TEUTERONOMIU
Izyraeu tõ Amorepatopõpyry ropa
Deuteronômio
Ekarotopo
Sero Teuteronomiu tymerose Moeze a, Moape nonory po Izyraeu tõ ahtao, tuna Joatão poe xixi tũtatoh wino. Moroto Izyraeu tõ totypohse, 40me jeimamyry taropokehse toto ahtao toytorykõ poko ona tonorẽ poro. Eporehkasasaka toh kynexine Kanaã pona Ritonõpo nekarory apoitohme tosarykõme.
Wenikehpyra tyripose toto Moeze a Ritonõpo nyrihpyry poko moro 40me jeimamyry ae: tarose toto eya Ejitu poe namotome toto ehtopõpyry poe nono kurã pona toto esaryme. Ritonõpo omipona tyripose toto Moeze a inetapohpyry omipona toto ehtohme. Ritonõpo nyripohpyry 10mãkõ tokarose ropa Moeze a eya xine: Ritonõpo rokẽ eahmatohme tytamurukõ Esemy.
Morarame Jozue tymenekase Moeze a tymyakãme. Mame tõnuhse ynororo ypy Pixika pona moro nono, Ritonõpo nekarory, enetohme moe tuna Joatão moinakoxi. Mame moroto toorihse ynororo.
Kuamorepatorỹko typoetory tõ pyno Ritonõpo ehtoh poko. Izyraeu tõ tymenekase eya orẽpyra toto ehtohme tõmiry omipona, kure rokẽ toto ritohme. Ynara tymerose 6.4-6: Ritonõpo pyno ehtoko yronymyryme okurohtao xine, õsenetupuhtohkõ ke te, ajamihtatohkõ ke, enara.
Sero pape ao
Moeze omiry apitorymano 1.1—4.43
Aomiry asakoromano 4.44—28.68
Aomiry oseruaono 29.1—30.20
Aomiry etyhpyrymano 31.1—32.52
Kure toto ripotopõpyry eya 33.1-29
Moeze orihtopõpyry 34.1-12
Moeze oturutopõpyry osemazupu
1
1.1—4.43
Sero pape ao Moeze oturutopõpyry tõ mana, inekarohpyry Izyraeu tõ netaryme ona po, tuna Joatão poe xixi tũtatoh wino. Moroto Izyraeu tõ nexiase Joatão jakanahmã po, pata Supe pũto. Xia pata Parã nexiase, mya ynara pata tõ nexiase: Topeu te, Rapã te, Hazerote te, Ti-Zaape, enara. (Ypy Xinai poe pata Kate-Panea pona, 11me ẽmepyry aropõko ytoytokety mana, osema poro ypy tõ rãnakuroko Etõ nonory po.)
Morarame 40me jeimamyry taropose Izyraeu tomo a toesyryhmatopõpyry poe Ejitu poe. Mame ẽmepyry apitorymã po, nuno 11mã po ahno turuse Moeze a emero Ritonõpo nekaropohpyry eya, toto zurutohme. Morara kynexine Seõ tõ poremãkaxĩpo Moeze a, amoreu tõ tuisary, pata Hexipõ pono, Oke maro, Pasã tuisary, pata Axitarote pono, Eterei põme roropa. Moape tõ nonory po Izyraeu tõ ahtao, tuna Joatão poe xixi tũtatoh wino, Izyraeu tõ tamorepapitose Moeze a, Ritonõpo nyripohpyry tõ poko, inamorepatoh tonõ poko roropa. Ynara tykase ynororo:
— Ypy Xinai myhto kuahtao xine, Ritonõpo Kuesẽkõ tõturuse kyya xine, ynara tykase: “Epo mana, tehme oehtohkõ taro. Seromaroro ytotoko taroino ypy tõ winakoxi amoreu tõ nonory pona, imehnõ nonory pona roropa emero tuna Joatão jakanahmã po, ypy tõ myhto kuroko Juta tõ nonory topohmã poro, ikurenae te, tuna konõto Metiteraneu ehpikoxi roropa. Kanaã nonory apoitoko oesarykõme emero, ypy tõ Ripano poe inikahpozakoxi, mya tuna Eupyrati pona xixi tũtatoh wino. Sero nono emero ekarõko ase oya xine. Ywy ase Ritonõpo. Jomihpyry etapoase Aparão a, Izake a, Jako a roropa, atamuru tomo, sero nono ekarory poko oya xine, opoenomo a, apakomotyamo a roropa. Naeroro ytotoko moro nono apoise oesarykõme.”
Takorehmananõ menekatopõpyry Moeze a
(Exutu 18.13-26)
Mame ynara tykase Moeze ahno a:
— Ypy Xinai myhto ro kuahtao xine oturuase oya xine: “Toiroro opyno xine ehsaromepyra ase. 10 Tomãkapose matose Ritonõpo Kuesẽkomo a, tuhke oehtohkõme xirikuato samo kapu poko. 11 Ritonõpo a, atamurukõ Esemy a, oemãkapory se ro ase tuhkehxo, miume motye oehtohkõme, tymõkomoke roropa oehtohkõme, aomihpyry ae ro! 12 Yrome toiroro ãpiakasaromepyra xine ase atae pyra oehtohkõ poko. 13 Naeroro orutua kõ tuaro exiketõ imenekatoko oekyry tomo zuarohxo exiketomo, emese kure exiketõ roropa, otuisarykõme toto ritohme ya.”
14 — Mame moro kure nexiase oya xine. “Ỹ, moro tyriry õmihpyry ae ro,” tykase amarokõ ya. 15 Naeroro tuisa tõ tapoise ya oekyry tõ wino, tuaro exiketomo, emese kure roropa exiketomo tyritohme otuisarykõme. Toitoine miumãkõ tuisaryme toehse; imehnõ 100me exiketõ tuisaryme toehse; imehnõ 50mãkomo; imehnõ 10mãkõ tuisaryme toehse. Mokaro maro imehnõ tuisa tõ tymenekase ya oxiekyry tõ tuisaryme toto ehtohme. 16 Morarame moro poko jahtao ynara tykase ywy akorehmane tomo a: “Atae pyra ahno ahtao, zae rokẽ toto apiakatoko, asakoro Izyraeume exiketõ ahtao te, toiro Izyraeume exikety maro imepỹ nono poe exiketyme ahtao tõsesarise amaro xine. 17 Ajohpe pyra ehtoko, zae rokẽ imehnõ tyritoko. Oxisã toto tyriko tuisame pyra exiketõ ahtao, tuisame exiketõ maro. Imehnõ zuno pyra ehtoko, Ritonõpo ãkorehmatorỹko mana zae tyripotohme. Mame tupime exiketõ toehse ahtao, zae ehtoh waro pyra awahtao, moro enehko ya apiakatohme.”
18 Mame tyripotoh tonõ ekaroase oya xine emero rokẽ poko, morohne ritohme oya xine.
Enenanõ tonyohse Kanaã pona
(Numeru 13.1-33)
19 Tõturuse ro Moeze ahno a, ynara tykase:
— Ritonõpo Kuesẽkõ nyripohpyry omipona sexiatose, ypy Xinai poe sytoatose. Ona tonorẽ konõto meneatose, tupimehxo exikety, ikuroko toytose kuahtao xine, ypy tõ pona kytorykohtao amoreu tõ nonory pona. Mame seporehkatone pata Kate-Panea pona. 20 Moroto ynara tykase ywy oya xine: “Seromaroro ypy tõ pona tooehse sytatose amoreu tõ nonory pona. Sero nono ekarõko Ritonõpo kyya xine mana. 21 Enetoko ke, moroto mana. Ytotoko sero nono apoitohme oesarykõme, Ritonõpo, kytamurukõ Esẽ nyripohpyry omipona. Enaromyra ehtoko, oserehpyra roropa ehtoko.” 22 Mame moepyatose ya ynara kase: “Kure exiry orutua kõ aropory osemazuhme, nono enetohme, tuaro ehtoh enehtohme ropa kyya xine kuesemarykõ poko te, pata tõ poko roropa, moroto aexityamo.” 23 Ỹme exiase, 12me orutua kõ tymenekase ya, 12me oxiekyrymãkõ poe. 24 Toytose toto ypy tõ nonory pona, toeporehkase toto jakanahmã Exikou pona. Moromeĩpo jakanahmã tonese ahtao eya xine, 25 tooehse ropa toh nexiase, epery tonehse eya xine tymaro xine tynenehpyrykõ moroto. Tõturuse toto kyya xine moro nono poko Ritonõpo nekarory poko, kure kuhse nexiase.
26 — Yrome Ritonõpo nyripohpyry omipona pyra mexiatose, moro nono apoiry se pyra mexiatose ononorykõme. 27 Atapyĩkõ tao ahtao Ritonõpo tykerekeremase oya xine, ynara matose: “Kyse xine pyra Ritonõpo mana, kyzehno xine mana. Ejitu poe kuenepyatose ekarotohme amoreu tomo a, kyporemãkatohkõme kuetapatohkõme. 28 Oty katohme ytõko sytatou morotona? Enaromỹke toehse sexiatose mokaro omiry etaryke kyya xine; mokaro, moro nono põkõ tuhkehxo mã toto, jamihmehxo roropa mã toto kymotye xine, toto patary tõ zumohxo mã kehko, towomase apuru tõ konõto ke, kae exiketõ ke kapu aka samo! Moroto ahno konõto tonese roropa eya xine, tokarose toto.”
29 — Mame ynara ase: “Oserehpyra ehtoko, mokaro zuno pyra ehtoko. 30 Ritonõpo Kuesẽkõ osemazuhme ytõko mana, etonatoh poko kuakorehmatorỹko mana. Tyrĩko mana tynyrihpyry sã Ejitu põkomo a onenehpyrykõ samo 31 tynyrihpyry sã roropa ona tonorẽ po. Kuenepyrykohtao xiaro ona tonorẽ po meneatose, tomeseke samo, oewomarykõme, poeto zũ tumũkuru arory samo.”
32 — Morara kary etaryhtao ro oya xine Ritonõpo onenetupuhpyra mexiatose, aomiry omipona pyra mexiatose. 33 Kokoro rokẽ toytose ynororo osemazuhme, apoto xikihme exiketyme koko ahtao, akurũ xikihme exiketyme saereme ahtao. Moro tyrise eya oesarykõ enepotohme oya xine osesaritohme ropa totypohse awahtao xine te, oesemarykõ enepotohme roropa oya xine oytotoh toehse ahtao.
Izyraeu tõ wãnohtopõpyry Ritonõpo a
(Numeru 14.26-45)
34 Tõturuse ro Moeze, ynara tykase:
— Tykerekerematopõpyry oya xine totase Ritonõpo a, naeroro ozehno xine toehse ynororo, ynara tykase: 35 “Amarokõ, Izyraeu tomo, popyra matose. Morara exiryke amarokõ, emero tuãtase exiketõ ynekarory onenepyra ekurehnõko matose, moro nono kurano, ‘Moro ekarõko ase oya xine,’ katopõpyry ya atamuru tomo a. 36 Karepe rokẽ, Jepone mũkuru moro nono kurã enẽko mana. Jomihpyry omipona anamonohpyra nexiase ynororo. Naeroro nono ekarõko ase eya, ipakomotyamo a roropa, epona aytotopõpyry.”
37 — Amarokõ pokoino tohne toehse ypoko Ritonõpo nexiase. Ynara tykase ynororo ya: “Omoro roropa omõpyra exĩko mase moro nono kurã ynekarory pona. 38 Ãkorehmane Jozue, Num mũkuru omõnõko mana. Mokyro ijamihtanohko. Izyraeu tõ arõko mana moro nono poremãkatohme.”
39 — Mame ynara tykase Ritonõpo kyya xine: “Opoenõ poetome ro mã toto, zae ehtoh apiakary waro pyra ro mã toto zae pyra ehtoh winoino, omõnõko mã toto. Tapoisẽme exĩko epetõkara a mekaroatose repe. Yrome ynaroro, omũkuru tomo omõnõko mã toto ynekarory pona. Eya xine sero nono ekarõko ase, esẽme toto ehtohme. 40 Seromaroro eramatoko ropa oytotohkõme ona tonorẽ poro tuna konõto Tahpiremã winakoxi.”
41 — Mame tozuhse oya xine: “Moeze, iirypyryme toehse ynanase Ritonõpo omipona pyra. Yrome seromaroro osetapase ytõko ynanase Ritonõpo omipona, yna epetõkara poremãkapose.” Opyrekõ tapoise oya xine õsetapatohkõme. Tupime pyra mokaro ypy tõ põkõ poremãkary mekaroatose repe. 42 Yrome tonyohse ywy Ritonõpo a ourutohkõme: “Ytopyra ehtoko morotona, osetapara ehtoko. Amaro xine ytopyra exĩko ase, oepetõkara oporemãkãko mã toto.” 43 Yrome otato pyra mexiatose. Oepyryparykõke Ritonõpo Oesẽkõ omiry omipona pyra mexiatose. Mytoatose morotona ypy tõ nonory pona. 44 Mokaro amoreu tõ, moro põkõ tutũtase toto ano zũ tõ samo, zehno exiketõ samo. Amarokõ toepase, tokahmase amoreu tomo a Etõ nonory pona, pata Horoma pona. Moroto typoremãkase mexiatose eya xine. 45 Mame moepyatose ropa oxitarykõ ke Ritonõpo a ãkorehmapotohkõme. Yrome onetara Ritonõpo nexiase. Otato pyra nexiase. 46 Moromeĩpo moroto sexiatose Kate po, okynahxo.