15
Fugulu moahuw i shipyew
Vyow patso-law na seyo lalo ubraw ná ichi ge dzüw jikuw. Seyo Farisi na seyo shizew-ñuzew na dubyoĝunguñe che, “I bó lalo ubraw ná tüvañe seyo nadra ava je tsasai.” Sündawñe i ná he zeĝaw í tru: “Djongko ye djuwa djuchi fugulu fuĝua duma, sünda namko sa a moahuñe se sütü ĝütrü sütü ná nodo ge tralye, se a moadaw í matchülalu kuw tchü ĝyo? Sünda tchülawñe, i ŝüpo lüshüw upostu ge trütalañe ka. Sünda ñe ge kakuñe draw seyo ñeŝü na bakeĝiañe che, ‘Nodra lüshüsawe, hado chemeje nochi fugulu moadaw ye tchüladamme.’ No djo truime; ana veduw ñedzü ge je lalo a dju vyegudoladama ubo lüshüjome, küñambo sütüĝütrü sütü nüna ĝüdraw dju ulu mavegudojo duma nabo madama.
Bosüñ moahuw i shipyew
“Ana mim dju dujowa, djuchi ge bosüñ ĝü duw, sünda namko ye bosüñ a moadabi; sündawñe i matchü uw mütrü tchühoñe seyo ñe na süñe, dju uw yo matchüjowa? Sünda tchülawñe, i üdram na seyo ñeŝü ná balañe che, nodra lüshü-lübasawe nochi bosüñ moadaw ye tchüladamme. 10 No djo truime; ana veduw, lalo nüna a í ulu vyegudolaw ge Tawgyew í sorgomuko ná ana lüshüjome.”
Saw tsaĝudroahuw i shipyew
11 Sünda Jisu i che, “Nüna a ichi saw ksü duw. 12 Naksümko ye kiĝiw ye uyow í che ‘Awa, nobo go bo-luko duw ye, no djüjo dawe.’ I í ichi bo-luko na haĝiag. 13 Sünda ñegi añe makulu fum ye üsaw kiĝiw ye vyow dashütrü lalyeñe ñetrü üĝa a ge katrükralye, sünda süge bo-luko duw na vyow tsaĝudroamdzoag. 14 I vyow damdzoahuñe, se ñetrü ge nokrow kaku, sünda i usso ufobüla lya. 15 Sünda i se ñetrü go nüna a ichi ji, se nüna ye í í vi ge vo na ava gyew ki. 16 Sünda i ve uluhu í gudugyejoñe se votsa pago go vo na tsa; hado chemeje í djuje haje madjü. 17 Í vepalawñe, sünda che, ‘No awu ichi küña vi daw ná tsaw-tuw añe paw, seyo no age luhuŝüw yo dzüangkoibi. 18 No gudzulyiñe no awu ichi kañe í chejo, awa no ñedzüñe ba how ge lalo datroadaŝomme. 19 No basaw chejo haje matramme, no ba vi daw a veduw vejodawe.’ ”
Saw tsaĝudroahuw í kakutchow
20 “Sünda i gudzulyiñe, i awu ichi ge ji: uĝa gudzudalu sa a uyow i í hoñe nülvo veag, sünda gyojeñe í krumogo lag, seyo ŝüpo chuma tsa. 21 Üsaw ye í che, ‘Awa, no ñedzü í hovow seyo ba how ye lalo dadamme; sünda hesalu basaw chejo go ñimme.’ 22 Sé uyow i í kulo ná che, ‘Kutcho shedra uw yo je uw lañe í sheijodawe, sünda ügzütsü ge gütsülye lyeijo dawe, seyo ishi ge shita duijo dawe, 23 Sünda rhano a dajo dawe, sünda me ñi tsa-tuñe lüshüfijobi. 24 Hado chemeje nosaw ye dzüwmme, sünda üshükülyedamme: moahumme, hesalu tchülatchodamme.’ Sünda í lüshü-lübaw da.”
Saw nugow i shipyew
25 “Sé üsaw nugow ye vi ge du. Sünda í kañe ñe kakulai ye, i nuĝuw dagruw seyo ñuksu daw dzühu. 26 Sünda i kulo a í balañe dzü, ‘He ha dangkoiya?’ 27 I í che, ‘Ba ñuw kakudamme, sünda ba awu i tsa-tuw dyew vedame, hado chemeje i í nüna uw hohuda.’ ” 28 “Saw nugow ye he í dzühulyeñe i lusuvyumfoag seyo ñe ulung makamyoĝoñ lyag: séŝo uyow i ñepse ge jihuañe í nü. 29 I uyo i che, ‘Howe; no aña ojegomdo bá ĝaksüñe ĝyow, sünda ba chew keje madzügaahuw, nodraw nadra lüshü-lübaw dajo, ba no yow kuw küŝüsa üsa adamje madjülu. 30 Séŝo he basaw ye ba bo-luko ná utroñiw mim nadru ge djoañe kakuwñe, ba ubo aña dyew tsaw-tuw dañe gyew.’ 31 I í che, ‘Sawwa, ba shüwduw nodra dusaw; seyo nochi ha duma se vyow bachibamme. 32 Séŝo hesalu lüshü-lübajodume hado chemeje he ba ñuw ye dzüñe üshükülyetchodabi; moadabi, se hesalu tchülatchodabi.’ ”