20
Aṉgøva'cyaj i'is chi' Jesús aṉgui'mguy
Tum jama'omo Jesusis nømna'ṉ 'yaṉmayaj cumgupyøn masandøjcomo, y nømna'ṉ chajmayaj vøjpø ote. Y nu'cyaj pane covi'najøta'm y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit y tzambøndøcvay. Y ñøjmayaj Jesús:
―Tzajmay ndøvø; ¿tiyø aṉgui'mgupit yøcse nø mi ndzøjcu, y i'is mi ñchi' yøsepø aṉgui'mguy?
Y 'yaṉdzoṉ Jesusis y ñøjmayaju:
―Øtz maṉbati mi ⁿocva'ctangue'te; tzajmatyandøvø. ¿I'is chi' Juan aṉgui'mguy va'cø ñø'yø'yoya; o tzajpombø Diosis, o nascøspø pø'nis?
Pero antes que va'cø 'yaṉdzoṉyaj Jesús; covi'najø'is jyajme'chaju jujche va'cø 'yaṉdzoṉyajø. Nømna'ṉ na ñøjayajtøju:
―Ji'n mus tø nømdamø que Diosis chi' Juan angui'mguy va'cø ñø'yø'yoyø, porque en ese caso Jesusis maṉba tø nøjatyame: “¿Ti'ajcuy ja mi vya'ṉjamdamø?” Y ji'n mus tø nømdamø que pø'nis chi' Juan aṉgui'mguy va'cø ñø'yø'yoyø porque en ese caso mumu aṉbø'nista'm maṉba tø pu'ṉdam tza'ji'ṉ, porque pø'nis vya'ṉjamyajpa que Juan tza'maṉvajcopyapøte Diosis cyø'vejupø.
Y covi'najø'is 'yaṉdoṉyaj Jesús:
―Ji'nø mustame i'is chi' Juan aṉgui'mguy va'cø ñø'yø'yoya.
Y Jesusis ñøjmayaju:
―Ni øtz ji'nø mi ndzajmatyam i'is 'yaṉgui'mgupit ndzøcpøjtzi yøcseta'mbø tiyø.
Jujche chøcyaj yatzita'mbø encargado'is
Y Jesusis chamdzo'tzayaj vøti pøn yøcsepø historiapit va' yaṉma'yoya. Nømu:
―Chøc tum pø'nis uva cama, y chacyaj encargado, y ñe'c maṉi'n ya'i. 10 Cuando nu'c cosecha jama, cyomi'is cyø'vej tum chøsi va' ma 'ya'misyaj encargado a ver o'ca piṉyaju'am cosecha, y va'cø ñømaṉjay vø'ne'is cuenda. Pero encargado'is chaṉyaj chøsi y yac vitu'yaj jana ni tiyø. 11 Entonces vø'ne'is cyø'vejque't eyapø chøsi. Y jetseti chaṉyajque'tu y topa'o'nøyaju y yac vituyajque't jana ni tiyø. 12 Y vø'cama'is cyø'vejque't tu'ca'yombø chøsi. Yøṉö ñacscøjetyajque'tuti y myacpø'yaj yoscu'yomo.
13 ”Al fin nøm vø'cama: “¿Tiyø ndzøcpa yøti? Mejor ṉgø'vejpøjtzi ø ⁿune sunbapø'tzi. Tal vez maṉbati cyøna'tzøyaje”. 14 Pero cuando isayaj 'yune nø ñu'cupø, na ñøjayajtøj encargado: “Yø'ṉis maṉba ñø'tzø'y yøṉ yosaṉ. Ma ndø yaj ca'ta'i, va'cø ndø cøpøctam yosaṉbit”. 15 Y ñøputyaj nipi'omo vø'yosa'ṉis 'yune, y yaj ca'yaju. Pero ¿ti manba chøjcayaje vø'nipi'is? 16 Maṉba mini y maṉba yaj ca'yaje jic encargado y nipi maṉba chi'yaj eyapø.
Jetse Jesús nømu, y cuando vøtipø'nis myañaju, nømyaju:
―¡Uy syun Diosis?
17 Pero Jesusis 'ya'myaj pøn y ñøjmayaju:
―¿Ti'ajcuy jachø'yupø Diosis libru'omo:
Ijtu tum tza' ja syuñajøpø tøc tzøcyajpapø'is;
pero eyapø'is cyøpiṉ mismo je tza' va'cø yac yos tøc aṉgui'nomo, porque jen más vøjpø tza' syunba?
18 Aunque iyø quecpa jicø tza'cøsi, pyajcøquitpa vyin. Pero icøs quecpa je tza', ñama pu'ṉgøvenba.
Aṉgøva'cyaj Jesús o'ca vøjø va' ndø cocoyojtam aṉgui'mbapøcøsi
19 Ji'cø misma hora pane covi'najø'sta'm y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit cyøme'chajpana'ṉ modo va' ñucyaj Jesús. Pero ña'chaj vøti pøn. Cyønøctøyøyaju que yøṉø historia jetse cham Jesusis va'cø yac mustøjø que ñe'c pane covi'najø'is maṉba chøcyaj como encargado'sta'm chøcyajuse; (como encargado'is yaj ca'yaj vø'ne'is 'yune, jetse je'is maṉba yaj ca'yaj Diosis 'Yune). 20 Entonces covi'najø'is chøcme'tzjo'yaju a ver jujche muspa yac ondocoyaj Jesús va'cø mus chi'ocuyaj aṉgui'mbacøsi, va'cø ti chøjcayajø. Por eso cyø'vejyaj cyø'isøpapø'is; como vøjpø amigose maṉba 'yo'nøyaje, pero va'cø 'yaṉgøma'cøyajø a ver o'ca muspa yaj quecyaj tzamdzamnecucyøsi. 21 Je'is 'yaṉgøva'cyaj Jesús:
―Maestro; musta'mbøjtzi que viyuṉsye mi nchamba y vøj mi 'yaṉma'yombya. Parejo mi suñajpa mumu pøn; y viyuṉsyepø mi isindzi'yajpa Diosis tyuṉ. 22 Tø tzajmatyamø o'ca vøjø o ji'n vyøjø va'cø ndø cøcoyojtam aṉgui'mba Cesarcøsi.
23 Pero Jesusis myusayaju myaña'ajcuy y ñøjayaju:
―¿Ticøtoya sunba mi ndø aṉgøma'cøtyamø? 24 Mi ndø isindzi'tam tum tumin. ¿I'is cyene ijtu tumingøsi, y i'is ñøyi ij tumingøsi?
Y je'is 'yaṉdzoṉyaju y ñøjmayaju:
―Aṉgui'mbapø Cesajris ñe' ijtu.
25 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
―Pues entonces tzi'vitu'tamø aṉgui'mbapø César o'ca je'is ñe'; y lo que Diosis señe, tzi'tam ñe'c Dios.
26 Jetse ja mus yac ondocoy Jesús pø'nis vyi'naṉdøjquita'm. Y maya'yaju jujche 'yaṉdzoṉyaju; y vøṉgøne'cyaj qui'sayajpapø'is Jesús.
'Yaṉgøva'cyaj Jesús o'ca visa'yajpa ca'yajupø
27 Y nu'cyajque't Israel pønda'm saduceo'is 'yaṉma'yocuy ñø'ijtayajupø'is. Saduceo nømyajpana'ṉ que ji'n visa'yaj ca'yajupø. Je'is ñøjmayaj Jesús:
28 ―Maestro, Moisesis tø jajyatyam øjtzi o'ca ca'pa tum pøn ijtupø'is yomo, y ja it 'yune, que myuqui'is va' pyøjcay yomo va'cø it 'yune por cuenta 'yatzi'is 'yune. 29 Pues oy cu'yay pøn mismo tumbø pø'nis 'yune, y vin atzi'is o pyøc yomo, y ca'u jana une. 30 Entonces myuqui'is pyøjcay yomo y ca'que'tuti, ni tumdi une ja chajque'ta. 31 Entonces tu'ca'yombø'is mismo yomoti pyøjque'tu; y jetse cu'yacø'yita'm mismo yomo pyøcmin pyøcmaṉyaju. Y mumu ca'yaju; ni jutipo'is ja chac 'yune. 32 Y último ca' ñe'c je yomo. 33 Entonces cuando visa'yajpa ca'yajupø, ¿a ver jutipø'is maṉba pyøc je yomo? Porque cyu'ya'cyø'yi ñø'oyaj mismo je yomo.
34 Y ñøjmayaj Jesusis:
―Yøtita'mbø pøn co'tøjcajyajpa y chi'ocuyajyajpa 'yune va'cø cyo'tøjcajyajø. 35 Pero jutipø pøn Diosis chamba que jic maṉba ityaj jiṉø jicsye'cpø jama'omo, y va'cø visa'yajø ca'yajupø'omo; jic pøn ji'nam maṉ cyotøjcajyaje, ni ji'nam maṉ chi'ocuyajyaj 'yune va'cø cyo'tøjcajyajø. 36 Porque ji'ndam mus cya'vøjøtzøcyajø, porque aṉgelesetim ityajpa y Diosisam 'yuneta'm porque visa'yajupømete. 37 Pero o'ca maṉba visa'yaj ca'yajupø, jete mismo Moisesis cha'maṉvac libru'omo nømbamø que ndø Comi'is 'yo'nøy Moisés cuando nembapø che'pø cu'yomo onbujtu. Moisesis jyayu que ndø Comi jiquete Dios nø vya'ṉjamyajupø Abraha'mis, y Isaajquis y Jacojbis. 38 (Jetse ndø tzi'pa cuenta que Abraham, Isaac y Jacob queñajpatøc); porque Dios ji'ndyet ca'yajupø'is vya'ṉjamyajepø, sino queñajpapø'is vya'ṉjamyajpa porque mumuti para Dioscøtoya queñajpa.
39 Y vene aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit ñøjmayaj Jesús:
―Maestro, vøjpø mi ndzamu.
40 Y de jeni ni i ja chi' ganas va' 'yocva'cyaj Jesús ni ti más.
¿I'se 'yunete Cristo?
41 Y Jesusis ñøjmayaju:
―¿Ti'ajcuy nømyajpa que Cristo lo que Diosis cyø'vejupø Davijdise 'yune? 42 Porque Salmos libru'omo it jaychø'yuse que mismo ñe'c David nømu:
Ndø Janda Diosis ñøjmay ø Ṉgomi:
“Po'cs ø ndzø'na'ṉomo,
43 hasta que øtz mi ṉgønu'ṉgøjayajpa mi enemigota'm”.
44 Jetse David nømu que Cristo ñe'c Davijdis Cyomite. Pero o'ca Cristo Davijdis Cyomite, entonces ji'n jutz nøm ma tø nømi que Cristo ñe'c Davijdis 'yunete.
Jesusis cyøtza'møyaj aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit
45 Mientras vøti pø'nis cøma'nøyaju, Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
46 ―Cuendatzøctamø jana mi 'yaṉgøma'cøtyamø aṉgui'mguji'ṉ aṉma'yoyajpapø'is. Pues sunba vyityaj pøji tucu'omo, y syuñajpa va'cø yuschi'yajtøjø plaza'omo; y sunba maṉ pyo'csyajø myøja'ṉombø'is pyo'cscu'yomo cuando tu'myajpa. Y cuando itpa søṉgu'tcuy, sunba po'csyaj más myøja'ṉombø pøn po'csyajpamø. 47 Yøṉ aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit cyøpøcyajpa yaṉbac yomo tyøcji'ṉ, y chøcyajpa pøjipø conocscuy va'cø cyomo'yajtøjø que vøjta'mbø pønda'mete. Pero jet más maṉba castigatøcyajtøji.