14
Ĝyogow ñeto ge dagyow
Sünda í ĝyogow ñeto sehu djudamje Farisi nágo nugo a i ñe ge odje tsaw ji: sünda ná í usu yo hopasa. Süge í veduw muhu a du, dju usso dalfuñe nada. Jisu í Farisi seyo shotuko-kunu damivro ná che, “ĝyogow ñeto ge dagyomeje ujo ma mow ma?” Sé na madañda ĝyo. Sündawñe Jisu i í ügzü kiñe dagyo, sünda kadügye. Sünda i í ügzü kidüñe dagyo, sünda kadügye. Sünda i ná che, “Djongko ye dju duwa, djusa seyo fulhu ye kalü ulung ge gamyoa sünda ĝyogow ñeto ye kutcho malahuajo.” Sé ná he ñu ge haje machefibi.
Tumowna ná hovow
I hobanda, tumona baladaw na uw uw buĝo tsatchüñe lai sünda í se ná hoñe zeĝaw ze, “Djuma djo ĝü ge balai ye, buĝo dyew tsatchüñe djuĝyojodawe, asha baje dyewfo tumona baw je dufijome. Sünda dju ije seyo baje badama, bá jikuñe ana chemeje, ‘Í buĝo djüjo dawe,’ sündawñe ba ñimtchüñ lyañe ülafo buĝo ge ĝyow dujobamme. 10 Sé bá bawñe, ülafo buĝo ge jiñe ĝyojo dawe, bá badaw nüna ye jikuwñe, bá ana che ‘Drawa, uvro ge kalyiñe ĝyoa,’ sündawñe badra a ĝyosadaw navro ge udru kalyijome. 11 Hado chemeje dju nudzo yo dyew dalaima, se ye imisa lyajome; seyo dju nudzó í imisa dalaima, se ye dyew lyajome.”
Dakülyew
12 Sündawñe Jisu i í baladaw naje che, “Djo ñeto ge damje ñegi ge damje ava tsaw ge, nudzo draw, ayo-ñuw, ñeŝü seyo nugo na djubajodawe, ana dañeme, naje djo balañe daĝuñeme. 13 Sé ba ava tsakelai ge sapse, hamalyiw, üshilyew seyo iñiĝew ná bajo dawe. 14 Sündawñe ba gaĝüzebamme, hado chemeje nachi ge djó djüjo haje ñiwme, séŝo djó ná güdraw yo üshükülyejo go küĝüijome.”
Tsaw-tuw dyew go shipyew
15 Üdra ava tsasangkoi go nüna a ye he ñu ná dzühulyeñe che, “Gaĝüze nadra dujome, dju Tawgyew í ĝadzü ge odje tsaima.” 16 Ná i che, “Djudamje nüna a ye ava dyew tsakeñe seyo sünda ŝüpo ná ba. 17 Tsaw-tuw dafihuñe, i í kulo ná tumona baladaw ná cheñe ki, ‘Age djebe; tsaw-tuw dafiadamme.’ 18 Sé vyow na chetsü, ‘uvro go ye í che, no vi a prülawme, sünda no se í hojo dume; no ba chengkoime, no maf daijo dawe.’ 19 Utro a ye che, ‘No fulhu fulshi pom lawme, sünda no he na dañe how jingkoime; no ba chengkoime, no maf daijo dawe.’ 20 Sünda a ye che, ‘No gzü dawme, sündada no majikufijome.’ 21 Se kulo ye jekuñe i ñe übraw í he ñu ná trutsü. Sündawñe se ñe ubraw ye lusuvyulalye í kulo í che, ‘ñetrü go bozaĝ seyo ĝabo ge kutcho jeñe sapse, kiĝi, üshilyew seyo iñiĝew ná age lañe kakuwe.’ 22 Kulo ye che, ‘O übrawa, ba küna chedama, süna damme; sé yaje buĝo ufo dulumme.’ 23 Übraw ye kulo í che, ‘Ĝabo ge seyo füta duw ge djeñe nüna ná künadamje lañe kakujodawe sündameje noñe gujome.’ 24 Hado chemeje no djó trungkoime, se tumona badaw ná no tsaw-tuw í tsapüñeje matsapüñejome.”
Dju Jisu í kulo lyafijowa?
25 Sünda upu na ufum kasawñe, sünda Jisu i fum ge tchoñe ná che. 26 “Djudamje nochi ge jikuñe, seyo nudzo awu, añ, ufum, agü, ñu seyo ñum seyo nudzo shüw-duw naje mahosübammeje, í no shürhaw mowme; 27 Seyo dju nudzo shokru íje magilama; sünda nofum makameje; se je no shürhaw madafijome.” 28 “Djomko ye dju post dzuĝoñdama, seyo uvromsahü bo küña kajoma, damdzojo kuw nochi ge duŝoma ñima mahow? 29 Ana dawñe, i shobo dzugoñe ñekru makrufiwñe, sündawñe hovow nüna na vyow í tchüĝojoŝo, 30 ‘He nüna ye damyowbo damyodaŝowa, sé madamdzofiwa?’ 31 Mo dju ñubyu duwa, utro ñubyu nadra tumo daw jiw, sünda uvromashü ĝyoñe mavemchevzüme, se hadza büsha kulo lañe nodrü ge tujovodawye no hadza ĝü lañe üdra daĝufijoŝoma mo mowma? 32 Mowmeje üĝa ĝyodamje, mukow kiñe ñu ĝüdzüagyefijo. 33 Ana veduw djo nudzo ichi küña duma ná nobo matrafimeje, se ye no shürhaw malyafijome.
Tsamtsalyow ĝu
34 “Ĝu bo udame, sé ĝu tsamĝüw lyameje, se í ha yo ĝu lüw dajowa. 35 Se ye no ubo je seyo nobi ubo je chiĝa ge makakujomme: se í nüna na ñepsü ge joajohubamme. Djuchi ge dzüjo ufu duma dzülasajodawe.”