4
Sero nase Jezu kuhtopõpyry poko joroko tamuru a
(Mat 4.1-11; Mak 1.12-13)
Mame Jezu maro Ritonõpo zuzenu kynexine yronymyryme. Ijamitunuru imaro kynexine. Jezu tarose eya ahno esaka pyra Joatão mõpozakoxi. Moroto Jezu tukuhpitose joroko tamuru a. 40me ẽmepyry taropose iirypyryme aehtohme repe. Otuhpyra roropa Jezu toehse. Morarame 40me tõmehse ahtao, tomitapãse ynororo.
Mame ynara tykase joroko tamuru eya,
—Ritonõpo mũkurume awahtao, senohne topu anyhtanohpoko ourume, tykase eya.
Mame Jezu a tozuhse. Ynara tykase eya,
—Arypyra. Ynara tymerose Ritonõpo omiryme, “Wyi enapyryhtao rokẽ isene exizomopyra kuzenukõ mana. Yrome Ritonõpo omipona kuahtao xine orihzomopỹme exĩko sytatose,” ãko Ritonõpo omiry, tykase Jezu eya.
Morotoino joroko tamuru a tarose ynororo ypy pona. Moro poe ahno tõ emero axĩ tonepose eya, pata tõkehko roropa tonepose eya. Ynara tykase eya,
—Eneko ke. Moxiã emero opoetoryme ekarõko ase pata tõkehko maro, tykase. —Ykyryry sero kehko repe ya ekarotyamo. Yrome ise exiketomo a ekarory se jahtao ekarõko ase. Morara exiryke emero ekarõko ase oya opoetoryme toto ehtohme, oesekumuru po typorohse awahtao jẽpataka, “Kure mase, imehxo mase,” katohme ya, tykase eya joroko tamuru ajohpe rokene.
Morarame ynara tykase Jezu eya,
—Arypyra. Ynara ãko Ritonõpo omiry, “Oesẽkõ rokẽ eahmatoko, Ritonõpo. Aomipona rokẽ ehtoko roropa,” ãko Ritonõpo omiry, tykase Jezu joroko tamuru a.
Morotoino Jerusarẽ pona tarose ropa Jezu eya. Morotona Ritonõpo maro oturutoh pona tarose eya, kaetokõ pona, tapyi mypatarãnaka. Ynara tykase ynororo eya,
—Ritonõpo mũkurume awahtao, sero poe epukako nono pona. 10 Ynara tymerose exiryke Ritonõpo omiryme, “Tynenyohtyã aropõko Ritonõpo mana oewomatohme,” me tymerose. 11 Ynara roropa, “Tomarykõ ke ãpoĩko toto opupuru osetapara ehtohme topu pona,” me tymerose roropa, tykase joroko tamuru Jezu a.
12 Morarame Jezu a tozuhse. Ynara tykase,
—Arypyra. Ynara ãko Ritonõpo omiry, “Oesẽkõme Ritonõpo exiryke onukuhpyra ehtoko ipunaka,” ãko, tykase Jezu eya.
13 Mame tokurehse joroko tamuru Jezu kukuru poko. Iirypyryme onyripyra tokurehse ynororo. Mame toytose rokẽ aporo.
Jezu a imehnõ amorepapitotopõpyry sero Karirea po
(Mat 4.12-17; Mak 1.14-15)
14 Morotoino toytose ropa Jezu Karirea rãnaka ropa. Imaro Ritonõpo zuzenu jamitunuru kynexine. Morarame Jezu poko tokãtose Karireapõkomo a pata tõ punero, imehnõ kurãkatopõpyry poko eya. 15 Jutea tõ atamorepatoh tao tamorepase toto eya.
—To! Kure rukukuh mose amorepato nahe? tykase toto, Jezu etananõ emero.
Jezu ehtopõpyry poko Nazare po
(Mat 13.53-58; Mak 6.1-6)
16 Morotoino Nazare pona toytose ropa Jezu, tuãtatopõpyry pona ropa. Mame oserematohae toytose ynororo atamorepatoh taka. Torẽnase ytose ynororo moro taka. Mame moro tao xikihme toehse Jezu Ritonõpo omiry sekerematohme imehnõ netaryme. 17 Mame Izaja nymerohpyry tokarose imepyny a isekerematohme eya. Mame pape typiapose eya ahtao, tynymenekahpyry tysekeremase eya, ynara tykase,
18 “Kuesẽkõ Ritonõpo zuzenu ymaro mana,
tymenekase jexiryke eya imehnõ amorepaneme,
etuarimaketõ amorepaneme, tõmiry kurã poko.
‘Totapuruhmakase ropa matose,’ kase tonehpose ywy ãpuruhpyrytaõkõ sã exiketomo a.
‘Tonure ropa matose,’ kase tonehpose roropa ywy tonurãkara a.
Ataosanumaketõ osanumakehpose ropa tooehse ywy.
19 Tonehpose roropa ywy ynara kase ipoetory tomo a, ‘Seroae opynanohtorỹko Ritonõpo mana,’ ”
tykase Jezu, Izaja nymerohpyry tysekeremase eya.
20 Morotoino pape totapuruse ropa eya isekeremaxĩpo. Mame tokarose ropa orutua a, atamorepatoh erase akorehmane a. Mame typorohse ropa ynororo kohrame. Mame tonese eya xine tỹme. 21 Mame tõturupitose eya xine. Ynara tykase,
—Seromaroro sero ynysekeremahpyry ypoko kynako. Onetahpyrykõ morararo ypoko kynako, tykase Jezu eya xine.
22 Mame tõsenuruhkase toto,
—To! Mose nysekeremahpyry hxo reh kure kynako, tykase. Imehnõ roropa ynara tykase,
—Joze mũkuruhxo tã mosero roropa, tykase toto.
23 Mame ynara tykase Jezu eya xine,
—Ynara katopõpyryae ro matose ynara ãko ya, “Opi warõme awahtao ãmoreme osepinohko,” katopõpyryae ro, morara ãko matose ya. “Kapanaũ po Ritonõpo jamitunuru tonepose oya imehnõ neneryme. Moro sã tyriko taro, oesary nymyry po,” ãko roropa matose ya, tykase Jezu eya xine.
24 —Yrome ynara ãko ase oya xine, urutõkõ eahmãko imehnõ mã repe. Yrome esarypõkõ mã oneahmara mã toto. (Ritonõpo omiry ekarone omiry etary se pyra imarõkõ mana.) 25 Etatoko pahne, zae rokẽ ynara ãko ase oya xine. Pake Eria maro tuhke pytỹpo tõ kynexine Izyraeu tomo, konopo oehpyra toehse ahtao. Oseruao jeimamyry motye taropose konopo oehpyra. Moromeĩpo tỹkyryneke pyra toehse toto Izyraeu tõ esary po. Tuhke pytỹpo tõ toetuarimase. 26 Yrome eya xine Eria onenyohpyra Ritonõpo kynexine. Imepỹ pytỹpo a rokẽ tonyohse, Saretapono a rokẽ tonyohse ynororo Ritonõpo a, akorehmase. Juteukara a tonyohse ynororo Xitõ rãnaõpono a. 27 Mame tuhke roropa ipũ imotatyã moroto Izyraeu tomo Eriseu maro. Yrome toto onukurãkara tokurehse Eriseu. Naamã rokẽ tukurãkase eya. Xiriapõ roropa mokyro kynexine juteukara, tykase Jezu eya xine.
28 Morarame morara kary etaryke tyya xine tyekĩtapãse toto, atamorepatohtaõkomo. 29 Towõse roropa toto. Jezu tapoise eya xine. Tarose roropa pata poe eya xine kaetoko exikety jakanamãka Jezu ematohme repe tyya xine. Japery epoe kynexine pata. Moro poe Jezu emapory se toh kynexine repe. 30 Yrome imoihmãkõ rãtakuroko toytose ropa Jezu. Mame toytose ropa rahkene. Enara.
Jorokohpã kurãkatopõpyry ropa poko
(Mak 1.21-28)
31 Morotoino Kapanaũ pona toytose Jezu, Karirea rãnaka. Moroto ahno tamorepase eya oserematohae rokene. 32 Mame tõsenuruhkase toto Jezu omiry etaryke tyya xine. Orẽpyra tamorepase toexirykõke eya.
—Zae mose omiry, tykase toto. 33 Moro tao atamorepatoh tao jorokohpe exikety kynexine. Tykohkohtase ynororo opore, jorokohpe toexiryke.
34 —Jezu Nazarepono, oty se hma yna a? Oty kase moehno? Yna enahkapose? Yna irumekako. Awaro ase. Ritonõpo mũkurume oexiry waro ase. Inenehpohpyry kurã mase, tykase jorokohpã Jezu a.
35 Mame ynara tykase Jezu joroko a,
—Mynyhme rokẽ exiko. Mose ae otũtako ropa, tykase eya. Mame mokyro jorokohpã tomapose joroko a nono pona repe. Yrome onyryhmara. Moromeĩpo tutũtase ropa rahkene mokyro ae. Morarame toekurãkase ropa.
36 Mame tõsenuruhkase toto, morotaõkõ emero. Ynara tykase toto oseya,
—Otãto puhko keh mose omiry nae? Joroko tõ tũtanohpõko ropa nae, tõmiry ke rokene. Orẽpyra toexiryke, aomiry jamihme nase, tykase toto. 37 Mame Jezu tokãtose eya xine pata tõ punero, Karirea zomye, enara.
Sero nase kurãkõkara kurãkatopõpyry ropa poko Jezu a
(Mat 8.14-17; Mak 1.29-34)
38 Morotoino atamorepatoh tae toytose ropa Jezu Ximão tapyĩ taka. Ximão merenoty oxirohnõko kynexine itamurume. Mokyro kure pyra exiry tokarose Jezu a imarõkomo a.
—Mokyro ikurãkako ropa, tykase toto. 39 Mame Jezu toytose mokyro enese. Mame tõmiry ke oxirohno tymynyhpãkapose ropa eya. Axĩ towõse ropa ynororo tõxirohkehse ropa toexiryke. Mame tautuhmase ropa Jezu tomo kuranõpokara a.
40 Morarame kokonie pukuro imehnomo a tope tõ tonehse, kurãkõkara tonehse ikurãkatohme ropa Jezu a. Mame tomary tyrise toto pona ahtao, emero tukurãkase ropa toto eya. 41 Joroko tõ roropa tutũtanohpose ropa eya mokaro ae. Mame joroko tõ tykohtase tutũtarykõme. Ynara tykase toto,
—Ritonõpo mũkurume mase, tykase toto. Jezu waro toto, Ritonõpo nymenekahpyryme. Morara exiryke tymynyhpãkapose toto Jezu a Ritonõpo mũkurume toehtoh ekarory se pyra eya xine toexiryke.
Sero Jezu enetupuhtopõpyry Juteapõkomo a
(Mak 1.35-39)
42 Mame ẽmepyryme pata poe Jezu toytose toiroro toehtohme tapyi pyra exikety pona. Morarame ahno tomo a tupise ynororo. Mame toporyse ropa tyya xine ahtao, turumekarykõ se pyra toh kynexine Jezu a. 43 Yrome ynara tykase Jezu eya xine,
—Ritonõpo omiry kurã poko imehnõ patapõkõ amorepary se ase, tuisame aehtoh poko. Morara kase Ritonõpo jenehpoase, tykase Jezu eya xine.
44 Naeroro pata tõ poro toytose ynororo imehnõ amorepase, toto atamorepatohtonõ takuroko. Jutea nonory poro toytose ynororo, enara.