25
La parábola de las diez muchachas
Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ pʉame cawãmarã rõmirĩ pʉga wãmo cãnacãõ cawãmojiyaenarẽ bairo niña. Bairi na yaʉ cʉ̃ cawãmojiyari rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ bose rʉ̃mʉrẽ ĩñagarã, cʉ̃ pacʉ ya wiipʉ ásúparã, topʉ cʉ̃, cʉ̃ nʉmo caãnipao mena na caetarore coterã. Bairi ñami caãnoi, na cajĩñabusuri rupaare tocãnacãõpʉa jeásúparã. Bairo na mena macããna jĩcã wãmo cãnacã rõmirĩ catʉ̃goñajʉ̃goyecʉperã ãñuparã. Aperã na mena macããna catʉ̃goñajʉ̃goyecʉna ãñuparã. Catʉ̃goñajʉ̃goyecʉperã pʉame na cajĩñawonemopee ʉse ape botella mena jeápeyuparã. Na bapa pʉame camasĩrã ãnirĩ, ape botella ʉsere jeánemoñuparã. Bairo cʉ̃ nʉmo caãnipaore caneiátácʉ pʉame tãmurĩ etaesupʉ. Bairi cawãmarã rõmirĩ narẽ wʉgoa caetaro, cãnicoasuparã tie jãã ĩrĩ mee. Bairo ñami recomacã cacõñarõ majũ jĩcãʉ̃ awajarique mena, ‘¡Jã, ĩñañijate! ¡Atíyami cawãmaʉ, cʉ̃ nʉmo caãnipao mena! ¡Cʉ̃ marĩ jẽnirápáro!’ ĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cawãmarã rõmirĩ nipetirã wãcãrĩ, na cajĩñaworica rupaare qũẽnojʉ̃goyuparã tunu. Bairo na caqũẽnorõ, catʉ̃goñajʉ̃goyecʉperã pʉame atore bairo na ĩ jẽniñuparã na baparã rõmirĩrẽ: ‘¡Jãã jĩñaworica rupaa ʉse petiro baiya! Jĩña wotutuaetiya. Bairi mʉjãã yaye ʉse petoaca jãã joya,’ na ĩñuparã. Bairo na caĩrõ tʉ̃go, ‘Mʉjããrẽ jãã jomasĩẽtĩña. Mʉjããrẽ jãã cajoata, jãã yaye etaetibujioro,’ na ĩñuparã. ‘Bairi wapatirájá ʉsere mʉjããrẽ carʉsarijere,’ na ĩñuparã catʉ̃goñajʉ̃goyecʉna, na baparã rõmirĩrẽ. 10 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, ‘Jaʉ’ ĩ, acoásúparã ʉsere wapatiráná yua. Bairo na caátó bero, cawãmojiyapaʉ pʉame etayupʉ. Etari yua, catʉ̃goñajʉ̃goyecʉna paijãñurõ caʉsejeatana rõmirĩ pʉame cʉ̃, cʉ̃ nʉmo mena cʉ̃ pacʉ ya wiipʉ jããcoasuparã, ʉgarique jʉ ʉgaráná bose rʉ̃mʉ na caqũẽnoatajere. Bairo na cajããrõ bero, ti wii jope pʉamerẽ biacõãñuparã yua. 11 Cabero ʉsere cawapatiratana rõmirĩ jopetʉ etarã, atore bairo ĩ piiyuparã: ‘¡Jãã Quetiupaʉ, jãã jope pããña!’ qũĩmiñuparã. 12 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cawãmojiyaatacʉ pʉame ti jopere pããnemoesupʉ. ‘Cariapea mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ masĩẽtĩña,’ na ĩñupʉ̃ yua,” ĩcõñarĩ jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.
13 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ: “Mʉjãã, ti rʉ̃mʉ ti hora majũ yʉ catunuetaparore mʉjãã masĩẽtĩgarã. Bairi caroaro masacatiri ãnicoteya. Cacãnirãrẽ bairo baieticõãña,” jãã ĩwĩ.
La parábola del dinero
(Lc 19.11-27)
14 Ape wãme ĩcõñarĩ tunu atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉnemowĩ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ pʉame jĩcãʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ cabairiquere bairo niña. Cʉ̃ pʉame ape yepa cayoaropʉ ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piijori, na nuniñupʉ̃ tocãnacãʉ̃rẽã cʉ̃ yaye dinerore, tiere na caqũẽnobojaparore bairo ĩ. 15 Bairi na mena macããcʉ̃rẽ jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ nuniñupʉ̃. Apei pʉamerẽ pʉga mil moneda tiiri majũ cʉ̃ nuniñupʉ̃. Apei pʉamerẽ jĩcã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ nuniñupʉ̃. Na capaarique na cawapatamasĩrõ cãrõ na joyupʉ quetiupaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉa tocãnacãʉ̃rẽã. Bairo na nuni yaparo, acoásúpʉ na quetiupaʉ yua. 16 Bairo cʉ̃ caátó bero, cʉ̃ ʉ̃mʉ jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ cajoatacʉ pʉame, ãmeo nuni wapatari yoaro mee apeye jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũrẽ wapatanemoñupʉ̃. 17 Torea bairo pʉga mil majũ moneda tiiri cʉ̃ cajoatacʉ cʉ̃ã apeye pʉga mil moneda tiiri majũrẽ wapatanemoñupʉ̃. 18 Bairo caroaro na cawapatanemomiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ cajoatacʉ pʉame wapatanemoesupʉ. Cʉ̃ quetiupaʉ dinerore cʉ̃ canunirõ bero, acoásúpʉ. Á yua, yepa pupeapʉ ope yesea, cʉ̃ quetiupaʉ dinerore topʉ yacũcõãñupʉ̃.
19 “Bairo cayoato bero, paabojari majã quetiupaʉ pʉame tunuetayupʉ tunu cʉ̃ ya yepapʉ. Bairo tunuetari bero, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piijoyupʉ, dinerore cʉ̃ canunicũrĩcãrãrẽ. ‘¿Nocãrõ majũ na wapataupari tocãnacãʉ̃pʉa?’ ĩ, na piijoyupʉ. 20 Bairi cʉ̃ paabojari majõcʉ jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ cajoricʉ pʉame cʉ̃tʉ etajʉ̃goyupʉ. Eta yua, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ quetiupaʉ, mʉ dinerore yʉ mʉ cacũrĩqũẽ mena yʉ wapatanemoapʉ. Mʉ pʉame jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũrẽ yʉ mʉ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, tunu jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiirire mʉ yʉ tunuo buipeogʉ,’ qũĩñupʉ̃. 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: ‘Ñumajũcõãña. Cañuʉ mʉ ãniña mʉa paabojari majõcʉ. Bairi caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena apeye petoaca caãnie ũnierẽ mʉ caĩñarĩcãnʉgõmasĩrõ jʉ̃gori, paijãñurõ caãnie ũnierẽ caĩñarĩcãnʉgõpaʉ mʉrẽ yʉ cũña. Bairi yʉ ya wiipʉ jããʉ̃ asá. Yʉ mena ʉseanirĩ ãña,’ qũĩñupʉ̃. 22 Cabero cʉ̃ paabojari majõcʉ apei pʉga mil moneda tiiri majũrẽ cʉ̃ cajoricʉ cʉ̃ã etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ quetiupaʉ, mʉ dinerore yʉ mʉ cacũrĩqũẽ mena yʉ wapatanemoapʉ. Mʉ pʉame pʉga mil moneda tiiri majũrẽ yʉ mʉ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, tunu pʉga mil moneda tiirire mʉ yʉ tunuo buipeogʉ,’ qũĩñupʉ̃. 23 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: ‘Ñumajũcõãña. Cañuʉ mʉ ãniña mʉa paabojari majõcʉ. Bairi caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena apeye petoaca caãnie ũnierẽ mʉ caĩñarĩcãnʉgõmasĩrõ jʉ̃gori, paijãñurõ caãnie ũnierẽ caĩñarĩcãnʉgõpaʉ mʉrẽ yʉ cũña. Bairi yʉ ya wiipʉ jããʉ̃ asá mʉ cʉ̃ã. Yʉ mena ʉseanirĩ ãña,’ qũĩñupʉ̃.
24 “Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, apei cʉ̃ paabojari majõcʉ jĩcã mil moneda tiiri majũrẽ cʉ̃ cajoricʉ pʉame yua cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ quetiupaʉ, mʉa, tutuaro mena caroti mʉ ãniña. Caoteecʉ nimicʉ̃ã, aperã na caoteriquepʉre mʉ jenucũña. Tunu bairoa aperã yayere na mʉ ẽmanucũña. 25 Bairo caácʉ mʉ caãnierẽ uwiri caroaro yʉ qũẽnocũwʉ̃ mʉ dinerore. Yepapʉ yeseari yʉ yacũwʉ̃ tiere, yasire, ĩ. Ãmerẽ yua, mʉ yʉ tunuogʉ tie mʉ dinero, yʉ mʉ canunimirĩqũẽrẽ.’ 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame qũĩñupʉ̃: ‘Mʉa, paabojari majõcʉ, cañuecʉ̃ cateeyepai majũ mʉ ãniña. ¿Atore bairo yʉre mi tʉ̃goñanucũñati: “Caoteecʉ nimicʉ̃ã, aperã na caoteriquepʉre jenucũñami. Tunu bairoa aperã yayere na ẽmanucũñami,” yʉre mi tʉ̃goñanucũñati? 27 Bairo yʉre caĩtʉ̃goñaʉ nimicʉ̃ã, ¿nopẽĩ yʉ dinerore bancopʉ mʉ cũẽtĩ? Bairo cũrĩ, tie dinerore mʉ cawasorije wapa mʉ wapatanemobujioricʉ. Tie mena yʉ mʉ tunuobujioatacʉ, yʉ ya wii yʉ catunuetaro,’ qũĩ tutiyupʉ quetiupaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. 28 Bairo qũĩ yaparori, atore bairo na ĩñupʉ̃ aperã cʉ̃tʉ caãnarẽ: ‘Dinero, cʉ̃ cacʉ̃gorijere ẽmarĩ, apei pʉga wãmo cãnacã mil majũ moneda tiirire cacʉ̃goʉre cʉ̃ joya.’ 29 Torea bairo jeto yʉ átirotigʉ camasãrẽ. Noa ũna caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena yʉ cajorijere na caĩñaʉsaata, paijãñurõ na yʉ jonemogʉ tunu. Aperã caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena yʉ cajorijere na caĩñaʉsaeticõãta, na cacʉ̃gomirĩjẽ cʉ̃ãrẽ yʉ ẽmapeyocõãgʉ. 30 Bairi ãni, yʉre capaabojamasĩẽcʉ̃rẽ macãpʉ cʉ̃ rocawiyojoya canaitĩãrõpʉ. Topʉre camasã otigarãma. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã yua,” ĩcõñarĩ jãã quetibʉjʉwĩ Jesús.
El juicio de las naciones
31 Ĩ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ Jesús tunu: “Camasã Jʉ̃gocʉ, ati yepapʉ nemo yʉ catunuetari rʉ̃mʉrẽ caasiyarije mena yʉ atígʉ. Tunu bairoa yʉ yarã ángelea majã mena yʉ atígʉ. Bairo atí yua, trono quetiupaʉ cʉ̃ caruiro caroaro majũpʉ yʉ ruigʉ. 32 Bairo yʉ caruiro, ati ʉmʉrecóo macããna, tocãnacã poa macããna yʉ riape neñaetagarãma. Bairo na caneñaetaro ĩña, na ñiñabesegʉ. Jĩcãʉ̃ ovejare cacotei cʉ̃ yarã nurĩcãrã oveja, bairi cabras na caĩrã cʉ̃ãrẽ ricaati jeto cʉ̃ cabesecũrõrẽ bairo camasã nipetirore na ñiñabesegʉ. 33 Bairi yʉ yarã, ovejare bairo caãna pʉamerẽ yʉtʉ cariape nʉgõãrẽ na yʉ nucũrotigʉ. Aperã yʉ camasĩẽna, cabrare bairo caãna roquere yʉtʉ caãcõ nʉgõãrẽ na yʉ nucũrotigʉ.
34 “Bairo áticõã, yʉ, Quetiupaʉ Rey, bairo ñigʉ yʉ caruiro cariape nʉgõã caãnarẽ: ‘Yʉ yarã, yʉ Pacʉ caroaro ʉseanirĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã ãnirĩ, tiaya. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre jããrã asá, ati ʉmʉrecóo caãniparo jʉ̃goye mʉjãã caãnipeere cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo. 35 Yʉ pʉame yʉ caqueyaro, yʉ mʉjãã ʉgarotiwʉ. Tunu bairoa yʉ cañemejipiro, yʉ mʉjãã etirique nuniwʉ̃. Tunu bairoa canucũñesẽãrĩ majõcʉre bairo yʉ cabainucũñesẽãrõ, “Jããtʉ ãña,” yʉ mʉjãã ĩwʉ̃. 36 Tunu bairoa yʉ cajutii cʉ̃goeto, yʉ mʉjãã jutii nuniwʉ̃. Tunu yʉ cariaro, mʉjãã pʉame yʉtʉ etari caroaro yʉ mʉjãã jʉátinemowʉ̃. Torea bairo yʉ mʉjãã ápʉ preso jorica wii yʉ caãno cʉ̃ãrẽ,’ na ñigʉ nipetirã yʉ caruiro cariape nʉgõã caãnarẽ. 37 Bairo yʉ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo ñi jẽniñagarãma na, carorije wapa cacʉ̃goena yʉ caĩñarã pʉame: ‘Jãã Quetiupaʉ, ¿dipaʉ ũno mʉ caqueyaro, mʉrẽ jãã ʉgarotiri? Tunu, ¿dipaʉ ũno mʉ cañemejipiro, mʉrẽ etirique jãã nunirĩ? 38 Tunu, ¿dipaʉ ũno canucũñesẽãrĩ majõcʉre bairo mʉ cabainucũñesẽãrõ, “Jããtʉ ãña,” mʉrẽ jãã ĩrĩ? Tunu, ¿dipaʉ ũno mʉ cajutii cʉ̃goeto, mʉrẽ jutii jãã nunirĩ? 39 Tunu, ¿dipaʉ ũno majũ mʉ cariaro, o preso jorica wii mʉ caãno, mʉtʉ etari mʉrẽ jãã jʉátinemoñuparĩ?’ ñi jẽniñagarãma yʉtʉ cariape nʉgõãrẽ caãna pʉame. 40 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo ñigʉ yʉ, Quetiupaʉ Rey: ‘Cariape mʉjããrẽ niña: Yʉ yarã cabʉgoro macããna cʉ̃ãrẽ caroaro na mʉjãã cajʉátinemorõĩ, yʉpʉre jʉátinemorã mʉjãã ápʉ,’ ñigʉ yʉtʉ cariape nʉgõã caãnarẽ.
41 “Ĩ yaparo, yʉ, Quetiupaʉ Rey, ñinemogʉ tunu caãcõ nʉgõã pʉame caãnarẽ: ‘Mʉjãã, popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi Dios cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo. Bairi ánája mʉjãã caʉ̃petietopʉ. Wãtĩ, cʉ̃ yarã ángelea cañuena mena Dios narẽ cʉ̃ cacũjʉ̃goricaropʉ ánája. 42 Yʉ pʉame yʉ caqueyaro yʉ mʉjãã ʉgarotiepʉ. Tunu bairoa yʉ cañemejipiro, yʉ mʉjãã etirique nuniepʉ̃. 43 Tunu bairoa canucũñesẽãrĩ majõcʉre bairo yʉ cabainucũñesẽãrõ, “Jããtʉ ãña,” yʉ mʉjãã ĩẽpʉ̃. Tunu bairoa yʉ cajutii cʉ̃goeto, yʉ mʉjãã jutii nuniepʉ̃. Tunu yʉ cariaro, bairi preso jorica wiipʉ yʉ caãno cʉ̃ãrẽ, yʉtʉ etari caroaro yʉ mʉjãã jʉátinemoepʉ,’ ñigʉ yʉtʉ caãcõ nʉgõã caãnarẽ. 44 Bairo yʉ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo ñi jẽniñagarãma: ‘Jãã Quetiupaʉ, ¿dipaʉ ũno mʉ caqueyaro, o mʉ cañemejipiro, o jãã ya macãpʉ mʉ caetaro, o mʉ cariaro, o preso jorica wiipʉ mʉ caãno jãã jʉátinemoesuparĩ? Bairo mʉ cabairo jãã ĩñaepʉ̃,’ ñigarãma. 45 Bairo na caĩrõ, atore bairo na ñigʉ, yʉ, Quetiupaʉ Rey: ‘Cariape mʉjããrẽ ñiña: Yʉ yarã cabʉgoro macããna cʉ̃ãrẽ na mʉjãã cajʉátinemoetoi, yʉpʉre jʉátinemoena mʉjãã ápʉ,’ na ñigʉ yʉtʉ caãcõ nʉgõã caãnarẽ. 46 Bairi na pʉame popiye bairique capetietopʉ ágarãma yua. Carorije cacʉ̃goenarẽ bairo yʉ caĩñarã pʉame yʉ mena ʉseanirĩ ãnicõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.