2
Iirypyrymãkõ wãnohnõko Ritonõpo mana
Jepe tomo, imehnõ popyra exiry enetupuhnõko matohu? Imepỹ ekaroryhtao popyra oya xine, popyra roropa matose, isaaro oexirykõke. Imepỹ rypyry enetuputyryhtao oya xine, mokyro sã tyyrypyhpyke awahtao xine, popyra oehtohkõ waro roropa matose. Zae Ritonõpo exiry waro sytatose, iirypyrymãkõ apiakaryhtao eya. Tyyrypyry poko exiketõ apiakãko Ritonõpo mana. Yrome amarokõ ke? Imehnõ iirypyrymãkõ sã matose. “Mokaro popyra,” ãko matose repe. Yrome mokaro sã matose, popyra. Naeroro awãnohtorỹko roropa Ritonõpo mana. Tuhke kuãnohpopyra xine mana kyyrypyrykõ poko. Axĩ pyra iirypyrymãkõ wãnohpõko roropa mana, oorypyrykõ rumekary se exiryke oya xine. Opyno xine Ritonõpo mana. Zuaro matose repe. Yrome ynara ãko matose, “Kuãnohpyra xine Ritonõpo mana. Naeroro kyyrypyrykõ poko sehtone,” ãko matose. Yrome onetarahko sã matose, aomipona se pyra oexirykõke. Naeroro awãnohpotorỹkohxo Ritonõpo mana, kurãkõ apiakatoh po. Morara ahtao kyyrypyrykõ zehno Ritonõpo ehtoh enẽko sytatose. Zae kuapiakarykõ enẽko roropa sytatose. Kuepehmatorỹko Ritonõpo mana, emero porehme, kyyrypyrykõ epehpyryme. Kurãkõ epehmãko kurã ke. Iirypyrymãkõ epehmãko popỹ ke. Toitoine matose kure imehnõ riry poko penekehpyra. Morara awahtao xine kure oexirykõ se matose. “Kure mase. Tuisamehxo roropa mase,” kary etary se matose Ritonõpo a. Orihpỹme oexirykõ se roropa matose jũme. Amarokõ rĩko orihpỹme Ritonõpo mana. Mãpyra imehnõ mã typenetatohkõ se rokẽ toto. Zae ehtoh rumekãko toto, azahkuru rokẽ toehtohkõme. Mokaro zehno Ritonõpo exĩko mana. Toto wãnohnõko roropa mana. Mame iirypyrymãkõ etuarimãko, tuãnohse toexirykõke. Jetũ exĩko mã toto, juteu tõ osemazuhme. Mame juteutõkara roropa. 10 Yrome kure imehnõ rihpõkomo a, “Kure mase,” ãko eya xine mana. Kure toto rĩko Ritonõpo mana. Torẽtyke pyra toto rĩko roropa mana, juteu tõ osemazuhme. Mame juteutõkara roropa. 11 Zae rokẽ Ritonõpo kuepehmatorỹko mana juteu tomo, juteutõkara, enara.
12 Juteutõkara typapeke pyra, Ritonõpo nymeropohpyry Moeze a, moro pyra mã toto. Naeroro Ritonõpo omipona pyra mã toto. Orihnõko rokẽ toto, jũme, tyyrypyrykõ epehpyryme. Ritonõpo nymeropohpyry waro pyra ro tahtao xine orihnõko mã toto. Mame juteu tõ mã Ritonõpo nymeropohpyry nae. Yrome aomipona pyra roropa toh mana. Naeroro iirypyrykõ epehmapõko Ritonõpo mana tynymeropohpyryae ro eya xine. 13 Ynara exiryke, Ritonõpo nymeropohpyry etaryhtao rokẽ, etananõ iirypyryme ro mã toto, aomipona pyra toto ahtao. Yrome aomipona toehse toto ahtao, kure toto rĩko Ritonõpo mana. 14 Ritonõpo nymeropohpyry Moeze a, moro waro pyra mã juteutõkara. Yrome tõsenetupuhtopõpyrykõ poe rokẽ Ritonõpo omipona toehse mã toto. Tamoreme xine tyyrypyrykõ poko osenetupuhnõko mã toto, Ritonõpo nymeropohpyry waro pyra ro toto ahtao. 15 Mame toto nyrityã eneryke kyya xine zuaro sytatose, Ritonõpo nymeropohpyry tymerose sã mã ikurohtao xine. Moro waro sytatose, kure toto ehtoh eneryke kyya xine. Morararo zae ehtoh waro toexirykõke tyyrypyrykõ poko toehse toto ahtao ehxirõko mã toto. Kure toto ahtao ehxiropyra mã toto Ritonõpo nymeropohpyry tymerose exiryke sã toto kurohtao. 16 Morohne poko imehnõ amorepãko ase omi kurã poko toto amoreparyhtao ya. Imeĩpo Jezu Kyrixtu kuapiakatorỹko mana Ritonõpo omi poe. Kuosenetupuhtopõpyrykõ enẽko roropa mana tokare pyra kuosenetupuhtohkõ ahtao ro.
Juteu tõ mã Moeze omihpyry omipona kuhnõko repe
17 Amarokõ ke, juteu tomo? Moeze nymerohpyry enetuputyryke oya xine, “Ritonõpo nymenekahpyryme ase, typoetoryme,” ãko matose. Epyrypãko matose Ritonõpo nymeropohpyry Moeze a waro oexirykõke. Kure matose osekarõko repe. 18 Tõmipona kuexirykõ se Ritonõpo mana. Moro waro matose repe. Inymeropohpyry poko tamorepase oexirykõke zae ehtoh waro matose repe. 19-20 “Zuaro pyra exiketõ amorepaneme ase,” ãko matose repe. “Atamorepahnõ amorepaneme ase te, putupyra exiketõ amorepaneme te, zuaro pyra exiketõ amorepaneme te, zae ehtoh waro ase emero,” ãko matose, Ritonõpo nymeropohpyry nae oexirykõke repe. 21 Yrome imehnõ amoreparyhtao ro oya xine, oorypyrykõ poko ro matose. Imehnomo a ynara ãko matose, “Imehnõ mõkomory osematonanohtou,” ãko matose repe. Yrome ematonanohnõko roropa matose. 22 “Imehnõ nohpo poko pyra ehtoko,” ãko matose. “Imehnõ orutua poko pyra ehtoko,” ãko roropa matose nohpo tomo a. Yrome nohpo tõ poko matou? Mame Ritonõpo myakãme ahno nyrityã se pyra matose repe. Yrome itapyĩ tae inyrityã arõko matose, imaro oturutoh tae. 23 Ritonõpo nymeropohpyry waro oexirykõ poko epyrypãko matose repe, yrome Ritonõpo hxirõko sã matose aomipona pyra awahtao xine. 24 Ynara tymerose Ritonõpo omiryme, “Iirypyryme oexirykõke juteu tomo, Ritonõpo kerekeremãko juteutõkara mana,” me tymerose.
25 Ritonõpo nymeropohpyry omipona awahtao xine, juteume oehtohkõ kure mana. Yrome Ritonõpo nymeropohpyry omipona pyra awahtao xine, oty kure juteume oehtohkõ nae? Arypyra, popyra rokẽ mana. 26 Imehnõ juteutõkara repe. Yrome Ritonõpo nymeropohpyry omipona toehse ahtao, typoetoryme mokaro rĩko Ritonõpo mana. Juteume exiketõ sã exĩko mã toto. 27 Naeroro, juteu tõme matose repe, yrome ohxirotorỹko mã juteutõkara, Ritonõpo nymeropohpyry omipona pyra oexirykõke. Ritonõpo omiry nae matose, tymerose exiryke. Juteume roropa matose. Yrome aomipona pyra matose. Mãpyra mokaro juteutõkara Ritonõpo omipona exĩko mã toto, juteume pyra tahtao xine. 28 Onokãkõ juteume nymyry nae? Onokãkõ Ritonõpo poetoryme nymyry nae? Ritonõpo poetoryme nymyry pyra mã mokaro juteu pũ ke rokẽ exiketomo, jaĩpotapihpyry isahkatyamo. 29 Yrome juteu tõ nymyry mokaro, Ritonõpo poetoryme nymyry exiketomo tukurohtao xine. Tytyorõmase mokaro kurohtao Ritonõpo zuzenu a mana, Moeze nymerohpyry omipona toexirykõke pyra. Mokaro Ritonõpo zamaro mã toto. “Kure mase,” ãko Ritonõpo eya xine mana, morara kara ahno ahtao ro.