2
Imepỹ pytatoh po Kanaa po
Morarame asakoro tõmehse ropa ahtao juteu tõ pytatoh toehse Kanaa po, Karirea rãnao. Jezu ẽ moroto kynexine. Jezu roropa toahmase ipoetory tõ maro toto ytotohme myaro. Morarame ynara tykase Jezu eny,
—Aimo, pake eukuru nenahno, toto okuru, tykase ynororo tumũkuru a, eukuru tonahse exiryke.
—Aja, tykase Jezu, —Oty katohme õmipona jyriry se mano? Papa rokẽ mã tyjamitunuru enepopitory waro mã imehnomo a. Morara exiryke aomipona rokẽ ase erohnõko, tykase Jezu eya.
Mame tapyi esẽ poetory tomo a ynara tykase Jezu eny,
—Mose omipona rokẽ ehtoko, umũkuru omipona, tykase ynororo eya xine.
Toipe juteu tomo, otytyko akurihnõko toto. Osemahnõko roropa toto itamurume. Morara exiryke moroto kynexine otytyko akurihtoh eny topu risemy, 6me, sẽ rituru pune exiketomo. Mame,
—Moro aka arykako, tykase Jezu tuna poko, tapyi esẽ namoto tomo a.
Tuna ẽ typehkase eya xine tuna ke.
—Seromaroro eukuru anỹtoko, ekarotohme erẽnatoh aporesemyry a, tykase Jezu eya xine.
Mame eukuru taropose eya xine rahkene. Uwa eukurume tanyhtanohpose eya tunãpo. Morarame eukuru tukuhse aporesemy a. Tuaro pyra ynororo tuna risẽ poko, Jezu nyrihpyry poko. (Mokaro rokẽ tuaro, tonese tyya xine exiryke.) Morara exiryke aporesemy a erẽnakety tykohmase tyya, orutua. 10 Ynara tykase ynororo eya,
—Oty katoh sẽ ke yna anauhpara make apitoryme hro? tykase ynororo pytakety a. —Seromaroro ke tokoh sero kurã ekamopitõko ma, tykase eya aporesemy.
11 Moro ke Ritonõpo jamitunuru tonepopitose Kanaa po, Karirea rãnao. Moroto Ritonõpo mũkurume toexiry tonepopitose Jezu a. Morarame ipoetory tomo a tonetupuhpitose.
12 Moromeĩpo Kapanaũ pona toytose toto, Jezu, jeny, zakorõ tomo, ipoetory tomo. Enara toh toytose morotona. Tynyhse toto tuhke pyra moroto.
Ritonõpo maro oturutoh taka Jezu ytotopõpyry
(Mat 21.12-13; Mak 11.15-17; Ruk 19.45-46)
13 Mame juteu tõ otuhtoh konõto ameke pyra ahtao Jezu toytose Jerusarẽ pona. Otuhtoh konõto esety kynexine Paxikoa. 14 Mame Ritonõpo maro oturutoh taka toytose tahtao pui ekamonanõ tonese eya moro myhto, pui ekamonanomo, kaneru ekamonanomo, parutopuruimo ekamonanõ roropa. Enara moroto toto. Tonese Jezu a toto. Mokaro tonese eya eky tõ maro. Tineru emetakamananõ roropa tonese eya itinerũkõ maro tonese eya meza po. 15 Mokaro pipohtoh tyrise eya apopitu panono. Moro ke emero taropose ropa toto eya. Itinerũkõ tuputokapose roropa eya. 16 Ynara tykase ynororo parutopuruimo ekamonanomo a,
—Oekykõ arotoko ropa taroino. Osepekahtoh tapyĩme sero tapyi onyripyra ehtoko. Sẽ tapyi Papa maro oturutopo. Osepekahtoh kara, sero, tykase Jezu toto a.
17 Mame moro eneryke tyya Ritonõpo omihpyry poko tutuarõtase ropa toto, ipoetory tomo. Ynara tymerose aomiryme pake, “Samũ ãko ase Papa, amaro oturutoh eneryke ya, amaro oturutoh se nymyry jexiryke,” katoh tymerose pake. Moro poko tutuarõtase toto Jezu poetory tomo.
18 Morarame tõturupose juteu tõ tuisary tõ Jezu a,
—Onoky omi poe moxiã maropõ rohpa taroino? Oty rĩko hma taroino awaro yna ehtohme? tykase toto eya.
19 Ynara tykase Jezu eya xine,
—Sẽ tapyi kararahnõko matose repe. Yrome oseruao tõmehse ahtao imyakãmãko ropa ase, tykase Jezu eya xine.
20 —Sẽ tapyi myakãmãko ropa ma oseruao rokẽ tõmehse ahtaho? tykase toto, Jezu a tõturupose. —Tuhke sãtã mã jeimamyry taropose sẽ tapyi riry poko, 46me jeimamyry taropose, tykase toto eya.
21 Yrome toorikyry poko rokẽ oturũko Jezu kynexine. 22 Imeĩpo tõsemãse ropa Jezu ahtao, aorihxĩpo, tutuarõtase ropa ipoetory tomo aomihpyry poko. Zae aehtopõpyry poko tonetupuhse toto a. Zae Ritonõpo omihpyry exiry poko tonetupuhse roropa eya xine.
Ahno ehtoh waro mã Jezu
23 Mame Jerusarẽ po ro Jezu ahtao tuhke kurãkõkara tukurãkase ropa eya. Inukurãkatyã tonese otuhtoh konõto pokõkomo a. Morara exiryke Ritonõpo nymenekahpyryme Jezu tonetupuhse eya xine. 24 Yrome Ritonõpo poe toexiry onekaropyra kynexine, emero ahno ajohpanory waro toexiryke. 25 Imehnomo a tururu se pyra roropa kynexine, ahno kurohtao zuaro toexiryke.