4
Jesús, Samaria sitago oco vago ejagore “Yʉre ioya”, ĩ yire queti
To bajiri, “Juan rẽtobʉsaro masare oco rãca bautizarũgũñuju Jesújʉa. To bajiri Juan buerimasa rẽtobʉsaro ñañujarã Jesús ĩ buerimasajʉa” yire quetire ajiyujarã fariseo masa. (Quẽnaro masuma, masare oco rãca bautizabetirũgũcami Jesús. Yʉajʉa, ĩ buerimasajʉa masare oco rãca ĩnare bautizarũgũcajʉ.) To bajiri, “Jesús masare oco rãca bautizagʉ yigʉmi” fariseo masa ĩna yitʉoĩasere masicõari, Judea sitare ñacana vacoacajʉ yʉa Jesúrãca, Galilea sitajʉ tudiana yuja.
To vana, Samaria sitare rẽtoaroti ñacajʉ yʉare. To bajiri tojʉre ejacoacajʉ yʉa, Sicar vãme cʉti macajʉre. Ti macama Jacob ñamasir'i, ĩ macʉ Josére ĩ ĩsimasire sita tʉjʉ ñacajʉ ti. Tojʉre ñacajʉ oco goje, Jacob ñamasir'i ya goje. Bogagʉ ñari, ti goje tʉre ejarũju ejacami Jesús. Ʉ̃mʉrecaji cõro muiju tʉsacami. 7-8 Yʉa ĩ buerãjʉama gaje macajʉ bare vaja yirã vacoacajʉ yʉa. Tojʉre Jesús ĩ rujirone, sĩgõ Samaria sitago oco vago ejayumo so. So oco vago ejaro ĩacõari, sore oco sẽniñuju Jesús:
—Oco yʉre ioya —sore yiyuju ĩ.
Sore ĩ oco sẽnirone, ado bajiro ĩre yiyuju so, Samaria sitago:
—¿No yigʉ jud'io masʉ ñaboarine, Samaritana yʉ ñaboajaquẽne, yʉre oco sẽniati mʉ? —Jesúre yiyuju so. Samaritano masa, jud'io masa rãca gãmerã terã ñacoayuja yʉa. To bajiri, to bajiro Jesúre ĩre yiyuju so.
10 To bajiro so yisere ajicõari:
—Dios ĩ ĩsirotire mʉ masijama, “Ĩ ñaami yʉre oco sẽnigʉ̃” mʉ yimasijama, yʉjʉare oco sẽnibogoja mʉ. Yʉre mʉ oco sẽnijama, oco catireayere mʉre iobogʉja yʉ —sore yiyuju Jesús.
11 To bajiro ĩ yijare,
—Ñiene oco vabecʉja mʉ. Ʉ̃mʉarigoje ñaja adi goje. ¿Nojʉayere yʉre catiorotirema yʉre oco iogʉada mʉ? 12 Mani ñicʉ Jacob ñamasir'i adi gojere cũmasiñumi ĩ. Ĩ quẽne idimasiñuju, adi goje ocore. Ĩ rĩa quẽne idiyujarã. Ĩ yarã vaibʉcʉrã ecariarã quẽne idiyujarã. Mʉma, ¿“Ĩ rẽtoro ñamasugʉ̃ ñaja yʉ” yigʉ yatique mʉ? —Jesúre ĩre yiyuju so.
13 To bajiro so yijare, ado bajiro sore cʉdiyuju Jesús:
—No bojarã adi goje ocore idiboariarã, quẽna gãme oco idirʉacõarʉarãma. 14 No bojarã oco catireayere masare yʉ iorãma, quẽna gãme oco idirʉabetirʉarãma. Ĩnare yʉ oco iose sʉorine Diorãca quẽnaro ñacõa ñarũgũrʉarãma —sore yigotiyuju Jesús.
15 To bajiro ĩ yisere ajicõari:
—Tijʉare idirʉaja yʉ quẽne, “Quẽna adi gojeayere tudi oco vacõari, idirobe yʉ” yigo —Jesúre ĩre yiyuju so.
16 To bajiro so yirone,
—Vasa. Mʉ manajʉre ĩre jiaya. Ĩre ji, vaba quẽna adojʉ —sore yiyuju Jesús.
17 To bajiro ĩ yijare,
—Manajʉ magõ ñaja yʉ —yicʉdiyuju so.
To so yisere ajicõari, ado bajiro sore yiyuju Jesús:
—“Manajʉ magõ ñaja yʉ” mʉ yiserema soco me yaja mʉ. 18 Cojomocãrãcʉjʉ manajʉa cʉtirio ñaja mʉ. Quẽna yucʉ mʉ rãca ñagʉ̃ quẽne, mʉ manajʉ masu me ñaami. To bajiri, “Manajʉ magõ ñaja yʉ” mʉ yiserema soco me yaja mʉ —sore yiyuju Jesús.
19 To bajise sore ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju so:
—Diore gotirẽtobosagʉ ñaja mʉ, mʉre yimasiaja yʉ —yiyuju so, so bajisere ĩ gotise ñajare. 20 —Mani ñicʉa, adi burojʉ ejacõari, vaibʉcʉre soemʉomasiñujarã, Diore ĩre yirʉ̃cʉbʉorã. To bajiboarine mʉama, jud'io masama, “Jerusalénjʉ rĩne yirũgũroti ñaja”, yirũgũaja mʉa —Jesúre yiyuju so.
21 To bajiro so yijare, ado bajiro sore yiyuju Jesús:
—Mʉre yʉ gotisere ajitirʉ̃nʉña mʉ: Cojorʉ̃mʉ adi burore quẽne, to yicõari Jerusalénjʉre quẽne Diore, mani jacʉre, ĩre yirʉ̃cʉbʉorã vabetirʉarãma masa. 22 Mʉama, Diore quẽnaro mʉa masibecʉrene rʉ̃cʉbʉoaja mʉa. Yʉajʉama, mʉa rẽtoro ĩre masiaja yʉa. Yʉa, jud'io masa sʉorine masa rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosarʉcʉmi Dios. 23 “Cojorʉ̃mʉ Diore ĩre yirʉ̃cʉbʉorã vabetirʉarãma” mʉre yʉ yigotiserema yoato mene bajirotirene mʉre gotiaja yʉ. Masa, Diore rʉ̃cʉbʉorã masuma, Esp'iritu Santo ĩ bojarore bajiro tʉoĩacõari, ĩre rʉ̃cʉbʉoama ĩna. To bajiro ĩre yirʉ̃cʉbʉosere bojaami mani jacʉ. 24 Ĩabʉjayamagʉ̃ ñaami Dios. To bajiri, masa ĩre ĩna rʉ̃cʉbʉomasucõarʉajama, socarã mene Esp'iritu Santo ĩ bojarore bajiro tʉoĩacõari, ĩre rʉ̃cʉbʉorãma —sore yiyuju Jesús.
25 To bajiro ĩ yisere ajicõari ado bajiro yiyuju so:
—“Diore gotirẽtobosagʉ ejarʉcʉmi, Cristo ĩna vãme yigʉ”, yimasiaja yʉ. Ejacõari, yʉare quẽnaro gotiquẽnojeorʉcʉmi —Jesúre yiyuju so.
26 To bajiro so yirone,
—Ĩne ñaja yʉ, mʉre ñagõgʉ̃ma —sore yicami Jesús.
27 To bajiro sore ĩ yiñarone, tudiejacajʉ yʉa, ĩ buerã. To rõmio rãca ĩ ñagõñajare, no yimasibeticajʉ yʉa, tiũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajiboarine, “¿Ñie ũnire bojati mʉ? ¿No yigʉ so rãca gãmerã ñagõri mʉa?”, ĩre yisẽniĩabeticajʉ yʉa. 28 Yʉa tudiejarone oco varia sotʉre ãmibecone, so ñariarojʉ vacoacamo so. So ñariarojʉ tudiejacõari, ado bajiro masare ĩnare yigoticudiyuju so:
29 —Jediro yʉ yiadirere, “Ado bajiro yicajʉ mʉ” yʉre yigotigʉre ĩarã vayá mʉa quẽne. ¿Diore gotirẽtobosagʉ, Cristo me ñagʉ̃ yiguida ĩ? —ĩnare yiyuju so.
30 To bajiro so yirere ajicõari, Jesúre ĩarã, yʉa tʉjʉre vayuma ĩna. 31 Ĩna ejaroto rĩjoro ado bajiro Jesúre yiboacajʉ yʉa:
—Gotimasiorimasʉ, baya —ĩre yiboacajʉ yʉa.
32 To bajiro ĩre yʉa yiboajaquẽne, ado bajiro yʉare cʉdicami Jesús:
—Jẽre yʉrema yʉ bare ñacõaja mʉa masibeti —yʉare yicõacami.
33 To bajiro ĩ yirone,
—¿Sĩgʉ̃ ĩre bare cũgʉ̃ ejarida ĩ? —yʉa masune gãmerã yisẽniĩacajʉ yʉa.
34 To bajiro yʉa gãmerã yiñagõsere ajimasicõari, ado bajiro yʉare yicami Jesús:
—Yʉre cõacacʉ ĩ bojasere yʉ yijama, ti moarere yʉ yigajanojama, tine ñaja yʉ barere bajiro bajise. Masama bare bavariquẽnarũgũama. Yʉma yʉre cõacacʉ ĩ bojasere bajiro yicõari, variquẽnarũgũaja yʉ. 35 “Babari muijua rʉyaja maji, ote ti bʉcʉaroti, tire mani juarẽoroti”, tocãrãca cʉ̃mari yirũgũaja mʉa. Dios ocare masare gotimasiorãjʉama, ti ũnire yitʉoĩabesa. “Masare Dios ocare mani gotimasiorotijʉ ejabeaja maji”, yitʉoĩabesa mʉa. Yʉma ado bajiro yaja: Jẽre ote bʉcʉacoajʉ yuja. Yucʉacane tire juaroti ñaja. Ĩaĩasaque. Jãjarã masa yʉre ajitirʉ̃nʉrona vadiama ĩna. Ado cõrone ĩnare mʉa gotimasiojama, quẽnamasucõaja, mʉare yaja yʉ. 36-37 Socaro me bajiaja bʉcʉrã ĩna gotimasire: “Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi otegʉ. Gãji ñagʉ̃mi ti rica cʉtiro boca juarẽogʉ̃”, yiyujarã bʉcʉrã. To bajiro masune bajiaja ti, yʉ ocare gotimasiorãre quẽne. Tʉoĩasaque mʉa: Sĩgʉ̃ri ñaama yʉ ocare masare gotimasiosʉorã. Oterimasare bajiro bajirã ñaama. Ĩna bero ĩnare gotimasiorã, ti rica cʉtiro boca juarẽorãre bajiro bajirã ñaama gãjerã. Ĩnajʉa ĩna gotimasiorone, ĩnare ajitirʉ̃nʉama masa yuja. To bajiri goti rĩjoro cʉtiriarã ña, bero gotimasiorã ña, bajiama ĩna. No bojagʉ otericare juarẽogʉ̃, vaja bʉjagʉ yigʉmi. To bajirone bajirãma yʉ ocare masare gotimasiorã quẽne, variquẽnarere bʉjarã. Ĩna gotimasiose ti ñajare, yʉre ajitirʉ̃nʉama masa. To bajiri yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari, Diorãca quẽnaro ñarũgũrʉarãma, ĩna rijato berojʉ quẽne. To bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ĩnare gotimasiosʉoboariarã, bero ĩnare gotimasiorã rãca bʉto variquẽnarʉarãma ĩna. 38 Tirʉ̃mʉjʉ quẽne mʉare cõacajʉ yʉ, mʉa gotimasiose sʉorine masa ĩna ajitirʉ̃nʉrotire yigʉ. Yʉ ocare ĩnare gotimasiosʉoriarã me ñaja mʉa, bajirãjʉma. To bajiri, gãjerã ĩna gotimasioboariarã ñaama, mʉajʉa mʉa gotimasiorone, yʉre ajitirʉ̃nʉrona —yʉare yigoticami Jesús, ĩ buerimasare.
39 To bajiro ĩnare ĩ yiro bero, “Jediro yʉ yiadirere, ‘Ado bajiro yicajʉ mʉ’ yʉre yigotimi ĩ” rõmio so yigotisere ajicõari, jãjarã ti macariana Samaria sitana, ado bajiro Jesúre tʉoĩacama ĩna: “Diore gotirẽtobosagʉ, Cristo ñaami”, Jesúre yitʉoĩacama ĩna. 40 To bajiro yitʉoĩarã ñari, Jesús tʉ vadieja, ĩre ĩavariquẽnacõari, yʉare tujaroticama ĩna. To bajiri, ĩna rãca jʉarʉ̃mʉ ñacajʉ yʉa. 41 Ĩna rãca ñacõari, Jesús ĩ masune ĩnare ĩ gotimasiosere ajicõari, “Diore gotirẽtobosagʉ, Cristo ñaami”, yitʉoĩacama jãjarãbʉsa. 42 Jesúre ĩre ajitirʉ̃nʉcõari, ado bajiro sore yicama ĩna, rõmiore:
—Jẽre, ĩre ajitirʉ̃nʉaja yʉa, mʉ gotise rĩne me. Yucʉne yʉa masune ĩre ajicõari, “To bajiro masu bajigʉ ñaami”, ĩre yiajitirʉ̃nʉaja yʉa yuja. “Ĩne ñaami adi macarʉcʉroana rojose mani tãmʉoborotire manire yirẽtobosarocʉ”, yimasiaja yʉa yuja —sore yicama ĩna, ti macana.
Ñamasugʉ̃ macʉre Jesús ĩ catiore queti
43 To yiro bero jʉarʉ̃mʉ bajiña, vacoacajʉ yʉa quẽna, Jesúrãca, Galilea sitajʉare vana. 44 Ado bajiro yʉare yigoticami Jesús, ĩna gotimasirere gotigʉ:
—“Diore gotirẽtobosarimasare ĩna ye sitana ĩnare rʉ̃cʉbʉobeama” yise socaro mene yigotiaja ti —yʉare yigoticami Jesús.
45 Galilea sitajʉre Jesús ĩ ñariarojʉre ĩ rãca yʉa ejatone quẽnaro yʉare yicama toana. Ĩna quẽne Jerusalénjʉ Pascua boserʉ̃mʉ ñaro ĩarã variarã tudiejariarã ñacama ĩna. To bajiri jediro Pascua ñaro Jesús ĩ yicatire ĩariarã ñañuma ĩna quẽne.
46 To bajiro bero Galilea sita Caná vãme cʉti macajʉ ejacajʉ yʉa quẽna, Jesúrãca. To ñacajʉ, ocorene ʉye oco ĩ godoveocato. Tojʉre ñacami sĩgʉ̃ masʉ ʉjʉre rotibosagʉ. Ĩ macʉ, Capernaum vãme cʉti macajʉ bʉto rijañañuju ĩ. 47 To bajiri, Judea sitajʉ ñar'i Galilea sitajʉare Jesús ĩ vadisere ajicõari, ĩre ĩagʉ̃ ejacami ʉjʉre rotibosagʉ. Jesús tʉjʉre ejacõari ado bajiro ĩre yicami:
—Yʉ ya vijʉ vayá. Yʉ macʉ bajirocacʉ yimi. Ĩre catiogʉ vayá —Jesúre, ĩre yicami.
48 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicami Jesús:
—Ĩaĩañamanire yʉ yiĩosere mʉa ĩabetijama, “Dios ĩ masise rãca yigʉ yami”, yʉre yiajitirʉ̃nʉbetirʉarãja mʉa —ĩre yicami Jesús.
49 To bajiro ĩ yiboajaquẽne:
—Yʉ rãca mʉ vadibetijama, bajirocacoarʉcʉmi yʉ macʉ —Jesúre ĩre yicami.
50 To bajiro ĩ yijare yuja:
—Mʉ ya vijʉ tudiasa. Jẽre ĩre catiocõaja yʉ —ĩre boca yicõacami Jesújʉama.
To bajise ĩre ĩ yisere ajicõari, Jesúre ĩre ajitirʉ̃nʉcami. To bajiri ĩ ya vijʉ tudicoacami yuja. 51 Ĩ ya vire ĩ cõñarũtuatone, ĩre moabosarimasa bocacõari, ado bajiro ĩre yigoti bocayujarã ĩna:
—Jẽre mʉ macʉ quẽnacoami yuja —ĩre yiyujarã ĩna.
52 To bajiro ĩna yirone,
—¿No cõro masune tudiquẽnasʉori ĩ, yʉ macʉ? —ĩnare yisẽniĩañuju.
—Ñamica, ʉ̃mʉrecaji ñaro masune ĩre tʉjamasimʉ ti —ĩre yiyujarã ĩna, ĩna ʉjʉre.
53 To bajiro ĩre ĩna yibocarone, “To cõro muiju ĩ tʉsatone, ‘Jẽre mʉ macʉre catiocõaja yʉ’ yʉre yimasimi Jesús”, yitʉoĩamasiñuju ĩ. To bajiri ĩ quẽne, ĩ yarã quẽne, “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ Dios ĩ yicõagʉ̃, manire ejarẽmorocʉ ñaami”, Jesúre ĩre yiajitirʉ̃nʉñujarã ĩna.
54 Ti ñacajʉ quẽna gaje ĩaĩañamani Jesús ĩ yiĩobabocati, Judea sitare ñacõari, Galilea sitajʉ tudiejacõari, ĩ yiĩocati.