5
Ãcõrẽba parata bara b̶ea cawa oid̶ebema
Parata bara b̶ea, ¡mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua! ¡Jĩãnadua! Dãrãẽ́ne bãrãra biẽ́ b̶ead̶i bẽrã aujĩãnadua. Jũma bãrãba eropanʌra b̶erawad̶a quĩrãca b̶ʌa. Bãrãba cacuad̶e jʌ̃badara chimiaba ãrĩna quĩrãca b̶ʌa. Naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e bãrãba paratara waib̶ʌa waga panʌa. Baribʌrʌ bãrã oroda, parata sid̶a menazau b̶ʌa. Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e bãrã parata menazau b̶ʌba cawabiya bãrãba biẽ́ osid̶ada. Maʌ̃ bẽrã tʌbʌ uruad̶e bia mĩga b̶ead̶ia. Bãrã néu ewaped̶ad̶arãa paratada diad̶aẽ́ panʌa ãdji trajubari. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa cawa omãrẽã. ¡Ũrĩnadua! Ãdjia iwid̶i panʌra dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya o b̶ʌba ũrĩsia. Naʌ̃ ẽjũãne bãrãba ne jũmada eropanʌa idjab̶a bãrãba o quĩrĩã panʌra obadaa. Mãwã bãrãra paca boreguea b̶ʌ quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ paca beabʌrʌ quĩrãca dãrãẽ́ne Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ b̶ʌya. Bãrãba ẽberã jipa b̶eara cawa od̶aped̶a beasid̶aa. Maʌ̃ne bearãnamãrẽã ãdjia ni cãrẽ sid̶a od̶aẽ́ basía.
Jũma droad̶adua
Maʌ̃ bẽrã djabarã, jũma droad̶adua ab̶a dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶aa. Ẽberã pea o b̶ʌd̶ebemada crĩchad̶adua. Idji néu ud̶acarea cueda jʌ̃ãbaria tunuped̶a bia waragamãrẽã. Dãrã jʌ̃ãbaria zaumãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca jũma droa panʌneba jʌ̃ã pananadua idjab̶a sod̶eba ĩjã pananadua, dadjirã Boro Jesucrito zeira caita b̶ʌ bẽrã. Djabarã, Jesucritoba bãrã cawa orãmãrẽã djãrãra biẽ́ jararãnadua. Jesucrito dadji cawa obarira dãrãẽ́ne zeya.* Jesucrito dadji cawa obarira dãrãẽ́ne zeya. Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadji cawa obarira ded̶e ed̶a wãbadama b̶ʌa.”
10 Djabarã, crĩchad̶adua sãwã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba droasid̶ada. Dadjirã Boro Ãcõrẽ trʌ̃neba bed̶ea panʌ carea bia mĩgaped̶ad̶ara jũma droasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jũma droad̶ida panʌa. 11 Dadjirãba crĩchabadaa bia mĩga panʌne droa b̶eara bio bia b̶eada. Bãrãba ũrĩbadaa Joba idji dãrã bia mĩgad̶ara jũma droasida. Dãrã mĩgad̶acarea cawa panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba idjira bia b̶ʌsida. Dadjirã Boro Ãcõrẽra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌa idjab̶a quĩrĩãneba carebaya b̶ʌa.
Ãcõrẽa iwid̶id̶adua
12 Maʌ̃ awara djabarã, ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Bajãnebema trʌ̃neba, naʌ̃ ẽjũãnebema trʌ̃neba, ni bariduad̶eba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, wãrãda od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, wãrãda orãnadua. Mãwã Ãcõrẽba cawa oẽ́a.
13 Bãrãnebemada ab̶a bia mĩga b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Ab̶a b̶ʌsrid̶a b̶ʌbʌrʌ, trʌ̃ãbid̶eba Ãcõrẽa bia bed̶eaida b̶ʌa. 14 Bãrãnebemada ab̶a cacua biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, djabarã wagabadarãda trʌ̃ida b̶ʌa idji carea Ãcõrẽa iwid̶id̶amãrẽã. Djabarã wagabadarã. Cãpũrĩã bed̶ead̶e jara b̶ʌa “ancianos” o “pastores.” Ãdjirãba iwid̶ibʌdad̶e dadjirã Boro Jesu trʌ̃neba nedragaba maãrĩ pʌrʌd̶ida panʌa. 15 Idjab̶a ĩjã pananida panʌa Ãcõrẽba idjira biabida. Mãwã iwid̶id̶ibʌrʌ dadjirã Boroba biabiya. Dji cacua biẽ́ b̶ad̶aba cadjiruada osibʌrʌ, dadjirã Boroba maʌ̃gʌra quĩrãdoaya. 16 Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara dji jarad̶adua. Idjab̶a ãbaa Ãcõrẽa iwid̶id̶adua bia duanani carea. Ẽberã jipa b̶ʌba Ãcõrẽa iwid̶isira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ne waib̶ʌada obaria. 17 Elíara dadjirã quĩrãca ẽberã basía. Idjia sod̶eba Ãcõrẽa iwid̶isia cue zerãmãrẽã. Maʌ̃be Israel druad̶e poa ũbea ẽsidra cue zeẽ́ basía. 18 Mãwãnacarea idjia Ãcõrẽa iwid̶isia cuera zemãrẽã. Ara maʌ̃da cue zesia. 1 Reye capítulo 17–18. Maʌ̃ba néura tunuped̶a zausia.
19-20 Djabarã, naʌ̃da cawad̶adua: wãrã bed̶ead̶ebemada ab̶a ãĩ wãibʌrʌ, maʌ̃ne ab̶aʌba idjía cadjiruada igarabiped̶a jẽda zebibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba cadjirua zocãrã o b̶ad̶ara Ãcõrẽa quĩrãdoabiya idjab̶a ewariza Ãcõrẽ jĩga b̶aid̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌya.§ Ãcõrẽ jĩga b̶aid̶ebemada. Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “beuid̶ebemada.”

*5:9 Jesucrito dadji cawa obarira dãrãẽ́ne zeya. Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadji cawa obarira ded̶e ed̶a wãbadama b̶ʌa.”

5:14 Djabarã wagabadarã. Cãpũrĩã bed̶ead̶e jara b̶ʌa “ancianos” o “pastores.”

5:18 1 Reye capítulo 17–18.

§5:19-20 Ãcõrẽ jĩga b̶aid̶ebemada. Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “beuid̶ebemada.”