17
Siñoonhanꞌ Jesús
(Mr 9:2-13; Lc 9:28-36)
Jndë na tenon yon xuee na tso Jesús na nndaꞌ, ndoꞌ tëyꞌoon jon Pedro yo Santiago yo ninꞌJuan tyje Santiago. Tëchu jonhin xquen cüii tyoꞌ ndye naijon na ninnquehan. Xjen na cojntyꞌiahan ndoꞌ siñoonhanꞌ jon tondëëhan, sꞌaahanꞌ na maninꞌ conduiꞌnduiꞌ nnon jon chaꞌvijon na xuee ndoꞌcüjioonꞌ. Ndoꞌ iscüaquenhanꞌ ndiaaꞌ jon na quichiꞌhanꞌ chaꞌxjen quichiꞌ na xuee chon. Ndoꞌ juu xjenꞌñeen tityincyooꞌ ve nnꞌan na tomꞌan tivio, Moisés yo ninꞌElías, jnanꞌneinhan yo Jesús. Ndoꞌ veꞌ tsoto Pedro nnon jon:
—Nndaꞌ Ta, vaa ya jndyi na mꞌán ntjoohin. Xe na aa caveeꞌ nchjiꞌ, nnanꞌyá ndye xqueꞌ ntjoohin, cüiihanꞌ cüentaꞌ ncuꞌ, cüiihanꞌ cüentaaꞌ Moisés, ndoꞌ ninꞌcüiichenhanꞌ cüentaaꞌ Elías.
Ninvaa na itsinin Pedro, ndoꞌ jndyoquioo ncüii chincyu quichiꞌ na quixuee jndyihanꞌ nacjohan. Iscuꞌhanꞌhin. Jndyehin jndyeeꞌ nquii Tyoꞌtsꞌon quityquiiꞌ juu chincyuꞌñeen, tso jon:
—Juu tsansꞌavahin conduihin Jnda na venchji jndyihin. Ninnquiiꞌchen incyaahanꞌ na nën ntyja ꞌnaanꞌ jon. Quitangueeꞌhoꞌ jñꞌoon na incyaa jon.
Ndoꞌ joo ndye nanꞌñeen na totsayꞌonhan jñꞌoon yo Jesús, xjen na jndyehan juu jñꞌoonvaꞌ, tyetaꞌngiohan xenꞌ tyuaachen, mioon jndyi tyuehan. Majoꞌ sindyooꞌ Jesús na mꞌanhan. Tꞌuii jonhan, tso jon ndëëhan:
—Quinanꞌquintyjahoꞌ. Tyiꞌntyuehoꞌ.
Ndoꞌ xjen na jndondëhan, minꞌncüii tsꞌan tavijntyꞌiahan, xiaꞌntyi nquii Jesús vi mꞌaan.
Ndoꞌ viochen xjen na tyecuehan juu tyoꞌñeen, jaaꞌ jñꞌoon sinin Jesús ndëëhan, tso jon:
—Viochen xjen na ninvaa vantꞌö, minꞌncüii nnon tsꞌan tyiꞌnduehoꞌ ꞌnan na jntyꞌiahoꞌ quichen. Ja na condui tsansꞌa na iꞌua Tyoꞌtsꞌon tsꞌian nnön na coxën tsoñꞌen nnꞌan, ncüꞌiö, ndë joꞌ ngüantꞌö xcö. Juu xjenꞌñeen vanaan na nnanꞌneinhoꞌ ndëë nnꞌan juu ꞌnan na jndë jntyꞌia ndëëhoꞌ.
10 Yajoꞌ já na totsayꞌö́n yo jñꞌoon na toninncyaa jon, taꞌxꞌë nnon jon:
—Ndoꞌ nnꞌan na conanꞌman nchu vaa tsiꞌman jñꞌoon na tquen Moisés ¿Ndu conduehan na itsohanꞌ na juu Elías ncüjeeꞌ jndyee, ndë joꞌ ncüjeeꞌ Cristo?
11 Joꞌ tꞌa Jesús jndyuë́:
—Mayuuꞌ na conanꞌmanhan na Elías ncüjeeꞌ jndyee, ndoꞌ ntsijndaꞌ jon tsoñꞌen. 12 Majoꞌ ja matsjö ndëëhoꞌ na jndë tyjeeꞌ jon, min tataaꞌ nꞌon nnꞌan ntyja ꞌnaanꞌ jon. Ndoꞌ jntꞌahan yo jon chaꞌxjen na ntꞌue nꞌonhan. Ndoꞌ ja na condui tsansꞌa na iꞌua Tyoꞌtsꞌon tsꞌian nnön na coxën tsoñꞌen nnꞌan, majoꞌntyi nntꞌahan yo ja.
13 Joꞌ taaꞌ nꞌö́n na itsinin Jesús ndë́ ntyja ꞌnaanꞌ nquii Juan, tsan na totsiquindëëꞌ nnꞌan.
Sinꞌman Jesús cüii yusꞌachjo na veꞌ coquiootohin
(Mr 9:14-29; Lc 9:37-43)
14 Ndoꞌ vi na jndë squë́ ntꞌá naijon na mꞌan nnꞌan na jndye jndyiꞌhin, jndyo sindyooꞌ cüii tsansꞌa na mꞌaan Jesús. Tacoꞌxtye juu na tonnon jon. 15 Itso juu:
—Nndaꞌ ta, cꞌonꞌ na ndyiaꞌ ro ntyjiꞌ yusꞌachjo jnda. Ee nayꞌoon jndyetyiahin ndoꞌ ji vaa jndyi iquenon juu. Jndye jnda itsquioohanꞌhin quityquiiꞌ chon, ndoꞌ mantyi quiiꞌ ndaa. 16 Ndoꞌ jndyoyꞌönhin na mꞌan nnꞌan na cotsayꞌon yo jñꞌoon na mancyaꞌ, majoꞌ tyíꞌquindëë nnanꞌnꞌmanhan juu.
17 Nquë́ na totsayꞌö́n jñꞌoon yo Jesús, tꞌa jon, tso jon ndë́:
—ꞌOꞌ nnꞌan na tyiꞌninꞌcantyja nꞌonhoꞌ ja na conanꞌqueꞌto nꞌonhoꞌ. ¿Tsaꞌnndaꞌ xjen vio na icanhanꞌ na nntjo ja yohoꞌ na ntsiꞌmanntyëchën ndëëhoꞌ? ¿Tsaꞌnndaꞌ xuee na icanhanꞌ na ntsꞌa tsꞌian quiiꞌ ntꞌanhoꞌ ata na ncüaaꞌ ya nꞌonhoꞌ nchu vaa najndei na tsixuan Tyoꞌtsꞌon? Quindyoyꞌonhoꞌ yusꞌachjöhöꞌ ntjoohin.
18 Yajoꞌ sityiaꞌ Jesús juu jndyetyiaꞌñeen ndoꞌ yo najndeiꞌhanꞌ sꞌaa jon na quinduiꞌhanꞌ quiiꞌ tsꞌon yuꞌñeen. Maninñoonꞌ jnꞌman juu.
19 Jndë na tui na nndaꞌ, yajoꞌ já na conanꞌjö́n yo jñꞌoon na toninncyaa jon, jntꞌuí vi ntyja naijon na ninnquë́ yohin. Taꞌxꞌë́ nnon jon:
—¿Ndu na tyíꞌquindëë ntjíꞌ jndyetyiaꞌñeen?
20 Sentcüeꞌ Jesús jñꞌoon ndë́, itso jon:
—Jnaanꞌ na tyiꞌvantyja ya nꞌonhoꞌ Tyoꞌtsꞌon, joꞌ na tajndëë jntꞌahoꞌ. Majoꞌ tanin, min xe na aa chjo vantyja nꞌonhoꞌ chaꞌxjen quijndë cüii ntqueenꞌ mostaza, majoꞌ tꞌman tsꞌian nndëë ntꞌahoꞌ. Min na covenonhoꞌ ncüii na jndyaaꞌ jndyi na ntꞌahoꞌhanꞌ, na itsijonhanꞌ juuhanꞌ ngiohoꞌ chaꞌvijon tyoꞌ tꞌman, majoꞌ nndëë ntꞌahoꞌ. Quinduehoꞌ nnonhanꞌ: “Quenanꞌ tonnön, cjaꞌ ndöꞌñeenchen,” Ndoꞌ ngenaanꞌhanꞌ. Ee taꞌnan cüii nnon na tyiꞌjeꞌquindëë ntꞌahoꞌ xe na aa covantyja nꞌonhoꞌ. 21 Majoꞌ jndyetyiaminꞌ icanhanꞌ na quityje tsꞌan ꞌnan ꞌndyo tsꞌan ndoꞌ na ntsinin juu nnon Tyoꞌtsꞌon chaꞌ nndëë ncüjiꞌ juuhanꞌ.
Itsiquindyi nndaꞌ Jesús na nnanꞌcueeꞌ nnꞌanhin
(Mr 9:30-32; Lc 9:43-45)
22 Ndoꞌ viochen xjen na tomantyꞌí ndyuaa Galilea, tso Jesús ndë́ na juu jon na conduihin tsansꞌa na iꞌua Tyoꞌtsꞌon tsꞌian nnon jon na coxen jon tsoñꞌen nnꞌan, mꞌaan nin juu na nninncyaa cüentahin nduee nnꞌan. 23 Ndoꞌ nnanꞌcueeꞌ nnꞌanhin, majoꞌ xee na jndë ndye nninncyaa Tyoꞌtsꞌon na ngüandoꞌ xco jon.
Vi na jndë jndyë́ na nndaꞌ, sichjooꞌ jndyihanꞌ nꞌö́n.
Tyion Jesús sꞌon cüentaaꞌ vatsꞌon tꞌman
24 Jndë na tueeꞌ Jesús tsjoon Capernaum yo já nnꞌan na cotsayꞌö́n yo jñꞌoon toninncyaa jon, joo nnꞌan na cotye sꞌon cüentaaꞌ vatsꞌon tꞌman, squehan na mꞌaan Pedro. Jnduehan nnon jon:
—Juu tsan na itsiꞌman jñꞌoonꞌ Tyoꞌtsꞌon ndëëhoꞌ, ¿Aa tyiꞌityion jon sꞌon cüentaaꞌ vatsꞌon tꞌman?
25 Tꞌa Pedro, itso jon:
—Ityion jonhanꞌ.
Jndë tiquiuuꞌ chjo na tui na nndaꞌ, ndoꞌ tueeꞌ Pedro na vaa vꞌaa, tëqueeꞌ jon joꞌ. Ndoꞌ Jesús jeꞌ, tityuaaꞌntyi jon, taꞌ jon na sinin jon jñꞌoon tyiꞌquitsiꞌman nquiiꞌhanꞌ nnon Pedro. Tso jon:
—ꞌUꞌ Simón, ¿Nchu vaa macüjiꞌ cüenta? Joo nnꞌan na mꞌan nꞌian tꞌman, ¿Nin nnꞌan matsitiuꞌ na cotꞌua nanꞌñeen tsꞌian ndëëhin na quityionhan sꞌonndyuaa? ¿Aa nnꞌan ndyuaahan na ntquenhan jñꞌoon na quityion nanꞌñeen sꞌonꞌñeen, ndoꞌ aa nnꞌan na veꞌ cotsque ya?
26 Tꞌa Pedro ꞌndyo jon, tso juu:
—Nnꞌan na veꞌ cotsque ya, joohan contꞌa nanmꞌannꞌian tꞌman na quityionhan sꞌonꞌñeen, chito nnꞌan na mꞌan ndyuaahan.
Tsochen Jesús:
—Yajoꞌ joo nnꞌan ndyuaahan, tyiꞌicanhanꞌ na ndyionhinhanꞌ. 27 Majoꞌ min na nndaꞌ, chaꞌ tyiꞌnanꞌvjee nnꞌan na conanꞌncüi sꞌon cüentaaꞌ juu vatsꞌon tꞌman, ndyiön chaꞌxjen na ntꞌue nꞌonhan. Mangꞌe joꞌ cjaꞌ ꞌndyo ndaandue, cjuꞌ tsiꞌquintycüe. Quitscaa na ncüjiꞌ jndyeeꞌ, quitsinueinꞌ ꞌndyo oꞌ, joꞌ ntjiꞌ cüii xoquituꞌ na juuhanꞌ ndinonhanꞌ na ndyionꞌ ntyja njan ndoꞌ yo ntyja ꞌnanꞌ. Cayonꞌhanꞌ, na nninncyaꞌhanꞌ ndëëhan.