16
“Ĩaĩañamani yʉare yiĩoña”, Jesúre ĩna yiboare queti
(Mr 8.11-13; Lc 12.54-56)
Fariseo masa, saduceo masa quẽne, Jesúre ĩarã ejacama ĩna. Ejacõari, ĩre sẽniĩacama, “Cʉdimasibeticõari, rojose tãmʉoato ĩ” yirã:
—“ ‘Dios ĩ cõagʉ̃ ñaami’ yʉre yimasiato” yigʉ, õ vecaye ĩaĩañamani yʉare yiĩoña —yisẽniboacama.
To ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús:
—Rãiorijʉ, ʉ̃mʉagasero ti sũaro ĩacõari, “Busiyʉ, quẽnarirʉ̃mʉ ñarʉaroja”, yaja mʉa. Busurijʉ ñibiacõari, bueri ti sũayujijama, “Adirʉ̃mʉ, oco quedirʉaroja”, yiĩamasiaja mʉa. No bojarirʉ̃mʉ, ʉ̃mʉagaserore ĩacõari, “Quẽnarirʉ̃mʉ, rojorirʉ̃mʉ ñarʉaroja”, yiĩamasiaja. To bajiro yiĩamasirã ñaboarine, ñamasusejʉare ĩamasibeaja mʉa. Adirʉ̃mʉri yʉ yisere ĩarã ñaboarine, “Dios ĩ roticõar'i ñari, yami”, yiĩamasibeaja mʉa. Mʉa adirodoriana, rojose yirã, Diore mʉa gotirore bajiro yimena ñaja mʉa. To bajirã ñari, “Ĩaĩañamani mʉ yiĩose bojaja”, yʉre yisẽniboaja mʉa. To bajiro mʉa yiboajaquẽne, to bajise mʉare yiĩobetirʉcʉja. To bajiboarine Jonás ñamasir'i Diore gotirẽtobosarimasʉ ĩ bajimasirere bajiro mʉare bajiĩoroti ñaroja —ĩnare yicʉdicami Jesús.
To bajiro ĩnare yicõa, ĩnare jẽaveocoacajʉ yʉa.
Fariseo masa panre vauvasere bajiro ĩna bajire queti
(Mr 8.14-21)
Ʉtabʉcʉra gajejacatʉajʉ jẽaejacõari,
—Mani baroti pan masiriticoayuja mani —yʉa masune gãmerã yiñacajʉ yʉa.
To yʉa yiro, ado bajiro yʉare goticami Jesús:
—Fariseo masa, saduceo masa “Pan vauvato” yirã ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña mʉa —yʉare yicami.
To ĩ yisere ajimasimena ñari, yʉa masune ado bajiro gãmerã yicajʉ yʉa:
—Pan mani masiritijare, to bajise gotigʉ yigʉmi —gãmerã yicajʉ yʉa.
To bajiro yʉa yitʉoĩasere masicõari, ado bajiro yʉare yicami Jesús:
—¿No yirã, “Pan maja manire”, yati mʉa? “Pan ti maniboajaquẽne, manire ĩamaicõari, quẽnaro ejarẽmorʉcʉmi Jesús”, ¿yʉre yitʉoĩabeati mʉa? ¿No yirã ajimasibeati mʉa maji? Cojomo cõro ñaricarire panre bʉjʉocõari, cinco mil masa ñarãre ecacajʉ yʉ. Ĩnare yʉ ecaro bero, jairo barʉariajibʉri rʉyacajʉ, ¿Tire masiritiati mʉa? 10 Tijʉ bero, quẽna cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari panre bʉjʉocõari, cuatro mil masa ñarãre ecacajʉ yʉ. Ĩnare yʉ ecaro bero, jairo barʉariajibʉri rʉyacajʉ. ¿Tire quẽne masiritiati mʉa? 11 No yirã ajimasimena masu ñamenaja mʉa tia. Jẽjʉ, “Fariseo masa, saduceo masa, ‘Pan vauvato’ yirã, ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña” yʉ yijama, “Pan juabesuma” yigʉ me yibʉ yʉ —yʉare yicami Jesús.
12 To ĩ yijare, ajimasicajʉ yʉa yuja. “ ‘Fariseo masa, saduceo masa, “Pan vauvato” yirã ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña’ yʉare yigʉ, ‘Ĩna gotimasiosejʉare quẽnaro ajicõĩamasiña, “Ĩnare bajiro bajimavisiarobe” yirã’ yire ũnire yʉare gotimasiogʉ̃ yiboayujari Jesús”, yiajimasicajʉ yʉa yuja.
“ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ”, Jesúre Pedro ĩ yire queti
(Mr 8.27-30; Lc 9.18-21)
13 To yi varũtu vanane, Cesarea de Filipo vãme cʉti sitajʉre ejacajʉ yʉa, Jesúrãca. Tojʉ ejacõari, ado bajiro yʉare sẽniĩacami Jesús:
—Yʉre, Dios ĩ roticõacacʉre, ¿ñimʉ ñaami yʉre yati ĩna, masa? —yʉare yisẽniĩacami Jesús.
14 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdicajʉ yʉa:
—Sĩgʉ̃ri, “Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, tudicaticõari bajigʉmi quẽna”, mʉre yama ĩna. Gãjerãma, “El'ias ñamasir'i ñagʉ̃mi”, yama ĩna. Gãjerãjʉama, “Jerem'ias ñamasir'i ñagʉ̃mi”, yama. Gãjerãjʉama, “Gãji, Diore gotirẽtobosamasir'i ñagʉ̃mi”, mʉre yama ĩna —Jesúre ĩre yicʉdicajʉ yʉa.
15 To bajiro yʉa yirone,
—Mʉama, ¿ñimʉ ñaami yʉre yati mʉa? —yʉare yisẽniĩacami.
16 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yicami Simón Pedro:
—Mʉ ñaja rojose yʉa tãmʉoborotire yʉare yirẽtobosacõari, rotimʉorʉ̃gõrocʉ, Dios ĩ cõar'i. Masirẽtogʉ̃, Dios macʉ ñaja mʉ —Jesúre ĩre yicʉdicami.
17 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicami Jesús:
—Quẽnaro riojo gotiaja mʉ, Simón, Jonás macʉ. Variquẽnaña mʉ. Tire gotigʉ, masʉ ĩ masise sʉori me tire gotimasiaja mʉ. Õ vecagʉ yʉ jacʉ ĩ masise rãca tire gotimasiaja mʉ. 18 Ado bajiro mʉre gotiaja yʉ: Mʉ vãme ñaja Pedro. “Gʉ̃ta” yirʉaro yaja ti “pedro” ti yijama. Mʉ gotimasiose sʉorine jãjarã masa, yʉre ajitirʉ̃nʉcõari, rẽjarũgũrʉarãma ĩna. Yʉre ajitirʉ̃nʉrã ĩna ñajare, vãti yarã, “Bajireacõa tʉjajaro ĩna” yirã, rojose ĩnare yimasibetirʉarãma ĩna. 19 To bajiri, ado bajiro mʉre gotiaja yʉ: Ʉ̃mʉagasero soje jãnariaro cʉogʉre bajiro mʉre cũrʉcʉja yʉ. To bajiri, masare ĩacõari, ado bajiro ĩnare yimasirʉcʉja mʉ: “Ãnoa to bajiro yirã ñari, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñarʉarãma. Ãnoajʉa, to bajiro yirã ñari, Dios yarã me ñaama”, ĩnare yimasirʉcʉja mʉ. Adi sitajʉ yʉre rotibosagʉ ñarʉcʉja mʉ. To bajiro yigʉ ñari, “Ado bajiro mʉa yijama, Dios yarã ñarʉarãja mʉa. Ado bajirojʉa mʉa yijama, Dios yarã me ñarʉarãja mʉa”, yimasirʉcʉja mʉ —ĩre yicami Jesús.
20 To bajiro Pedrore ĩre yigotigajanocõari, ado bajiro yʉare yicami:
—Ĩne ñaami “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i”, gãjerãre ĩnare yigotibeja —yʉare yicami Jesús.
“Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yire queti
(Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27)
21 To ĩ yiro bero, Jerusalénjʉ ĩ bajirotire ado bajiro yʉare gotimasiosʉocami Jesús:
—Jerusalénjʉ varoti ñaja yʉre. Tojʉ yʉ ejaro, bʉcʉrã, paia ʉjarã, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, rojose yʉre yicõari, yʉre sĩarʉarãma ĩna. Yʉre ĩna sĩaboajaquẽne, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne yʉre catiorʉcʉmi Dios —yʉare yisʉocami Jesús. 22 To ĩ yisere ajicõari, ricati ĩre jicãmotocõari, ĩre yiboacami Pedro:
—Yʉ ʉjʉ, to bajiro mʉ bajirotire bojabecʉmi Dios. ¡To bajiro mʉ bajiroti, mʉre bajibeticõato! —ĩre yiboacami Pedro.
23 To ĩ yisere ajicõari, jʉdarʉ̃gʉ̃gʉ̃ne, ado bajiro Pedrore ĩre goticami Jesús:
—¡Satanás, vasa mʉ! Vãtia ʉjʉre ñagõbosagʉ yaja mʉ. To bajiro yibesa. “Dios ĩ bojarore bajiro yibeticõato” yigʉre bajiro yaja mʉ. To bajiro mʉ yijama, Dios ĩ tʉoĩarore bajiro me tʉoĩaja mʉ. Masa ĩna tʉoĩarore bajiro tʉoĩagʉ̃ yaja —Pedrore ĩre yicami Jesús.
24 To yicõari, ado bajiro ĩ buerãre yʉare yicami Jesús:
—No bojagʉ yʉ yʉ ĩ ñarʉajama, ĩ bojasere ĩ ye ñarotire tʉoĩabecʉne, “Jesúre bajiro rojose tãmʉorʉcʉja yʉ quẽne” yitʉoĩacõari, yʉjʉare ajisʉyarʉcʉmi. 25 No bojarã, ĩna bojaro ñare cʉtirãma, adi macarʉcʉrore ñasere ĩavariquẽnacõari, Diore tʉoĩamenama, Dios ĩ catisere yayibetire cʉomena ñarʉarãma ĩna. To bajiboarine, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, yʉ oca ĩna gotisere ajijũnisinicõari, ĩna sĩarãma, Dios tʉ quẽnaro ñarona ñarãma. 26 Sĩgʉ̃ adi macarʉcʉrojʉ gajeyeũni jediro ĩ bʉjaboajaquẽne, berojʉ rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩ vajama, gajeyeũni ĩ bʉjaboare, ñie vaja manoja. Ñiere Diore ĩsimasibecʉmi, “Ĩ rijato berojʉma tudirijabeticõato” yigʉ, “Dios ĩ catisere yʉre ĩsiato” yigʉ. Mani rijato berojʉma “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere ĩ ĩsise cõro vaja cʉti manoja. 27 Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ ñacõari, “Quẽnarẽtogʉ̃ ñaja yʉ”, yʉ jacʉ ĩ yiĩorore bajiro yigʉ ñari, ĩ bususe rãca tudiejarʉcʉja yʉ. Yʉ rãca vadirʉarãma Dios ĩ cõarã, ángel mesa. Tudiejacõari, masa ĩna yisere ĩacõari, “To bajiro yirã ñari, quẽnase bʉjarã, rojose tãmʉorã bajirʉarãja mʉa”, ĩnare yirʉcʉja yʉ. 28 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Mʉa sĩgʉ̃ri mʉa bajireabetone, “Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩosere ĩarʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús. g Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri ado bajiro yicama ĩna, 16.28 gotirijʉre: “ ‘ “Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩorotire’ Jesús ĩ yijama, ĩ buerimasa sĩgʉ̃ri ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩorere yigʉ yirimi”, yicama Dios ocare buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri.

g16:28 Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri ado bajiro yicama ĩna, 16.28 gotirijʉre: “ ‘ “Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩorotire’ Jesús ĩ yijama, ĩ buerimasa sĩgʉ̃ri ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩorere yigʉ yirimi”, yicama Dios ocare buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri.