12
Jiszs Nide Kxetu R Sabat
Mak 2:23-28; Luk 6:1-5
Mz kzdq zbq ngr nzangiongr, zbq lc nzrpibz Sabat, Jiszs x nigr ncblo nedeng o-zlikr lrpzki kx vztr mz kzdung lclr wit. Zbz sc tqcpqpxpekr nra wit x sc tqngqtipekr, murde nelzgr brtale. (Lou sc Mosis rlrpx-ngrde nzcpqpxngr wit nyz ncblo kzbleng, a' bzkq nzlakilzm noude.) Lou Kcpwz 23:25 Nzmcpz kzdung Farzsi, sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “Mc ena da kc tzale ncblo nemqng! ?Nike tzxpqbrlr-ngrdr Lou sc Mosis mz nzwz-krdr mz Sabat?”
A' mz nzaelwapxkr Jiszs kx takitrde nzokatrngr ncblo mz Sabat, sc tqayzlupe-ngrbzle natqdr, mz nzrpi-krbzle kx, “Krlz-angidr-kzamu da kc tqale melrmqmu King Devet kc tqamatqamu mzli kc tzbrtale-ngrdr badr ncblo nedeng! 1 Samwel 21:1-6 Nzvztrng mz ma nyz Gct badr kztedeng, x nzngqdr bret kxtr kc tzngqpwzlr pris.” Livae 24:9 * Mz nzobqkr Gct, trpnzngr da kx avz-rbr Devet. Murde Lou sc Gct rlr-ngrmle bagu nzokatrngr leplz.
Rpi-mopwz Jiszs kx, “X na-aoti kz drtwrmu pris neng Gct kcng tzxpqbrlr-ngrdr Lou sc Mosis mz Sabat kang kqlu mz nzwz-krdr mz zbq lc. A' mz nzobqkr Gct, trnzvz-rbrung mz nzale-krdr nzwz-krdr kc tqkabzle badr. Mz nzmu-krde lcde, nzrkrlz-krmu mz Lou ngr Sabat vz-rbr. Nzkqlu-krdr 28:9-10 A' nakrlz-angidramu kx myaszpxx Mangr-nzangiongr x Lou ngrdeng. 7-8 Murde ninge Mrlx Leplz, kc tqngininge Kxetu r Sabat. X tqrngiscnge zmatq mz nzpnzkr drtwrnge da kx takitrde nzalengr mz Sabat. Otxpx angidr kx trkrlz-angidrwamuu drtwr ngr natq Gct mz nzrpi-krde kx, ‘Da kx mrlzm bange, doa nengeng nayc mz drtwrdr leplz mz nzokatr-krdr nidr namyaszpxle nzrka-krmlr bange blz.’ Hosia 6:6; Sam 40:6; 50:14; 51:16-17; Matiu 9:13 Murde nzmu nakrlz-angidramu drtwr ngr Natq Gct lc, e tr-rpiwamuu kx ncblo nengeng nzvz-rbrng.”
Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Mz Sabat
Mak 3:1-6; Luk 6:6-11
Jiszs rlaszle mrlcde, x sc tqvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyzdr Farzsi lcng. 10 X rmctile kzdq ncblo kx mqde bz. Kzdung nidr nzrtangrtrpzng da kx vz-rbrti Jiszs. Zbz sc tzveapebzng bade, nzrpibzlr kx, “?Mz drtwrm, tubq nzamrlz-moungr doa kxnzyagoxng mz Sabat o trtingr?” 11 Zbz Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Nzmu kzdq nimu nede kc sip kx tatxo mz gq kx vzo la mz Sabat, e navectxlz-pnzmle mzli lapwz, kxmule-esz' xpqbrlr-ngrde lou ngr Sabat! 12 Leplz nzmyaszpxlr sip! Delc Lou scgu rlr-ngrmle bagu nzokatr-krgu leplz mz Sabat!” 13 Zbz sc tqrpipebzle mz ncblo kc kx, “Atwztqpx mqm.” X atwztqtxpxle mqde, x mrlztx pnz mzli kcpwz, da kc tqwai mqde kc tqmrlz. 14 A' Farzsi kcng nzrlasztxdr mangr-nzkrka'ngr, x sc tzycmne-etrpe-ngrdr kxnamu nznibq-krdr Jiszs.
Jiszs Nide Kxnzawz Ne Gct Kxmyapxbz
15 Jiszs krlzle drtwr kc tzyrlqlr Farzsi, x sc tqrlaszpele mrkc. Leplz kxnzkqlung nzvz-nqblqlr nide x amrlzle amrlx ngrdr kcng tzyagoxng. 16 A' tr-rlr-ngrpwzleu badr nzpine-krdr nide. 17 Alele da lcng murde na-angidatingr natq profet Asaea mz nzrpi-krde kx,
18 “Gct rpile kx, ‘Krlc kxnzawz nenge kx mcpxx. X nzmrlzti-krnge nide myapx-esz'ngr x abrtzlvz-zlwzx nide. Sa na-avzobo Mqngrkxtr bade murde narngisc zmatq ngr nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrnge. X sa nayapwxtipxbzle mz leplz amrlx nztubqkr nzmnc-krdr mz nzobq-krnge. 19  Trtxpnzngr kalr nzrnqniti-lzbq-krdr badr leplz x nzycmne-kato-krbzle badr. X nate trnaetuneu mz lrpzki mz nzbatr-krbzle mz leplz nzvz-nqblq-krdr nide. 20  A' Kxnzmcpx lc sa natubz mz nibr leplz kx nabzdr ngrgo, mz nzatubx-krde nidr. X sa na-apqtrpzle drtwr leplz kx talvzo, mz nzapu-krdr nyr kx rpile namzpe mz nzyaglqtitr-mou-krde nidr. X sa navz zvz, nakrlzbzle mzli kx aovxio-ngrde, mz nzngini-krde lrpzki r nzatubqtikr Gct leplz. 21  X kzdung leplz kcng tzycmneng mz natq amrlx mz nrlc sa na-abrtrpzlr drtwrdr bade mz nzarlapx-krde nidr.’ ” Asaea 42:1-4
?Zmatq Ngr Jiszs Vzpxm Mz Gct O Mz Setzn?
Mak 3:20-30; Luk 11:14-23
22 Zbz kzdung leplz nzvzmibzlr mz Jiszs ncblo kx mncpx-ngrm drka' kx batrpzle nzmwikr mzte x nznabu-krde. A' mzli kc Jiszs tqamrlzpe-ngrde nide, sc tqobqpe x tqycmnepe. 23 Zbz leplz nzkctitxpxlr da lc x sc tzrpipelr kx, “Mwx krlc Kxnzmcpx kc navzpxm mz nqvi lr King Devet!”
24 A' kx nzxlrlr natq lc, sc tzrpipelr kx, “Beelsebol ela, kxetu r ma ngr wq, nide kc tqaclvele drka' amrlx x sc nide kc tqrkabz bade zmatq mz nzmaszlrpx-krde drka' mz leplz.” Beelsebol ngi kzdq kz drtq Setzn.
25 A' Jiszs krlztitrpebzle drtwrdr. X mz nzaelwapx-krbzle badr kx nzvz-rbrng, sc tqrpipebzle kx, “Kandre kx akipx-lzbq mz dzbede sc tzota-etrpeng, x mzli kxpipzne sa naodating. Mz nqmq lcpwz doa lr mztea o ma kxesz' kx nzamnc-dali-lzbqng, sa nayrkrtxpxbzng. 26 X mou, nzmu Setzn namaszlrpx-ngrde drka' nedeng mz leplz, apule kx nzotablrng mz nidr esz'-krdr. Nzmu namule lc, e zmatq ngrde mz nzaclve-krde leplz sc tqmanepe. 27 Kxmule-esz' rpiamu kx rmaszlrpx-ngrne drka' mz zmatq ngr Setzn, a' tr-rpiwamuu kx oblamzmung nzrmaszlrpx-kzng mz zmatq ngrde. Mz nzmu-krde lc, nzkrlzlr nzrpi-ngrbz bamu kx vz-rbramu! 28 A' me ngi daki-angidrle se. Mz nzmaszlrpx-krnge drka' mz zmatq ngr Mqngrkxtr, aelwapx-ngrne kx Gct sa tqvectrpemle leplz bade mz nzngini-krde King rdr. 29 A' Setzn apule ncblo kx xplr zlwz. X napebqtx kai, x ncblo kc tqdwatr-atebz mz ma nyzde mz nztwz-krde dztudeng. Da kc tqwai nzarlapx-ngrbz leplz mz mqde.
30 “Na-aoti drtwrmu nrlarde kx namnckiamu. Neke trmnckileu mz nrlarde nyznge nide enqmi rnge. Krkc trokatrleu ninge mz nzrvzmi-ngrm leplz mz Gct, nide kx rmaszlrpxngr leplz mz nzvz-krmlr bade. 31 Da angidrtx lc napibo bamu. Gct krlzle nzipqpx-krde alwx x nzrpivxitingr amrlx. A' mz nzrpi-krmu lc, kx zmatq rnge vzpxm mz Setzn, pivxitiamu Mqngrkxtr kc tqngi angidr nou zmatq lc. X rblx nzipqkr Gct doa kx pivxitile Mqngrkxtr. 32 Doa kx pibqtile ninge, krlz Gct nzipqpx-ngrbz alwx ngrde, nzmu natekqtrle nqmq nr drtwrde. A' trpnzngr nzipqkr Gct leplz kx pivxitile Mqngrkxtr, kxmule-esz' mzli ka x mzli kc navzm. Gct krlzle nzipqtx-krpwzle leplz kcng tzplzpxbzlr alwx ngrdrng bade. A' doa kx pivxitile Mqngrkxtr pxtxpx-ngrde nide. Mz nzmu-krde lcde, rblx doa lc nzyckr drtwrde alwx ngrdeng, murde Mqngrkxtr dekc tqokatrle leplz mz nzmc-krdr alwx ngrdrng. Doa kx pivxitile Mqngrkxtr trpnzngr nzmc-krde alwx ngrdeng mz nzplzpx-krbzleleng mz Gct. X trpnzngr nzipqkr Gct nide.
33 “Na-aoti drtwrmu ninge x na-aolvzamu nzngini-krnge ncblo kxmrlz o ncblo kxdrka'ngr mz da kcng tqalexng. Murde nzmrlzkr nounc aelwapxngr nrade kxmrlz. A' nztrkakr nounc aelwapxngr nrade kxtrka. Matiu 7:16-20; Luk 6:43-44 Nounc amrlx nzglx-ngrdr nradr kcng tzpapx-ngrdr. 34 Nimu doa neng kxdrka'-ngrng kxnzodang. X rblxbz bamu nzrpi-krmu da kxmrlz. Murde ncblo krla tqpipxle da kx yclzm mz nabzde. Matiu 3:7; 15:18; 23:33; Luk 6:45 35 Nabz ncblo kxmrlz yclz-ngrm da kxmrlz. X aelwapx-lzbqngr mz nzmrlzti-krde leplz. A' nabz ncblo kxtrka yclz-ngrm da kxtrka. X aelwapx-lzbqngr mz nzatrkati-krde leplz.
36 “Nakrlz-angidramu kx mz Mzli Kxmatq kc navzm, Gct sa na-ayrplapxle leplz mz natqdrng amrlx kcng trmrlzu mz nzobq-krde. 37 Mz nzmu-krde lcde, na-aclvetio-lzbqamu mz nikeng piti-ngrnamu ninge. Murde Gct sa na-ayzlubzle da bamu mz nzvz-nqblq-krde natqmung. X mzli lcde, nztubqkr doa o nzvz-rbr-krde sa navzpxm mz natqdeng kcng tqpitileng mz nrlc ka. X doa kx natqde trka takitrde nzayrplapxngr nide.”
38 Zbz kzdung Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzrpibzlr bade kx, “Kxakrlz, ale dq da kxmatq mz nzaelwapx-krm kx vzpx-angidrme mz Gct.” Matiu 16:1-4; Mak 8:11-12; 16:1; Luk 11:16, 29-32 39 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Nimu leplz kcng tzmncng mzli ka kxdrka'-ngrng kcng tzesablqtilr Gct. Rlxtiamu kx na-alebo dq rkx kxmatq-esz'ngr mz nzaelwapx-krnge kx vzpxmc mz Gct. A' trpnzngr rkx kx na-aelwa-ngrbo bamu, a' nangi txpwz rkx kc tqalebz Gct mz profet Jona kc bqnc. 40  “Jona mnctipxmle mz nelz besilr zbq tq.” Jona 1:17—2:10 X mz nqmq lcpwz, ninge Mrlx Leplz, sa namnctilz-kzpc' mz gq zbq natq. 41 Mzli kc bqnc leplz ngr taon kxetu Ninive nzlxngitilr nrpa ngr Gct kc tqyapwxtipxbz Jona badr x nztekqtrlr nqmq nr drtwrdr mz alwx ngrdr. Kxmule-esz', a' mzli ka, doa kx myaszpx-zlwzle Jona vzpem mz nzyapwxtipx-krbzle nrpa ngr Gct bamu, a' trtekqtrwamuu nqmq nr drtwrmu. Mz nzmu-krde lcde, mz Mzli Kxmatq kc navzm, lr Ninive sa naycmne-kzng mz kot mz nzpipx-krdr kx vz-rbramu, murde trlxngitiwamuu nrpa ngr Gct da kc tzwailr. 42 X mz nqmq lcpwz, mzli kc bqnc kwin kc tqaclvele kandre kc Seba mrkc Arabia, vzm rlru mz nzlalztq-krbzle mz Solomon mz natq ngr nzyrplapxngr. 1 King 10:1-10; 2 Be Ngrdr 9:1-12 Kxmule-esz', a' mzli ka doa kx myaszpx-zlwzle Solomon vzpem, a' pxtxpx-ngrnamu nzlalztq-krbzmu bade. Mz nzmu-krde lcde, mz Mzli Kxmatq kc navzm, Kwin kc Seba sa naycmne kz mz kot mz nzpipx-krde kx vz-rbramu, murde trlalztqpwzmuu mz Gct mz natq ngr nzyrplapxngr.” § Jiszs nide doa kx myaszpxle Jona x Solomon.
Nzyzlu-krm Drka' Mz Nzprsrpx-krde Ncblo
Luk 11:24-26
43 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Mzli kx kzdq drka' nzmaszlrpx-ngrde mz kzdq ncblo, drka' la vzne lzke, rtangrne me na-ama-ngrde mz nabz leplz. A' nzmu trnamcleu kzdq nrlc, 44 sc tqrpipele mz nide esz'-krde kx, ‘Nayzlupe-moux mz ma nyznge kc tqrlaszpemc.’ Zbz yzlu mou x mcle ncblo kc mrlzpe x nqmq krde mrlzpe x trpnzngr mqngr kzble kx mncpxm bade. 45 Zbz vzpx x vzmitrple drka' rlimz kx nztrka-zlwzng mz nide. Nzvzmqng sc tzmncpxpemqng bade. X nzmnckr ncblo kc sc tqtrkatx-zlwzpe, myaszpxle mzli kc kai. * Leplz kznike nzmaszlrpx-ngrbz drka' bade, narlr-ngrbzle alzu Mqngrkxtr namncpxm mz nabzde, murde drka' kc ma tqyzlu-mop bade, x kzdung kz mou.
X mz nqmq lcpwz, nimu kxdrka'-ngrng kang mzli ka trkatx-zlwzamu myaszpxle mzli kc trvzka-ngrpc'. Murde pxtxpx-ngrnamu ninge!”
Kx Ngi Angidr Lxede Jiszs X Mzledeng
Mak 3:31-35; Luk 8:19-21
46 Mzli kc Jiszs tqycmnebe-ngrbzle mz zbo ngr leplz kcng, lxede x mzledeng sc tzkaputrpe-kzpqng. Nztutrpqng yz x nzpitrpzlr mz kzdung leplz kx naycmneng badr Jiszs. 47 Zbz kzdq nidr rpibzle bade kx, “Lxem x mzlemqng la tztutrpqng yz, nzrpilr naycmneamu badr.”
48 Kx krlz Jiszs krlc mzli kxmrlz nzalvztrngr mz da kxmyapxbz, sc tqrpipebzle kx, “?A' nekeng tqngi angidr lxenge x mzlengeng?” 49 Zbz sc tqlxpemle nigr ncblo nedeng x tqrpipebzle kx, “Doa kxnzmulr lcng nidr lang tqngi lxenge x mzlengeng. 50 Murde doa kcng tzvz-nqblqlr me pnz drtwr Trtenge kc Heven, nidr lang mzlengeng x inwengeng x lxenge angidrng.”

12:1 Lou Kcpwz 23:25

12:3 1 Samwel 21:1-6

12:4 Livae 24:9

*12:4 Mz nzobqkr Gct, trpnzngr da kx avz-rbr Devet. Murde Lou sc Gct rlr-ngrmle bagu nzokatrngr leplz.

12:5 Nzkqlu-krdr 28:9-10

12:7-8 Hosia 6:6; Sam 40:6; 50:14; 51:16-17; Matiu 9:13

12:21 Asaea 42:1-4

12:24 Beelsebol ngi kzdq kz drtq Setzn.

12:32 Gct krlzle nzipqtx-krpwzle leplz kcng tzplzpxbzlr alwx ngrdrng bade. A' doa kx pivxitile Mqngrkxtr pxtxpx-ngrde nide. Mz nzmu-krde lcde, rblx doa lc nzyckr drtwrde alwx ngrdeng, murde Mqngrkxtr dekc tqokatrle leplz mz nzmc-krdr alwx ngrdrng. Doa kx pivxitile Mqngrkxtr trpnzngr nzmc-krde alwx ngrdeng mz nzplzpx-krbzleleng mz Gct. X trpnzngr nzipqkr Gct nide.

12:33 Matiu 7:16-20; Luk 6:43-44

12:34 Matiu 3:7; 15:18; 23:33; Luk 6:45

12:38 Matiu 16:1-4; Mak 8:11-12; 16:1; Luk 11:16, 29-32

12:40 Jona 1:17—2:10

12:42 1 King 10:1-10; 2 Be Ngrdr 9:1-12

§12:42 Jiszs nide doa kx myaszpxle Jona x Solomon.

*12:45 Leplz kznike nzmaszlrpx-ngrbz drka' bade, narlr-ngrbzle alzu Mqngrkxtr namncpxm mz nabzde, murde drka' kc ma tqyzlu-mop bade, x kzdung kz mou.