15
“Masa ĩna yisere ĩacõari, ‘Rojorã ñaama’ yire me ñaja. Ĩna tʉoĩasejʉare masicõari, ‘To bajiro yirã ñaama’ yire ñaroja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti
(Mr 7.1-23)
Fariseo masa, to yicõari Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne ejacama, Jesús tʉjʉ. Jerusalénjʉ vadiriarã ñacama. Jesús tʉ ejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩacama ĩna:
—¿No yirã mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro yibeati mʉ buerimasa? Ĩna baroto rĩjoro, ĩna ãmori coemasiriarore bajiro coebeama ĩna —ĩre yicama ĩna.
To bajiro ĩna yijare, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús:
—Mani ñicʉa ĩna rotimasirejʉare cʉdirã ñari, Dios ĩ rotimasusejʉarema cʉdibeaja mʉa. Ado bajiro gotiaja Dios ĩ rotimasire: “Mʉ jacʉre, mʉ jacore quẽnaro rʉ̃cʉbʉoya”. To yicõari, gaje vãme ado bajiro yaja: “No bojagʉ, ĩ jacʉre, ĩ jacore, ‘Rojose tãmʉoʉcarʉarãja mʉa’ ĩnare ĩ yijama, ĩre sĩaroti ñaja”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire. 5-6 Mʉajʉama, ado bajirojʉa rotiaja mʉa: “Ĩ ye rãca ĩ jacʉare ĩ ejarẽmobetijama, quẽnacõaja. ‘Yʉ gajeyeũni yʉ cʉose Diore yʉ ĩsiroti rĩne ñaja. To bajiri mʉare ejarẽmomasibeaja yʉ’ yicõari, ĩ jacʉare ĩ ejarẽmobetijama, quẽnacõaja”, yirotiaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, mani ñicʉa ĩna rotimasirejʉare cʉdirã ñari, Dios ĩ rotisejʉarema cʉdibeaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, “Ñie vaja maja Dios oca”, yirã yaja mʉa. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, rojorã ñaja mʉa. Diore gotirẽtobosarimasʉ, Isa'ias ñamasir'i, mʉa bajirotire quẽnaro tʉoĩacõari, ado bajiro ucamasiñumi:
“Ĩna oca masune yirã, quẽnaro yʉre yirʉ̃cʉbʉoama ĩna. To bajiro yirã ñaboarine, yʉ bojarore bajiro tʉoĩabeama.
Yʉ yere buecõari, ĩna masu ĩna tʉoĩasere gotimasioama. Tirene, ‘Dios ĩ rotise ñaja’ yiboama. To bajiri, yʉre ĩna rʉ̃cʉbʉoboase vaja, ñie vaja bʉjamenama ĩna”, yiucamasiñumi Isa'ias, Diore gotirẽtobosagʉ —yigoticami Jesús.
10 To ĩ yiro bero, masare jicõari, ado bajiro ĩnare yicami Jesús:
—Yʉre ajicõari, quẽnaro ajimasiña mʉa. 11 Dios ĩ ĩajama, mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro ãmo coemenane mani base sʉori me rojose yirãja mani. Rojose tʉoĩacõari, rojose mani ñagõsejʉa ñaja rojose mani yise. “Ti sʉorine rojose tãmʉorʉarãja mani”, yimasirona ñaja mʉa —ĩnare yicami Jesús.
12 To bajiro Jesús ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicajʉ yʉa:
—¿Tire mʉ gotisere fariseo masa mʉre ĩna ajijũnisinisere masibeati mʉ? —ĩre yicajʉ yʉa, ĩ buerimasa.
13 To bajiro yʉa yiro, ado bajiro yʉare yicami Jesús:
—Ĩ ya vesejʉ ote ĩ otere tʉ vidi ti judijama, ti ñe rãcajʉne vʉereacõarʉcʉmi. To bajirone yirʉcʉmi yʉ jacʉ quẽne. “Yʉ yarã me ñaama” yigʉ ñari, ĩnare reacõarʉcʉmi Dios. 14 To bajiri fariseo masare tʉoĩagüibesa mʉa. Ĩna ñarãma ĩamena gãjerã ĩamenare tʉ̃a vanare bajiro bajirã. Sĩgʉ̃ ĩabecʉ, gãji ĩabecʉre ĩ tʉ̃avajama, gojejʉ reasãcõanama ĩna jʉarãjʉne. To bajiri rojose ĩna bajirotire masirã ñari, ĩnare tʉoĩagüibesa mʉa —yʉare yicami Jesús.
15 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre yicami Pedro:
—Mʉ gotimasiosere quẽnaro yʉare gotirẽtobuya —ĩre yicami.
16 To ĩ yisere ajicõari,
—¿Ajimasibeati mʉa quẽne? —yicami. 17-18 —Mʉa basãse mʉa gʉdajoajʉ vatoja ti. Tijʉ bero, rẽtobudiroja ti. To bajiri mʉare rojose yimasibeaja ti. To bajiboajaquẽne, mʉa ñagõjama, tʉoĩacõari, ñagõaja mʉa. To bajiri rojose mʉa tʉoĩajama, ti sʉorine rojose tãmʉorʉarãja mʉa. ¿Tire quẽnaro ajimasibeatique mʉa? 19 Masa, rojose tʉoĩacõari, ado bajise rojose yirãma: Gãjerãre sĩarãma ĩna. Manajo cʉtirã, manajʉ cʉtirã, manajo mana, manajʉ mana quẽne, gãjerã rãca ajeriarã cʉtirãma. Juarudirãma. Socarãma ĩna. Gãjerã ajiro rĩjorojʉa, socarãne, “Ado bajise rojose yima”, yigotirãma. 20 To bajise rojose yirãma masa, rojose tʉoĩacõari. Ti sʉorine rojose tãmʉorʉarãma. Baroto rĩjoro, ãmori mani ñicʉa ĩna coemasiriarore bajiro coebeti sʉori me, rojose tãmʉorʉarãma masa —yʉare yicami Jesús.
Jud'io maso me Jesúre so ajitirʉ̃nʉre queti
(Mr 7.24-30)
21 Gotigajanocõari, yʉare ũmato vacoacami Jesús, Tiro, to yicõari Sidón vãme cʉti macari tʉjʉ vana. 22 Tojʉ yʉa ejaro bero, sĩgõ cananeo maso, Jesús tʉjʉare avasã vadicamo so:
—Yʉ ʉjʉ, David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉre ĩamaiña. Yʉ maco so ʉsʉjʉ vãti sãñagõ ñaamo. To bajiri bʉto rojose tãmʉoamo —Jesúre yigoticamo so.
23 To bajiro so yiboajaquẽne, sore cʉdibeticami Jesús. To bajiri ado bajiro Jesúre yicajʉ yʉa, ĩ buerimasajʉama:
—Sore varotiya mʉ. Gõjanabioro manire avasã sʉyaamo —ĩre yiboacajʉ yʉa.
24 To bajiro yʉa yirone, ado bajiro sore yicami Jesús:
—Yʉ yarã jud'io masa, oveja mavisiarãre bajiro bajirãma. Ĩnare yʉre ejarẽmoroticõacami Dios —sore yicami Jesús.
25 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuejacamo so, ĩre rʉ̃cʉbʉogo. To yicõari, ado bajise ĩre yicamo:
—Yʉ ʉjʉ, yʉre ejarẽmoña —ĩre yicamo so.
26 To bajiro so yiboajaquẽne, ado bajiro sore yicami Jesús:
—To bajiro yʉ yijama, rĩamasa ĩna basere ẽmacõari, yaiare ecagʉre bajiro yigʉja yʉ —sore yicami.f Ado bajiro yigʉ, to bajise sore yiyuju Jesús: “Judío masare ejarẽmobecʉne, gãjerãjʉare yʉ ejarẽmojama, quẽnabeaja” yigʉ, to bajise yiyuju.
27 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicamo so:
—Yʉ ʉjʉ, riojo gotiaja mʉ. To bajiboarine ĩna ʉjarã ĩna bavẽjasere barãma yaia —Jesúre ĩre yicamo so. “Yʉa quẽne, jud'io masa me ñaboarine, mojoroaca yʉare mʉ ejarẽmojama, quẽnaja” yigo, to bajise ĩre yicamo so.
28 To bajiro so yisere ajicõari, ado bajiro sore yicami Jesús:
—“Yʉre ĩamaicõari, ejarẽmorʉcʉmi”, yʉre yitʉoĩa tʉjabeco masu ñaja mʉ. To bajiro mʉ yitʉoĩase ñajare, mʉ maco ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire ĩre burocacõaja yʉ —sore yicami Jesús.
To bajiro ĩ yirirĩmarone, quẽnaejacoasuju so, vijʉ ñario.
Jãjarã, rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti
29 To ĩ yiro bero, Galilea vãme cʉtirita tʉjʉ vacajʉ yʉa, Jesúrãca. Tojʉ ejacõari, burojʉ majacajʉ. Tojʉ maja, joe jeaejacõari, ejarũjucoacajʉ. 30 To yʉa bajiro ĩacõari, Jesús tʉre jãjarã masa ejacama, rijaye cʉtirãre juaejarã. Ĩna juaejacana ado bajiro bajirã ñacama: Rujasagueri vana, jeariarã, ĩamena, ñagõmena, to yicõari, jãjarã gajeye rijaye cʉtirã ñacama. Ĩ tʉ ĩna ejarone, ĩnare catiocami Jesús. 31 Ñagõmena ñaboariarã, ñagõcoacama. Rujasagueri vaboariarã, quẽnaro vacama. Ĩamena ñaboariarã, ĩacoacama. Jeariarã quẽne, quẽnaejacoacama. To bajiro bajisere ĩacõari, no yimasibeticama masa, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajiri Diore quẽnaro rʉ̃cʉbʉo variquẽnacama ĩna, “Ĩ ñagʉ̃mi quẽnaro yigʉ, jud'io masa yʉa rʉ̃cʉbʉogʉ” yirã.
Masa, cuatro mil ñarãre Jesús, bare ĩ ecare queti
(Mr 8.1-10)
32 Ĩ buerãre yʉare jicõari, ado bajiro yicami Jesús:
—Ado ñarãre ĩamaiaja yʉ. Idiarʉ̃mʉ tʉsajʉ yuja, yʉ rãca ĩna ñaro. To bajicõari, bare maama. Bamenane ĩna ya virijʉ ĩna tudiasere bojabeaja yʉ. Ĩnare yʉ tudirotijama, bamenane ĩna vajama, varũtu vanane, ñiorijarã ñari, rijavẽjaborãma —yʉare yicami Jesús.
33 To bajiro ĩ yirone, ado bajiro ĩre yicajʉ yʉa:
—Ado, masa manojʉ ñaja. No bajiro masa ñaro cõro ĩna barotire bare bʉjamasiña manoja —ĩre yicajʉ yʉa.
34 To yʉa yirone,
—¿No cõro jairo pan cʉoati mʉa? —yʉare yicami.
—Cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari ñaja. To yicõari, vai mojoroaca ñaama —ĩre yicajʉ yʉa.
35 To yʉa yirone, rʉ̃cacane masare rujiroticami Jesús. 36 To yicõari, pan cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari ñasere, vaire quẽne juacõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnacami. To yicõari, tire iguesurebatecõari, yʉare ĩsicami. To bajiri yʉajʉa, rujirãre ĩnare ĩsibatocajʉ yʉa yuja. 37 Sĩgʉ̃ rʉyariaro mano baʉsʉcʉtijedicõacama. Ĩna bagajanoro bero, ĩna barʉasere yʉa juarẽojama, cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyacajʉ. 38 Tire bacana cuatro mil ʉ̃mʉa ñacajʉ yʉa. Rõmiare, rĩamasare quẽne cõĩabeticajʉ yʉa. 39 To yigajanocõari, masare tudiroticami Jesús. To baji, cũmuane Magadán vãme cʉti macajʉ vacajʉ yʉa.

f15:26 Ado bajiro yigʉ, to bajise sore yiyuju Jesús: “Judío masare ejarẽmobecʉne, gãjerãjʉare yʉ ejarẽmojama, quẽnabeaja” yigʉ, to bajise yiyuju.