya'm. 29 Por eso u mi ñømdamu: ¿Ti maṉba ndø cu'jtame, ti manba ndø ⁿuctame? U mi uṉgui'ajtamu jetse. 30 Porque mumu jetseta'mbø tiyø qui'psme'chajpa mumu nascøsta'mbø pø'nis. Pero ndø Janda Diosis nømdi myusu que jetseta'mbø tiyø mi sundamba. 31 Mejor me'tztamø va'cø 'yaṉgui'm Dios mi ndzoco'yomda'm, entonces Diosis maṉba mi ñchi'aṉøtyam aunque ti'is mi nchøjcatyamba falta.
Vøjø va' tø ricu'aj Diosmø
32 ”U mi ña'tztamu, usy mi ndu'mdambapø'is, como borregose ø mi ṉgoquengutya'm. Porque it mi Janda Diosis gyusto va'cø mi 'yaṉgui'mdamø y va'cø mi ṉgyoquendamø. 33 Por eso ma'ajtam mi nø'ijtamupø y sajtzi'tam pobreta'mbø. Jetse maṉba mi nø'ijtam como si fuera tumingotcuy ji'n pyeca'ajepø, maṉba mi nø'ijtam vøjta'mbø tiyø aṉne'cupø tzajpomo, ji'n myaṉba yajepø, ji'n ñu'quimø nu'mbapø; ni pønbø'nis ji'n yac yø'imø ni tiyø. 34 Porque jut ijtumø mi riṉgu'ajcuy, jen sunba mi indø.
Hay que va' tø it jajmecøsi
35 ”Como tum pøn vajtupø cintura, no'a ja'pøyupø it listo, jetse mitz ijtaṉgue't listo. 36 Ijtam mijtzi como jujche muchacho nø jyo'cyaju'is cyomi, o'ca oy cyomi co'tøjcajcu'yomo y maṉba vitu'i. Y mientras muchacho tzø'yaj cyomi'is tyøjcomo y tiene que va'cø jyo'cyaj cyomi hasta ti hora nu'cpa, va'cø jø'nø jø'nøti aṉvajcay aṉdyuṉ cyomicøtoya cuando minba y yuschi'pa. 37 Contento maṉba ityaj jic muchacho o'ca tzu'queñaju nø jyo'cyaju cuando minba cyomi, y jetse pya'tyajpa cyomi'is nø jyo'cyajupø. Viyunsye mi nøjambya que mismo vø'tøjquis maṉba chøc cu'tcuy y maṉba yac po'csyaj muchacho mesyacø'mø, y maṉba chi'yaj cu'tcuy. 38 O'ca nu'cpa paṉguctzu, sino a las tres, ti hora nu'cpa; o'ca pya'tpa muchacho nø jyo'cyajupø, entonces contento maṉba ityaj jicø muchacho. 39 Yøṉø mustamø: o'ca myuspana'ṉ vøtøjquis tiyø ora minbana'ṉ nu'mbapø, viyuṉsye jyo'cpana'ṉ, y ji'na'ṉ chaque va' yac tøjcøy tyøjcomo va' ñu'mø. 40 Jetseti mitzta'mgue't ijtamø jajmecøsi. Porque je hora mi ṉgomo'pya que ji'n ma nu'qui, jicsye'c ma'ṉbø nu'c øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø.
Ji'n vyøjpø chøsi
41 Entonces ñøjay Pedro'is Jesús:
―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿para icøtoya nø mi ndzam yøn aṉma'yocuy; para na's øtzcøtoyata'm, o si no para numu pøngøtoya?
42 Ñøjmay Pedro ndø Comi'is:
―Mi ne'c mi muspa jutipøt vøjpø y jutipøt qui'psocu'yøyupø chøsi lo que jutipø cyomi'is maṉba cyot va'cø 'yaṉgui'myaj eyapø coyosyajpapø, y va'cø myujcayaj jyamacøtcuy cuando nu'cpa hora. 43 Contento maṉba it je chøsi o'ca minba cyomi y pyatpa nø chøjcupø jujche aṉgui'muse. 44 Viyuṉsye mi nøjmambya: jicø chøsi cyotpa cyomi'is va' yaṉgui'moy mumu ticøsi lo que ñø'ijtupø. 45 Pero supongamos jicø chøsi nømba choco'yomo: “Maṉbatøc ya'e ø ṉgomi, ji'ndøc ma mini”, y chaṉdzo'chajpa cyoyospa tøvø, y chaṉdzo'chajpa coyomo, y cu'tpa y ucpa y no'tpa. 46 Pero je jama ji'n nø ni'aṉjajmu'øc o'ca ma mini, y nu'cpa je jama je chøsi'is cyomi, y nu'cpa je hora ji'n nø myusu'øc o'ca ma nu'qui. Y vøti maṉba cyastigatzøc cyomi'is y maṉba tumø cot ji'n vyøjpø chøsiji'ṉda'm.
47 ”Y o'ca chøsi'is myusu jujche nø syun cyomi'is y ja 'yalistatzøcø, y ja chøc cyomi'is syunuse, jic maṉba nacstøj vøtinac. 48 Pero o'ca chøsi'is ja myusø ti nø syun cyomi'is, aunque chøcø ji'n syunise y por eso maṉbana'ṉ nacstøji; jet usyti manba nacstøji, porque ja myusø ti nø syunu. Porque chi'upø vøti, jet maṉba sujnatyøji va'cø chi'vitu' vøti. Y chamdzajcupø pøngøs vøti, jetcøsi maṉba vya'cvitu'yaj más vøti.
Para Jesuscøtoya itpa quipcuy
49 ”Øtz mi'nøjtzi va'cø nøndzo'tz quipcuy nascøsi como si fuera juctyøc ndø ja'mbø'pase. Y vøjna'ṉ o'ca ja'pøtyøju'am; jetse nø sungomø'nu. 50 Øtz tiene que va' nøcøj toya vøti, y vøti maya'pøjtzi ø ndzoco'yomo hasta que cøtpa. 51 ¿Será que mi ngui'pstamba que mi'nøjtzi va'cø yac vøṉneñøm nascøsi? Nø'mbøjtzi que ji'nda, sino øtz maṉba yac it quipcuy nascøsi. 52 Desde yøti o'ca it mosay tumbø tøjcomo, maṉba quipyaje. Tu'capyø'is maṉba ñøquipyaj metzcuy, y metzcupyø'is maṉba ñøquipyaj tu'cay. 53 Jyata'is maṉba ñøquipyaj 'yune, y 'yune'is maṉba ñøquipyaj jyata. Myama'is maṉba ñøquipyaj yomopø 'yune, y yomopø 'yune'is maṉba nøquipyaj myama. Saque mama'is maṉba ñøquipyaj syaque, y syaque'is maṉba ñøquipyaj syaquemama.
Jic tiempo'omo maṉba it seña
54 También ñøjmayaj vøti pøn:
―Cuando mi istamba o'na nø pyujtupø jama tø'pcucyøsi, mi ñømdamba: “Maṉba min tuj”, y jetseti tucnømba. 55 Y cuando popya jamsava, mi ñømdamba: “Maṉba nutznømi”, y jetse tucnømba. 56 Mi aṉgøma'cø'otyambapø'is, muspa mi ṉgøque'nøtyam ti nø cyotzamu tzajpis y nasis o'ca maṉba ij tuj, o'ca maṉba it jama. Entonces ¿ti'ajcuy ji'n mi ṉgøque'nøtyam ti nø tyujcu yøṉ jama'omo?
Me'tz modo va' 'yarreglatzøc qui'sapyapøji'n
57 ”¿Ti'ajcuy ji'n mi ṉgøpiṉdam mi ne'ṉgø vøjpø tiyø? 58 O'ca it mi ngøva'cøpa'is, mientras je'is mi ñømaṉba aṉgui'mbacøsi, me'tz modo jujche va'cø mi ⁿvyøjøtzøc jetji'ṉ tu'ṉomdi; va'cø jana mi ñømaṉ aṉgui'mbacø'mø. Uytim mi nchi'ocuyaj policiacøsi aṉgui'mba'is; uytim mi syomu policia'is. 59 Øjtzø mi nøjmambya que ji'n ma mi mbyuti jeni hasta que ji'n mi ṉgoyojpø' último centavo.